Slovenský prozaik, esejista, kultúrny publicista a literárny kritik.
Narodil sa ako druhé zo štyroch detí v rodine krajčíra a osvetového pracovníka. Študoval na gymnáziu v Rožňave a Liptovskom Mikuláši, neskôr na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1934 na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Po návrate do Bratislavy pôsobil ako vysokoškolský pedagóg. Neskôr pracoval ako redaktor Rádiožurnálu v Československom rozhlase v Bratislave, posledných päť rokov ako oblastný riaditeľ pre Slovensko. Zomrel v Bratislave na rakovinový nádor, pochovaný je v Hybiach.
Už ako študent písal poviedky, bol kronikárom obce, zberateľom prísloví a porekadiel. Ako 17-ročný debutoval v Studentskom časopise svojou prvou poviedkou. Ďalšie prózy venoval tematike dediny a prírody. Usiloval sa o prekonanie postupov opisného realizmu a zameral sa na fantastiku až mýtickosť prírody.
Knižne debutoval knihou poviedok a noviel Kamarát Jašek. Rozvinul základné myšlienky naturizmu. Vedel využiť i cudzie podnety na vlastnú inšpiráciu. Vidieť to hlavne v románovej novele Drak sa vracia, ktorá patrí k základným dielam slovenského naturizmu. Je tiež autorom recenzií a kritík, najmä medzivojnovej prózy, úvah o umení, referátov o výtvarníkoch. Spolu so Štefanom Letzom zostavil Slovenský literárny almanach a vydal Rukoväť dejín slovenskej literatúry, ktorá plnila funkciu malého slovníka slovenských spisovateľov.
Veľký vplyv na jeho tvorbu mali viacerí autori európskej prózy, ako napr. Hermann Hesse, Henri Pourrat či Knut Hamsun. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom, napr. z ruštiny.
ak máte k slovenskej klasike zdržanlivý a opatrný vzťah, tak je veľmi pravdepodobné, že Vás táto knižka poviedok šokuje. Aspoň mne sa to stalo... Chrobák je veľmi živelný (asi ako Isaac Babel a jeho texty z ktorých tečú všetky šťavy) a ľudsky tragický (asi ako Čechov, ktorý pokojne nechá v poviedke dobrého človeka zamrznúť na sánkach).
Skrátka stromy sa kníšu vo vetre, ľudia trpia chudobou, láskou a krivdou, hory kontrastujú s mestom a moc šťastia po svete nechodí... Neobľubujem v literatúre prirovnania, no Chrobák s nimi narába naozaj majstrovsky. Niekto vie byť - literátsky - aj v dobrom slova zmysle...