Decouvrez le roman laureat du Prix des Incorruptibles 2016 (niveau 5eme-4eme) ! Un siecle les separe... Hadrien et Adrien sont deux garcons de treize ans qui habitent a quelques kilometres l'un de l'autre, en Picardie. Ils ont des problemes a l'ecole, a la maison et avec les filles, comme la plupart des garcons de leur age. Il n'y a qu'une seule chose qui les separe: Hadrien vit en 1914 et Adrien en 2014. Leurs destins vont mysterieusement se meler, leur permettant d'echanger du courrier alors qu'ils croient chacun ecrire a un cousin eloigne ! Lorsqu'ils comprennent ce qu'il se passe, Adrien se rend alors compte qu'il doit prevenir Hadrien que la Grande Guerre est sur le point d'eclater et qu'il doit a tout prix se mettre a l'abri !
Ce livre est egalement disponible en edition dyslexique.
Fille et sœur d'auteurs, Silène a grandi dans une maison dont les murs sont faits de livres. Nourrie de voyages, elle a bourlingué un peu lors de ses études de lettres, et après quelques années à droite à gauche, dont une superbe escapade d'un an à Tahiti, elle a finalement posé ses valises près de Guérande. Elle enseigne aujourd’hui dans un petit collège du marais briéron, dont l'atmosphère est propice à l'imaginaire.
Pour la jeunesse, elle est l'auteur d'une trilogie d'anticipation post-apocalyptique, largement nourri de son expérience polynésienne, dont le premier volume, La Saveur des figues, paraît en 2010. L'aventure de Moana se poursuit avec Le Bateau vagabond, paru en octobre 2011 et À la source des nuages, paru en novembre 2013.
Pour adultes, elle s'est aussi essayé, dans la collection pour adultes du Jasmin, à des contes érotiques et fantastiques, Les Moelleuses au chocolat. En 2014, elle inaugure la collection Snark, chez Bragelonne, avec Fortune Cookies, un roman d'anticipation à court terme, paru en numérique, avec tirage à la demande. En juin paraîtra Féelure, un roman de fantasy burlesque, dans la même collection.
Fondatrice du site Callioprofs, elle y écrit, avec Cindy van Wilder, des chroniques sur nombre d'auteurs pour adolescents. Elle est, avec Paul Beorn et Agnès Marot, co-directrice des deux éditions du Guide des éditeurs de l’imaginaire à destination des jeunes auteurs.
Grāmatā nav nekā lieka un visi sižetiskie pavedieni tiek rūpīgi satīti vienotā kamoliņā. Īpaši patīkams autoru žests šķita tas, ka dažos teikumos arī īsi ieskicēts vēsturiskā personāža "tālāk", ka viss stāstījums par Adrianu nebeidzas pēkšņi līdz ar kara sākšanos. Kādam varbūt šķistu par naivu, bet man kā pieaugušajam tīri labi patika.
Ревю => http://justonebooklover.blogspot.bg/2... ~ ~ ~ „14-14“ бе сърдечен разказ за две хлапета от различни епохи и едно необикновено приятелство, създадено от няколко писма, пътуващи през годините. Искрено се насладих на всяка една страница от книгата, която беше толкова симпатично написана и трогателна, че нямаше как да не я обикна. Романът е написан от двама автори, но в процеса на четене изобщо не усещах това. Двамата бяха изградили перфектен синхрон, а постоянното превключване от един герой на друг и от минало на настояще изобщо не се усещаше толкова чувствително, колкото си мислех. Контраст несъмнено имаше - животът на хората от началото на 20 в. понякога се сблъскваха с тези на живущите през 21 в., но сходстваха в мисленето, а на места и животите на двамата герои (не само подобните им имена), често правеха този век разлика незабележим. Адриан беше героят от настоящето, а в него той се сблъскваше с искрите на първото влюбване, последвано и от първото голямо разочарование, тормоза в училище и все по-ниските резултати на изпитите. Затова започването на кореспондеция с "братовчеда" Хадриан се превърна в нещо като негов отдушник, а белият лист беше мястото, на което той изливаше емоциите и преживяванията си. Не мисля, че се бях привързала особено към Адриан до момента, в който той не осъзна, че си пише с човек от миналото и по-точно - с такъв, живеещ в дните преди Първата световна война. Това като че ли го мобилизира и той насочи цялата си енергия в проучването на този период и спасяването на новия си най-добър приятел. Хадриан се изправяше със своите терзания и тийнейджърски проблеми в месеците преди Първата световна война. Той беше изключително ученолюбив и въпреки младостта си, имаше ясни цели за това какъв иска да стане и с кого иска да прекара живота си - чаровната Симона, която често се тревожеше за съвместното им бъдеще. За мен лично беше и по-интересният от двамата герои (подобно на "Бургундските дневници", където героинята от миналото ме спечели повече от тази в настоящето), а това в известна степен се дължеше на факта, че при него имаше по-голяма динамика. Освен любовните драми, които присъстваха и в живота на Адриан, Хадриан се сблъскваше и с постоянното неодобрение на баща си, проблемите в училище, свързани с един от любимите му предмети и все по-наближаващата опасност. Нещото, което беше най-ценно за мен в книгата, бе приятелството между Адриан и Хадриан. Приятелство, разделено от цял век, но въпреки това силно, живо, крепящо се на разбирателство и съпричастност... и една вълшебна поща, разбира се. Интересно беше как двамата герои живееха в напълно различни времена, но въпреки това срещаха допирни точки в част от проблемите, пред които се изправяха. И именно тези сходни проблеми доведоха до съветите и подкрепата, които двамата търсеха един от друг. Съвети, които понякога бяха способни да променят и спасят животи... Горещо препоръчвам „14-14“ не само на 13-14-годишните хлапета, но и на всеки, който иска да се върне към детството и младежките проблеми, които го съпровождат. С постоянни прескачания от минало към настояще, увлекателен стил на писане, симпатични герои, това е книга, която смятам, че ще ви изненада много приятно.
„Гробището е идеално място за срещи, нали? В този час там няма жива душа, никой няма да ги безпокои.” Пак ще ви припомня думите на учителката си по български език и литература, че добрата книга се познава по първото изречение. Още щом зачетох първите думи на „14-14”, узнах, че ще ми хареса… цялото ревю може да прочетете в блога ми >>> https://thebooktigersdiary.wordpress....
It started out promising and ended in a shit hole. No exaggeration. Let's start with the characters. Not distinct enough to set them apart, and no , the fact that they were separated by a century did not count for anything. Also, the similar names didn't help. The plot. Good God . What in the hell happened there? It was very weak, simple, boring. The main reason I hated it is because the story had so much potential and it could have gone in so many directions and yet, it took none of them. Everything happened incredibly conveniently, that at some point you have to think if the authors thought that the audience this book was targeting were idiots. It was nice and sweet, and I hated all of it. I mean, come on. Half of this book takes place right before the war, and guess what, war is not nice and sweet. Very unrealistic (I'm not talking about the magic post boxes), shallow and naive. I have no idea why I thought I would go for "teenager books", because this doesn't qualify as young adult.
Казват, че истинското приятелство устоява на разстоянията и годините, но романът „14-14” (изд. „Ера”) на Силен Едгар и Пол Беорн ще придаде напълно нов контекст на тези думи. Две четиринадесет годишни момчета започват да си разменят писма. В началото всяко едно от тях е убедено, че си пише с далечен братовчед. Но след серия от странни случки всички факти водят до едно невероятно заключение – Адриан и Хадриан имат много общо помежду си, но все пак ги дели пропаст от... цели сто години. Кореспонденцията между двама тийнейджъри като своеобразно пътуване във времето звучи като фантастична концепция, но приятелството и емоционалната дълбочина на главните герои са съвсем истински и превръщат „14-14” в препоръчително заглавие за всички почитатели на Young Adult литературата. Прочетете ревюто на "Книжни Криле": https://knijnikrile.wordpress.com/201...
Grāmata bija interesanta, ātri lasījās un risinājums bija labs. Pasta kaste kā saziņa starp citiem laikiem, gan ir redzēts risinājums, bet šeit iederējās.
Une très belle histoire d'amitié qui se noue "magiquement" entre Adrien, adolescent de 2014, et Hadrien, vivant en 1914. Les deux jeunes gens se confient leur quotidien, leurs bonheurs, leurs espoirs et leurs peines... jusqu'à ce que le début de la Grande Guerre vienne menacer leur amitié. Ce roman très jeunesse mais qui peut se lire quel que soit son âge, est incroyablement bien documenté (fac-similés de documents d'époque à la fin de certains chapitres). Il permet, par le biais des échanges entre les deux personnages, de prendre conscience des conditions de vie durant le siècle dernier, et permet d'aborder sous un angle nouveau notre quotidien privilégié. 14-14 est un roman à lire absolument ! http://unjourunlivre.blogspot.fr/2014...
Výborná kniha so zaujímavým príbehom o dvoch chlapcoch v rovnakom veku a s rovnakými problémami. Keď si Adrien a Hadrien začnú písať listy s tým že píšu len bratrancovi do vedľajšieho mesta vybudujú si priateľstvo na celý život. Adrien však neskôr zistí že rozdiel medzi chlapcami je že každý žijú v inom storočí a delí ich presne sto rokov. Adrien sa rozhodne varovať Hadriena pred veľkou vojnou. Keď sa Hadrien dozvie o vojne je mu jasné že musí utiecť.
Lielisks vēstures apguves veids, lasīju ar interesi. Ideja gan nav oriģināla , starplaikmetu sarakste manīta arī pirms tam, bet ticu, ka šis spēj uzrunāt jauniešus.
Piedzīvojumi pietiekami, bet pietrūka traģikas 1914. gadam. Tur taču veselu reģionu no zemes noslaucīja! Līdz galam šīs šausmas nenolasījās, no vienas puses varbūt nevajadzēja, bet tajā pašā laika nedaudz izniekots potenciāls - man kā jaunietei Pirmo Pasaules karu palīdzēja saprast tieši cilvēciskie stāsti, nevis fakti un gadu skaitļi.
Interesanti, ka pagātnes puisis gan likās diezgan sievišķīgs savās pārdomās, ņemot vērā viņa dzīves kontekstu. Bet cibiņi jau visos laikos dzīvoju��i. Un šis no sievietes rakstnieces spalvas iztecējis, kas laikam to izskaidro. Ne slikti, ne labi, ne normāli, ne nenormāli. Manī tikai iesakņojusies interese par sieviešu/vīriešu literāro rokrakstu atšķirībām.
Feini, ka šāda grāmata ir. Noteikti vajadzētu turpināt. Es pamatskolas vēstures stundās priecātos par šādām nejaušām zināšanām.
***ENG*** A great tool to learn about the historical events. Idea itself is not original though - correspondence between centuries (or different period of times) has been used already before but I believe that is a great way how to get the attention of young readers.
For my taste there were enough adventures but not enough tragic for year 1914. I mean, a whole region was just wiped off the ground! So didn't really got the horror of WWI. Who knows, maybe there is no need for it but at the same time I believe the book lost some potential. As a youngster I understood that time of our history mostly thanks to stories of people not just by facts and numbers.
Another thing I noticed (or imagined) is that the boy from the past was quite feminine in his thoughts, especially if I keep in mind the context. But who knows, maybe education makes us more soft. Also, this character was born by from the ink of the female writer which explains it. It is not good and not bad. It's just that recently I am quite interested in the differences of literary handwriting of male and female authors.
To sum up I am glad that this book exists. And this line should be continued. I would have appreciated such accidental knowledge during my history lessons back in the days.
Toto sa mi veľmi páčilo. :) A je to kniha, ktorú dám prečítať aj dcéram. A je samozrejme vhodná aj pre chlapcov, určite aj preto, že sú hlavnými hrdinami a majú podobné problémy - škola, láska, rodičia... :). Adrien žije v roku 2014 a Hadrienv roku 1914 a cez zvláštnu poštovú schránku spolu komunikujú listami. Ten prvý bol omyl a Adrien si myslel, že píše bratrancovi, no z pôvodne vystatovačných listov sa však stala dôverná pošta, lebo si povedali to, čo ich trápilo, navzájom si poradili, dokonca aj pomohli. Bolo to úžasné! Teraz to po sebe čítam, že som napísala skoro to isté, čo bolo v anotácii, ale neumýselne. 🙂 každopádne, obaja chalani sú si podobní, obaja zamilovaní, len jednému sa nepodarí vyjadriť svoju lásku, tak trpí, lebo jeho kamoška už medzitým chodí s iným, postupne sa prestane učiť a zase naopak tomu druhému sa v láske darí, aj v škole, len otec by z neho chcel mať farmára a ako mu to len povedať, že chce byť inžinierom a študovať na lýceu... Okrem toho, že si radia vo vzťahoch, poradia si aj s projektami v škole (s referátmi) a neskôr si vďaka tomuto poznaniu aj vzájomne zachránia životy svojich blízkych. Je to kniha, kde sa všetko vyjasní a je to aj jedna napínavá scéna, proste tak akurát. Fakt sa to veľmi dobre číta, odporúčam, ale rozmýšľam, že asi skôr pre deti od 10 rokov vyššie. Odporúčanie na knihe nie je, ale to poznanie dejín - všeobecná situácia vo Francúzsku, kolónie, 1.sv. vojna a teda čo jej predchádzalo, môže len pomôcť. Je tam zobrazený každodenný život, ako sa treba starať o farmu, spomenie sa aj lekárska starostlivosť, ale aj oblečenie... sú to maličkosti, ktoré spravia dojem, ale vďaka nim je príbeh veľmi autentický.
..lai gan grāmata paredzēta jauniešiem, tā ir gana interesanta arī man ar visu savu būtību un stāstu. paldies Lindai, ka ieteica paņemt. bet ja autori būtu vācieši, diez vai tur kas būtu sanācis, ha!
Отдавна не бях чел толкова сладурски детски роман. Едгар и Беорн са се справили блестящо, хитроумно разграничавайки стиловете си на писане с припокриващи се сцени с един век разлика. Книгата засяга не само проблеми, които вълнуват подрастващите – приятелство, любов, амбиции, уважение към родителите, но и доста добре рисува картина на Франция в навечерието на първата световна война. Информацията е поднесена ненатрапчиво и интригуващо, а героите са живи и истински. Адриан е 13 годишно момче, живеещо в малък френски град през 2014 година. Справя се добре в училище и има много приятели. Единственият му проблем е Марион – дългогодишна приятелка в която е влюбен, а тя си има друг. Хадриан е 13 годишно момче, живеещо на село през 1914 година. Справя се добре в училище, има си приятелка и работи във семейната ферма заедно с цялото си семейство. Единственият му проблем е, че баща му отказва да го пусне да учи в големия град. Една пощенска кутия ще промени съдбите и на двамата, когато ги свързва през 100 години разстояние. Постепенно ще станат най-добри приятели чрез писмата си и ще си помогнат един на друг в личните проблеми. Ала Адриян осъзнава, че след няколко месеца селото на Хадриан ще бъде пометено от германците. Как ще успее да убеди приятеля си да зареже живота и мечтите си, за да се спаси? А как Хадриян ще успее да убеди близките си, че не си измисля надвисналата опасност?
По-скоро 3.5 звезди! Много ми хареса. Току-що я затворих и чувството от историята все още витае в мен. Прекрасна, сладка, невинна и на места леко наивна, но толкова чиста и откровена. Също като славните си тринадесетгодишни герои. Книгата наистина е за младата аудитория и аз горещо съветвам по-малките читатели да се запознаят с тревогите на двамата подрастващи Адриан-овци, които макар и разделени от един век, си остават напълно приложими и днес. Пък и големите могат да научат нещо при добро желание :)
Strasznie podoba mi się jak została tu przedstawiona przyjaźń.Bardzo przyjemnie się czytało,skończyłam ją w jeden dzień.To był dla mnie super odpoczynek.Polecam dzieciom jak i nastolatkom.🤭
Na túto knihu som sa tešila, pretože sa mi páčil nápad s posielaním listov medzi dvoma chalanmi, ktorých delí storočie. Chalani majú starosti úplne odlišné a zároveň podobné. Trošku mi ale chýbalo, že autor nešiel do hĺbky. Kde mi pri iných knihách vadí, že sa v nich autori rýpu a všetko rozpitvávajú, tak tu mi to chýbalo.
To bylo hrozně krásný. Je to jednoduchá knížka, pro dost mladší čtenáře než jsem já, ale dokáže vykouzlit úsměv a když se tématu první světové dotýká jen okrajově, dokáže i zamrazit.
Roztomile naivní, nádherně odpočinková četba. Některé věci postrádají logiku a je tam pár mezer, ale to nic nemění na tom, že se to četlo dobře a zpříjemnilo mi to cestování během dvou dnů.
Mazliet sasteigto beigu dēļ dodu tikai ⭐️⭐️⭐️⭐️ Bet visā visumā, ļoti laba grāmata, kas ne tikai viegli lasās, bet arī pilnīgi noteikti neatstāj vienaldzīgu nevienu vien lasītāju.
Vai var sadraudzēties zēni no 1914. un 2014. gada? Jā! Vai viņiem ir kaut kas kopīgs? Jā! Interesants un sirsnīgs jauniešu romāns + lieliska laikmetu izjūta
Je trouve l'histoire magique la correspondance entre les deux enfants est sublime C'est une histoire magnifique du point de vue d'un enfant de 2014 et d'un de 1914 . Je le conseille fortement .
J’ai énormément entendu parler de ce bouquin à sa sortie et en bien, en général. Lors de ma dernière visite chez ma libraire préférée, j’ai craqué quand je l’ai aperçu dans le rayonnage. Alors qu’en est-il vraiment ?
Adrien vit en 2014, c’est un garçon bien comme il faut mais un peu rêveur qui a un véritable don pour le dessin. Il est ami depuis sa plus tendre enfance avec Marion, mais voilà, depuis quelques temps, ses sentiments ont évolué vers quelque chose de bien plus fort, Adrien est amoureux. Il décide alors de donner rendez-vous à cette dernière, dans le cimetière à la tombée de la nuit. Mais Marion annule et lui annonce qu’elle sort avec Franck, un garçon de troisième. C’est la douche froide pour Adrien qui repart penaud chez lui. Il survient alors une vieille dame, qu’on sent un peu sorcière qui va forcer le destin.
Hadrien, lui, vit en 1914, dans la même région qu’Adrien. Cent ans d’écart les sépare. Hadrien est le fils d’un fermier qui aime sa terre, et qui souhaite la transmettre à Hadrien. Mais lui, il a la tête bien pleine, et ce sont les études qui l’intéresse. Il a pour objectif de passer le Certificat d’études, d’obtenir une bourse, et d’aller au Petit Lycée. Mais son père ne veut pas en entendre parler.
Grace à une petite pointe de sorcellerie, ces deux garçons vont correspondre, en croyant d’abord écrire à un cousin éloigné de la famille. Au début, leur différence et leur fierté ne feront pas partir leur relation sur un bon pied, mais au fur et à mesure des liens forts vont se former entre nos deux héros.
J’ai adoré l’idée de ce roman qui permet de comparer les modes de vie de ces deux garçons à un siècle d’écart. Leurs préoccupations ne sont alors pas tout à fait les mêmes, mais il y a aussi quelques points communs, les conflits avec les parents, les difficultés amoureuses… Et pourtant les problèmes d’Adrien (2014) semblent bien plus superficiels par rapport à ceux d’Hadrien (1914), l’accès à la scolarité par exemple mais surtout aux soins n’étaient pas évident, loin de là, au début du siècle précédent.
Et puis c’est aussi l’angoisse que va-t-il advenir d’Hadrien et ses proches qui vivent dans le village de Corbeny, en plein sur le chemin des Dames, tristement célèbre pour les batailles terribles qui y ont eu lieu en 1914. Adrien tente de prévenir son ami, mais lui comment va-t-il convaincre les siens ?
L’écriture de ce roman est simple et parfaitement abordable dès l’âge de dix ou onze ans. Mais malgré cette simplicité, c’est aussi l’air de rien, un très bel outil pédagogique qui apprend énormément de choses sur l’avant conflit et le début de la première guerre mondiale, mais aussi sur les modes de vie au début du vingtième siècle en particulier dans les campagnes.
Voici un roman que je vous conseille vivement, mais qui selon moi mériterait également d’être étudié à l’école, instituteurs et institutrices de CM1 ou CM2, si vous passez par là…ce message s’adresse à vous.
Pour moi, c’est un joli coup de cœur !
Ce roman est disponible depuis le 16 avril 2014 chez votre libraire. N’hésitez pas !!!
A friend of mine let me borrow this book for my son, but I just start reading it one day and was totally absorbed. The story is mostly just a life story but the main characters are 100 years apart, somehow writing letters to one another through time... and one is living in 1914, just before the first World War.
It's an easy read and everything flows really well. I couldn't put it down. Some parts are really touching and you get to really like the main characters and care for them (especially Hadrien for me, as his story is more critical to the World War progress).
I did not give 5 stars because I felt the ending was a bit abrupt, but I really all in all love this book - and will let my son (12 years old) read it soon. Lots of interesting historical references, enough to make me want to research more about the towns mentioned in the book.
Nebudem vám klamať, toto je jedna z tých kníh, ktoré ma zaujali najmä svojou obálkou. Aj keď cieli na (podstatne) mladšieho čitateľa, hneď sa mi zapáčila jej modernosť a hravosť. Nie je to žiadne fantasy, obaja chalani žijú svoju dobu – chodia do školy, majú problémy s babami i doma a tešia sa zo vzájomného priateľstva. Keď prídu na to, že ich delí celé storočie, nejako magicky to neprežívajú: deťom skrátka takéto informácie pripadajú úplne normálne. Povedala som deťom? Lebo áno, toto je viac detská ako tínedžerská kniha. Alebo niečo medzi tým.
Lasījām kopā ar 14gadnieku. Ļoti interesants stāsts! Paralēli izstāstītas divu jauniešu dzīves 1914. un 2014.gadā. Daudz aprakstīti sadzīves apstākļi un cik ļoti tie atšķiras abos laikmetos. Beigās viss sasienas kopā mistiskā veidā tā, ka skudriņas skrien pār kauliem.
Обичам истории за пътуване във времето. И затова, когато научих за "14-14", реших, че непременно трябва да я прочета. Още повече, че тук героите имат почти еднакви имена /не мога да обясня точно защо, но това беше сред нещата, които ме привлякоха на първо място/, а "пътуването" се осъществява не с машина на времето, а... чрез писма. Какво ще си помислите, ако сте тийнейджър от второто десетилетие на 21-век, който не си представя живота си без компютрите, и изведнъж получите писмо - истинско "старомодно" писмо, при това - написано с писалка, и... датирано "1914 г". При това - от човек, чието име звучи почти като вашето.А ако забележите, че на няколко крачки от дома ви е "изникнала" пощенска кутия, която преди не е била там, при това - в необичаен цвят? Най-вероятно - че полудявате или че някой си прави с вас странна шега. Точно това си мисли и Адриан. Но все пак решава да отговори на странното писмо. И... оттук започва историята на едно странно, но мило и топло приятелство. А пощенската кутия се оказва портал във времето... мост, прехвърлен през цяло едно столетие. И макар двете момчета да живеят в две различни столетия, техните ежедневни проблеми изумително си приличат - неразбирателства с родител/и/, любовни преживявания, училищни неволи. С две думи - всичко, което може да сближи две 14-годишни момчета... докато не откриват, че всъщност всеки от тях живее в различен свят. И че единият знае нещо, което може да спаси другия и всичките му любими хора. В книгата имаше трогателни моменти и забавни моменти, но имаше също и тъжни, както и такива, които ме караха да се ядосвам на определени герои. Трябва да бъда откровена и да кажа, че имаше и някои неточности и моменти, които ми се сториха неправдоподобни дори за такава история, и ме накараха да повдигна вежди, но вероятно те са неизбежни в една подобна история, при това - написана от двама автори. Допадна ми намекът за магически способности у една определена героиня. Вярвам в интуицията, вярвам, че има хора, които притежават особени способности, и макар първоначално да се изненадах, че откривам героиня с такива способности точно тук, това много ми допадна. Книгата ми хареса. Добре разказана, мила, хубава история, която оставя приятно чувство накрая. Препоръчвам я на тези, които обичат добрите истории с щипка мистерия. Приятно четене!
Iš ties, net nežinau kaip vertinti šią knygą.. Gan sudėtinga, kai jau vis rečiau paimi į rankas vaikų literatūrą, o akys vis dažniau dairosi rimtesnių, sudėtingesnių kūrinių. Tad perskaičius labai greitai iškilo dilema - pro kurias akis bandyti žvelgti į šį kūrinį - vaiko ar jau ūgtelėjusio žmogaus? + už tai, kaip lengvai kūrinys įtraukė su savo šokinėjimu tarp laikų. Labai labai patiko ši laiko priešpieša - nors berniukų problemos daugiau ar mažiau panašios, bet sprendimai, atsakymų ieškojimai, mąstymas kitoks; + už skaitant pajaustą nostalgiją visiems, vaikystėje, skaitytiems kūriniams. Šią knygą skaitydama vėl užsinorėjau į rankas paimti Enid Blyton „Šauniojo penketuko nuotykių" knygų seriją, Ronald Dahl knygas; + už tai, kad iš dalies atsako į anksčiau ar vėliau paaugliams iškylančius klausimus. Puiki knyga tiems jaunuoliams, kurie susiduria su panašiomis problemomis - tiesiog prieš akis parašytas atsakymas, be jokių ypatingų išvedžiojimų; -, nes labai skurdus žodynas. Suprantu, kad daug iš vaikams skirtų knygų negalima ir tikėtis, tačiau vis norėjosi nors ir truputuką sudėtingumo, orginalumo - to kas šioje knygoje nebūtų taip, kad tos pačios idėjos randamos ir kituose, panašaus žanro knygose; -, nes šią knygą, nors ir su gražia idėja labai lengva pamiršti. Šis kūrinys labai nublanksta prieš kitus didžius vaikiškosios literatūros grandus, kaip „Mažąjį princą", „Begalinę istoriją" ir panašius kūrinius. Esu tikra, kad jei būčiau šią knygą skaičius, kai buvau maža - man šis kūrinys labai patiktų, tačiau žvelgiant iš dabartinės perspektyvos - kūrinio vertė šie tiek menksta. Šie tiek kūrinys primena animacinį filmuką "COCO". Tikiu, kad tai tikrai ne paskutinis mano atsigręžimas į vaikiškąją literatūrą.
„Drogi Hadrianie, dokonałem dziś kompletnie szalonego odkrycia. Nie wiem nawet, jak Ci o tym powiedzieć, to niesamowite…”
Hadrian i Adrian to dwaj trzynastoletni chłopcy. Oprócz podobnych imion łączy ich również to, że (jak to nastolatkowie) mają swoje problemy i przygody. Przyjaźnie i sprawy sercowe. O tych to właśnie piszą do siebie w listach i szybko się zaprzyjaźniają. Właściwie można by powiedzieć, że chłopcy nie różnią się niczym od swoich rówieśników i siebie nawzajem. Dzieli ich tylko jedno – Adrian żyje w 2014 roku, a Hadrian w 1914. Jest to rok rozpoczęcia I wojny światowej. Czy Adrianowi uda się zapewnić bezpieczeństwo swojemu nowemu, korespondencyjnemu przyjacielowi?
„14-14. Przyjaźń ponad czasem” to przepiękna i bardzo subtelna historia o dorastaniu, trudach wojny, a przede wszystkim o PRZYJAŹNI. Relacja między chłopcami jest niezwykle ciepła i prawdziwa. Mimo wielu różnic i początkowej niechęci, Adrian i Hadrian coraz bardziej się przed sobą otwierają i wzajemnie doceniają. Samych bohaterów nie da się nie lubić! Mogłabym tu wymieniać ich wszystkie pozytywne cechy, ale najlepiej podsumuje to to, że naprawdę chciałabym ich poznać!
Sam pomysł na fabułę oraz główny motyw – wymiana listów z dwóch różnych wieków – jest bardzo oryginalny. Dzięki temu możemy spojrzeć na świat z dwóch perspektyw i o ile ta z 2014 r. pewnie nie różni się wiele od naszej, to już ta z 1914 r. może okazać się zaskakująca! (Nie jest to powieść epistolarna, wiem, że nie wszyscy są fanami tego gatunku, nie macie się czego obawiać!). Książka nawiązuje też do I wojny światowej, co jest raczej rzadko spotykane - z reguły w książkach czy filmach porusza się jednak tematykę II wś.
Mimo że jest to książka dla młodzieży, jestem pewna, że również starszych czytelników może zaskoczyć tym jak bardzo jest wartościowa, a także lekkim sposobem, w jaki przemyca informacje i morały. Chłopcy mają mnóstwo przygód, dzięki temu tę historię się po prostu pochłania! Momentami zabawna, kiedy indziej wzruszająca, otuli Was i przepełni nadzieją oraz ciepłem.
Za egzemplarz i zaufanie dziękuję bardzo @wydawnictwonowabasn ❤️
Prvá polovica knihy je čistá nuda. V druhej polovici sa príbeh trochu rozbehne aj zamotá, ale aj tak je to dosť jalové. V podstate jedinou napínavou pasážou je záchrana Sarah. Téma písania si listov v rozpätí storočia vyzerala veľmi sľubne, no realizácia ma nenadchla.