Žena moja drahá. P.O. Hviezdoslav manželke Ilone

by Jana Juráňová (Editor)

Ak niekde Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921) zostupuje z literárneho Parnasu na obyčajnú zem, tak je to v korešpondencii manželke Ilone (1856 - 1932). Pokojné, vrúcne, naplnené každodennosťou, tak by sa dali charakterizovať jeho listy. Písal ich v časovom rozpätí takmer tridsiatich rokov a vytvárajú jedinečný príbeh celoživotného pevného vzťahu vyrozprávaného z jednej strany, keďže listy Ilony Novákovej, neskôr Országhovej sa zachovali len útržkovito. Väčšia časť korešpondencie zachytáva obdobie pred svadbou, ďalšia mapuje krátke obdobia odlúčenia manželov, najmä počas pobytov básnika v kúpeľoch. Otvára sa pred nami obraz manželského spolužitia i žánrový obrázok života na Slovensku z prelomu 19. a 20. storočia, príbeh lásky, jej stálosti v každodenných premenách, i príbeh jazyka. Patetický básnik sa pred nami odhaľuje ako nežný snúbenec, milujúci manžel, komentátor rodinného i spoločenského diania, starostlivý domáci pán a kde-tu sa nezaprie ani ako „pravotár“, teda advokát, čo bolo jeho pôvodné povolanie.

Zostavovateľkou knihy a autorkou sprievodných textov je spisovateľka Jana Juráňová, ktorá sa vzťahu Pavla a Ilony Országhovcov venovala v románe Žila som s Hviezdoslavom (2008). Tentoraz sa však vrátila do archívov, aby sa na tento vzťah pozrela inými očami, nie ako prozaička. Kniha ponúka okrem kompletnej zachovanej korešpondencie P. O. Hviezdoslava svojej celoživotnej láske aj bohatý doplnkový materiál a vyniká grafickým spracovaním.

176 pages, Hardcover

Published January 1, 2016

Reviews

[Ivana Hofbauer · Rating 5 out of 5]

Som veľmi rada, že sa znova začíname vracať k velikánom našej literárnej minulosti a skúšame sa na nich pozrieť novými, modernými očami – bez pátosu a glorifikovania. Jedným z príspevkov k tomuto trendu je aj táto, veľmi podarená, kniha. Cez korešpondenciu manželke približuje Hviezdoslava ako obyčajného človeka, v (takmer) obyčajnom vzťahu, jeho každodenné radosti a starosti. U Hviezdoslava je tento akt o to chvályhodnejší, že sme si ho v minulosti postavili tak vysoko na pomyselný Parnas, že naňho už skoro ani nedovidíme. Napriek tomu, že bol naozaj výnimočným básnikom a človekom, bol zároveň jedným z nás. Presne takého ho ukazuje korešpondencia adresovaná manželke. Listy začínajú v období dvorenia na diaľku, keď mladý Pavol Országh pôsobil ako koncipient v Senici, pokračujú v časoch manželských odlúčení – väčšinou v čase Hviezdoslavových každoročných kúpeľných pobytov a občasných ciest. Škoda, že z Iloniných odpovedí sa zachovalo len málo – sú zaradené v závere knihy. Manželka Ilona bola tá, ktorá zostávala doma, opatrovala rodinný krb a dbala, aby básnikovi nič nechýbalo. Kniha je doplnená autorkinými komentármi, ktoré listy vhodne komentujú a dopĺňajú. Za zmienku určite stojí aj mimoriadne estetická a prepracovaná grafická úprava.

[Denisa Ballová · Rating 3 out of 5]

Aká to bola krásna doba, keď si ľudia písali listy. A keď si ich tie listy našli keď cestovali, keď sa denne presúvali po Európe a potom v čase vojny. To len boli divy!

Pavol a Ilona si písali listy dávno pred tým ako sa Országh začal menovať Hviezdoslav. Písali si ich roky, opisovali svoje zážitky, pochybnosti aj spomienky. Najskôr sa pýtali na rodinu, priateľov a neskôr na chod spoločnej domácnosti. "Len sa s tým mnohým riadením toľko nenamáhaj; lebo veru ľahko by Ti mohlo poškodiť."

Bola to krásna doba, keď si zamilovaní v listoch najskôr vykali. Takto si predstavujem vzťahy intelektuálov a ich osudových žien v 19. aj 20. storočí. Ale aj svojich prastarých rodičov, ktorí sem-tam používali slová vysvetlené v poznámkach pod čiarou.

Žena moja drahá je veľmi pekná kniha obsahujúca zachovanú korešpondenciu slovenského básnika a jeho obetavej manželky, z ktorej sa čitateľ nedozvie len o ich mimoriadnom vzťahu, ale aj pomeroch v spoločnosti v časoch maďarizácie aj prvej svetovej vojny.

"A pomysli tu i tu na Tvojho Pavla, ktorý veru Ťa vždy na mysli nosí, poneváč Ťa opravdu miluje."

[Zuzana Be · Rating 4 out of 5]

'Žena moja drahá! Či nevieš, že túžim vedieť, ako sa mi máš nie deň po dni, ale i každučkého okamženia?'

Časy, keď romantika bola ešte veľká, písali sa listy a slovosledy boli ako u Maďarónov. Veľmi pekne spracovaná kniha, po obsahovej aj vizuálnej stránke (vyzerá ako keksík).

[Caroline Turazová · Rating 5 out of 5]

Jedna z najkrajších kníh, ktoré som kedy čítala - nielen po obsahovej, ale aj po grafickej stránke. Podobne ako Listy Oľge od Júliusa Satinského, aj korešpondencia P. O. Hviezdoslava a jeho manželky Ilony bola obrovským čitateľským zážitkom! Z každého jedného listu či malého odkazu vyžarovala ich obrovská a nehynúca láska.