Die Nummer auf deinem Unterarm ist blau wie deine Augen: Erinnerungen

by Eva Umlauf, Stefanie Oswalt

"Vergessen Sie das Kind, es wird nicht leben." Mit diesen Worten wird Eva Umlaufs Mutter Anfang 1945 in Auschwitz konfrontiert. Ihre Tochter ist mit zwei Jahren eine der Jüngsten im Lager, ist, abgemagert und todkrank. Eva Umlauf wird sich später nicht an diese Zeit erinnern können, und dennoch schlummert das Erbe ihrer Vergangenheit unter der Oberfläche und prägt ihren gesamten Lebensweg.

Genres: Nonfiction, History, Biography, Biography Memoir

288 pages, Hardcover

First published January 1, 2016

Reviews

[Zuzana Kubáň · Rating 5 out of 5]

O Holokauste som už čo to prečítala, no napriek tomu ma táto knizka zaujala. To preto, že aj tak sa však vyznačuje svojou inakosťou. Za prvé, hovorí to o príbehu Slovenky a tým to dáva čitateľovi pohľad na Holokaustu slovenskej židovskej komunity a po druhé, nevysvetľuje úplne ani Holokaust (autorka sa narodila v koncentračnom tábore preto si z toho času nič nepamätá) ale naopak, skôr vysvetľuje jeho dopady a generačnú traumu ktorá nasledovala a ako ju to do istej miery na cely život paralyzovalo. Takisto zároveň ukazuje stav spoločnosti a štátu ako taký. Či už je to nástup totalitného režimu v Československu, alebo postupne vyrovnávanie sa s históriou v Nemecku v druhej polovicy 20. storočia. Celkovo, autorka tak nezostala iba pri vlastnom príbehu, ale poprepretala ho so spoločenskými dejinami i súčasnosťou. Knižku tak silno odporúčam.

[Ivana · Rating 4 out of 5]

Eva Umlauf sa dožila oslobodenia Osvienčimu ako dvojročné dieťa. Hoc holokaust markantným spôsobom ovplyvnil jej život, na Osvienčim sa nepamätá, nemá jedinú priamu vedomú spomienku, a aj preto sa po minulosti napokon rozhodne pátrať.

Som rada, že sa autorke podarilo svoje spomienky a minulosť zaznamenať, prekonala tak mlčanie svojej mamy, ktorá tiež prežila Osvienčim, avšak o svojich spomienkach mlčala tak ako mnohé*í preživšie*í. Ďalší*ie príbuzní*é tiež nemohli rozprávať, pretože boli zavraždení*é v koncentračných táboroch. Nebyť autorky, ktorá sa rozhodla po minulosti pátrať až v pokročilejšom veku, jej príbeh ako i príbehy jej príbuzných by boli zrejme navždy zostali zabudnuté medzi mnohými inými.

Vďaka spomienkam a životnému príbehu autorky sa čitateľstvo dozvedá aj o živote a dianí v socialistickom Československu po vojne a neskôr i v "Západnom Nemecku". Prínosnými pre mňa boli i náhľady na prítomnosť antisemitizmu a rôzne formy židovstva.

Knihu pre seba vnímam aj ako pripomienku toho, že aj keď prežijeme to najhoršie, čo sa dá, v budúcnosti prídu ďalšie ťažké momenty a krízy a je na nás ako s nimi naložíme - či sa vzdáme, zatrpkneme alebo sa naďalej dokážeme tešiť z krásnych okamihov.

[Maťa Levásovská · Rating 5 out of 5]

Toto je tá kniha, ktorú by ste sa mali prečítať, keď si hovoríte, že kníh o koncentračných táboroch ste prečítali už veľa. Táto kniha vám síce nedá nový pohľad na situáciu, ale dá vám ďalší pohľad na situáciu a nielen to, dozviete sa viac ako to fungovalo aj za čias komunizmu a rovnako aj za čias normalizácie a pod.

[Lucia Jamrišková · Rating 4 out of 5]

Napriek tomu, že je to príbeh preživšej Osviedčimu, dá sa z knihy veľa dozvedieť aj o živote v Československu po druhej svetovej. O tábore v Novákoch som toho vedela málo. Je zaujímavé, ako v ňom každodenný život a väzenie splývali dokopy. Slovenské reálie boli pre mňa veľmi zaujímavé. Už len to, že pracujem na rovnakej ulici ako autorka istý čas žila, vytvára pre mňa puto s príbehom.

[Lucie B. · Rating 4 out of 5]

Ano, knih o druhé světové válce a holocaustu jsou celé stohy, tak proč sáhnout po téhle?
Zaprvé, kvůli formě. Poloreportážní příběh o pátrání po vlastních kořenech může být zajímavou změnou vedle drásavých románů vyžívajících se v krutostech. Jistě, i tady se krutost a bezcitnost nevyhnutelně objevuje, ale spíše jako dokumentace, opřená o data či vzpomínky konkrétních lidí.
Zadruhé, tahle kniha skvěle ukazuje, že návrat židů z koncentračních táborů neznamenal konec strachu a pronásledování. Autorka hovoří o situaci na Slovensku, poválečných pogromech, nejistotě po nástupu komunismu. Paradoxně celá její rodina nakonec odešla ze Slovenska do Německa.

Tahle kniha druhou světovou válkou nekončí, spíše začíná. Autorce byly při osvobození dva roky. Protože se později věnovala psychoterapii, při pátrání po osudech členů své rodiny zároveň ohledává, jaký vliv na ni a na její okolí zážitky z války měly a jakými způsoby se lidé s prožitým traumatem vypořádávali. Vypráví i o nikdy nekončícím odsuzování (například pracovnice izraelského archivu, když zjistila, že jako židovka žije v zemi agresorů, ale i odsudků toho, že chtěla jako žena v 60. letech pracovat a budovat svůj život i mimo manželství) a necitlivostech (například při pozdějších návštěvách Osvětimi).

[Veronika · Rating 4 out of 5]

Autorkine rozprávanie o táboroch v Novákoch a Osvienčime a strate väčšiny rodin počas Holokaustu. Hoci sa autorka narodila v roku 1942 a ako sama uvádza, z daného obdobia nemá priame spomienky, masové vrazdenie nielen židovského obyvateľstva sa jej dotklo na celý život, či už cez zdravotne následky v detstve a dospievaní alebo podprahovými strachmi. Veľmi cenné rozprávanie obohatené o snahu pochopiť rôzne správania přeživších.

[Adriana Moretti · Rating 4 out of 5]

Ogni anno, in questo periodo, leggo un libro “per non dimenticare “ e ogni volta è sempre più doloroso. La protagonista aveva meno di due anni quando in un campo dí concentramento le hanno tatuato il numero 26959 e, per una serie di fortunati episodi, é sopravvissuta. La narrazione è intensa , commovente ( per fortuna ho alternato la lettura con altri libri) e ci ingegna il valore della memoria per non ripetere più questi orrori.

[Jakub · Rating 5 out of 5]

Silný osobný príbeh, ktorý by si mal každy prečítať...
Ďakujem pani Eve za to, že ho takto knižne vyrozprávala svetu.

[Veronika · Rating 5 out of 5]

Na sklonku roka sa ku mne opäť raz dostalo kvalitné čítanie z obdobia holokaustu. Keďže trh je touto tématikou doslova prehĺtený a tento "žáner" patrí k mojim najobľúbenejším, knihy si poctivo vyberám a siahnem radšej po autentických memoároch preživších ako po knihách inšpirovaných skutočnými príbehmi.

Rovnako to bolo aj pri knihe "Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči" od vydavateľstva Absynt. Hneď na začiatok musím napísať, že táto kniha bola iná ako predošlé, mnou prečítané a to ich nebolo málo. Neviem ako to "absynťáci" robia, ale všetky ich knihy vo mne rezonujú dlho a nútia ma nad nimi premýšľať a tým sú pre mňa zárukou kvality. Inak to nebolo ani teraz.

Za inakosť tejto knihy považujem už len to, že kniha sa nezameriava len na koncentračný tábor a krutosti, ktoré zastrešoval, ale na život po vojne, fungovanie režimov v štáte a aký dopad to malo na obyčajných ľudí. Kniha mala pre mňa vzdelávací charakter, keďže veľa vecí som ani netušila. Vedeli ste, že aj na území SR boli zriadené koncentráky? Ja áno, ale netušila som, že boli dokonca 3, v Seredi, Vyhni a v Novákoch, kde sa narodila aj autorka memoárov, pani Eva Umlauf.
Román je jej cestou pri zliepaní skladačky jej života už v pokročilom veku. Prečo až v takom veku? To som si hovorila aj ja, ale aj na to pani Eva v knihe odpovedá. Kniha nie je pozliepaná len čisto z jej spomienok, keďže z koncentrákov si toho pamätať veľa, ak vôbec niečo nemohla (do Osvienčimu prišla ani nie 2 ročná), ale aj spomienok matky, či ostatných preživších a rôznych dokumentov a databáz, ktoré sa zachovali. Prijemným prekvapením pre mňa bola aj výpoveď Marty Wise, ktorej sestra, pani Eva Slonimová zverejnila taktiež svoje memoáre.

Pani Umlauf nám predostiera aj svoje životné míľniky a púšťa nás do svojho súkromia aj prostredníctvom fotiek, ktoré ma tiež šokovali (foto z koncentráku Nováky). Vďaka tomu som mala možnosť poznať jeden životný, detailný príbeh od narodenia, života v koncentráku, zaradenie sa späť do života a následného budovania vlastnej rodiny počas režimu.
Za to patrí moja obrovská vďaka tejto veľkej žene a samozrejme aj Absyntu za to, že mi neustále rozširujú obzory.

[Miriam · Rating 5 out of 5]

Veľmi silný príbeh jednej z “najmladších přeživších,” ktorý až tak nerieši život v koncentračných táboroch, no skôr opisuje život po nich. Čo prežívali Židia po oslobodení, počas vlády komunistov, aké zdravotné problémy si niesli aj roky po väznení, aké je to vrátiť sa do dediny, kde si ešte stále myslia, že Tiso bol ten dobrý... Čo vlastne tvorí našu identitu? Ako na nás vplývajú zážitky našich predkov - ťarcha emocionálneho dedičstva obetí či páchateľov?

“Dovtedy som svoj príbeh prežitia považovala za súkromnú záležitosť, pochopila som však, že má aj politický rozmer. Sko preživšia stojím na prahu medzi prvou a druhou generáciou. Moje prežitie sa do mňa vpísalo duševne i telesne, no keďže mi chýba vedomý zážitok, mnohé skutočnosti zdieľam aj s príslušníkmi druhej generácie, ktorí často nevedia o traume svojich rodičov nič konkrétne. Nakoľko vtedajší dospelí už takmer všetci pomreli, je teraz úlohou detí podávať svedectvá. Môj priateľ zúri Chanoch ma neúnavne nabádal, aby som svoje spomienky odovzdala mladým ľuďom. Neraz poukazoval na často citovaného Elieho Wiesela: “Každý, kto dnes počúva svedka, sám sa stane svedkom.””

[Adri Dosi · Rating 5 out of 5]

Přečtená jedním dechem. Jako malá si moc dobře pamatuji na pomník v Koši ... nicméně jsem si ho nedala do spojitosti... vůbec mě nenapadlo, že by v Novákoch mohl být pracovní tábor. No... vzhledem k tomu, že okolí znám a je mi blízké a dost už mám zjištěno při hledání svých kořenů a pak i načteno..tak mi to tak nějak všechno zapadlo a pomohlo mi to i dost věcí z minulosti rodiny pochopit. Ono o tom Slovensku je toho doopravdy pořád málo. Je to pochopitelné, protože se k minulosti nechtějí přiznat...no bylo to takové, jaké bylo a jak bylo poznamenáno i v knize...no a popravdě, ono se tam tenhle postoj vlastně drží dodnes .. nevím, čím to je, že by vážně tím náboženstvím? Nižší vzdělaností? Nevím, těžko říct. Faktem ale je, že tahle osobní zpověď se četla jedním dechem. Je skutečně ohromně zajímavá a doporučuji.

[Meriana · Rating 4 out of 5]

Čoskoro úplne zmizne generácia ľudí, čo hrôzy druhej svetovej vojny zažili na vlastnej koži. Práve preto je dôležité čítať knihy ako je táto, aby sme nemuseli byť prvou generáciou, ktorá by zažívala hrôzy vojny ďalšej.
Knihy o druhej svetovej vojne a holokauste sú v poslednej dobe (nazvime to) populárne, kniha Evy Umlauf je však trochu iná. Jej cieľom nie je vzbudzovať ľútosť, ale vysporiadať sa so svojou minulosťou a minulosťou svojej rodiny. Ukazuje nám tiež vo veľkej miere život potom. Život v socializme, emigrácii, život kde sa po rokoch vráti do Osvienčimu aby svojim prejavom inšpirovala.
Treba prečítať.

[Katarína Ristveyová · Rating 5 out of 5]

Ak by ste čakali prerozpravanie života v koncentračných táboroch, neprídete si na svoje.. Táto kniha je skôr o psychickom vyrovnaní sa s taurmou, ktorú v sebe nosila celý život, hoci si pobyt v tabore v Novákoch a následnu deportaciu do Osvienčimu autorka nemá ako pamätať.. Čitateľ sa však dozvie ako nás podvedomé a nevypovedané traumy a výchova nútia robiť tie isté rozhodnutia aké robili naši rodičia, ako sa dedí historická skúsenosť z generácie na generáciu a ovplyvňuje našich potomkov dávno po tom, čo už na tomto svete ani nie sme..

[Isabell Charlotte · Rating 3 out of 5]

3,25/5⭐️

Sie ist zwar noch Baby als sie Auschwitz erreicht und hat vermeintlich keine Erinnerungen, doch sie nahm viel durch ihr Unterbewusstsein mit. Das war sehr spannend.

Doch ihre Geschichte nach dem Holocaust fand ich, erzählerisch, nicht spannend/fesselt genug.

Doch die Erzählung vom Leben, als Jude, in der Nachkriegszeit im kommunistischen Jugoslawien, war dennoch informativ.

Eine Biografie einer sehr bewundernswerten und starken Frau!

Durchaus weiter empfehlbar
3,25/5⭐️

[AryBeta · Rating 5 out of 5]

Devo confessare che questo libro mi ha stupito! Lo avevo scelto solamente per il titolo (a proposito, stupendo), e non per la trama, ma mi ha veramente stupito in positivo! Mamma mia che emozione, anche quando raccontava della sua storia (raccontata da altre persone), trascorsa ad Auschwitz, da bambina di neanche due anni! Quanta stima per Eva Umlauf! Consiglio questo libro con tutto il 💗

[Jaroslav · Rating 5 out of 5]

Prierez životom ženy zo židovskej obce, ktorá prežila Holokaust, spojený s históriou Československa.

[Petra Vozár · Rating 5 out of 5]

Neuveriteľne silná kniha.

[Fez · Rating 5 out of 5]

Ein unfassbares Buch. Ich bin kurz davor 100 Kopien zu kaufen, um sie jedem den ich auf der Straße finde, an den Kopf zu werfen. Wirklich JEDER sollte dieses Buch mindestens einmal lesen

[Erin · Rating 4 out of 5]

3.75

[Pat Austin · Rating 5 out of 5]

I have read dozens of books about the Holocaust, and each story provides a different perspective. Particularly unique and singularly significant is Eva Umlauf’s story as she is one of the youngest Holocaust survivors. That is, she was literally born in a labor camp in Slovakia and was transported to Auschwitz at the age of two. For years, Umlauf did not consider writing her memoir because she had no conscious memories of her experience in the concentration camp, but life circumstances led her to a place that she wanted and needed to piece together her story. Umlauf ushers readers into the book in February 2014, when at 71 she suffered a heart attack, her wake-up call that time might be running out to tell her story. Umlauf noted that male narratives are too often more revered and more sought after, which, she realized, was all the more a reason to add her story the body of Holocaust literature.

Umlauf poured over archival findings, historians’ reports, and witnesses’ accounts in her research process. In crafting the book, she uses a powerful technique, imagining what her parents may have thought by posing unanswerable questions. During transport to the camps, for instance, was “Imro (her father, who did not survive) blaming himself for not having found a hiding place for his little family? Had he given any thought to escaping?” (42) She also uses graphic imagery to evoke the horror. On the trains, infants screamed in vain for water. “Mothers never stopped caressing and consoling their children even when the children had long since died of starvation in their arms” (44). Umlauf’s description of her tattooing (which she gleaned from her mother who did survive) is painful to read. Yet Eva regards her number as a part of her, like a birthmark. “It connects me to those who went through what I did” (52). Those with numbers, another survivor declared were “those chosen to live” (52)

Many of the details of her experience at Auschwitz, Umlauf unearthed by interviewing other child survivors. Eva was likely separated from her mother and part of the toddler barracks. She was “alone in the sick bay, half-starved, and deathly ill” (54). As Umlauf regales the reader with the horrors of Mengele’s experiments, she pondered: “The archive of my conscious images didn’t retain what my eyes saw. Even so, I have a growing suspicion that lies on my soul like a shadow. Could it be that I was one of those children?” (55)

After liberation, her memoir of her growing up years enlightens readers about the Cold War in Czechoslovakia and difficulties of life behind the Iron curtain. It traces Umlauf’s full and successful life through her studies to be a physician, her marriage to a fellow Holocaust survivor and his tragic death, her marriage to a fellow physician, her medical career, and her family.

It is a compelling story, not to be missed. I’m grateful to have received an advanced reader’s copy.

[Raphaela Strohmayer · Rating 5 out of 5]

Eva was born in 1942 right in the middle of the war and as a baby she was transportet to Auschwitz with her mother. Like a miracle she and her mother survived. The story follows not only this part of her life but also her whole life and how this experience influenced the rest of her astonishing life.

[Caroline Turazová · Rating 5 out of 5]

Knihy s tematikou druhej svetovej vojny a príbehy o ťažkom osude Židov patria medzi moje najobľúbenejšie, keďže vďaka nim dokážeme pochopiť vlastnú históriu a poučiť sa z nej. Vždy ma dokážu nesmierne chytiť za srdce a neraz pri nich nedokážem udržať slzy. Táto od Evy Umlauf, Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči, nie je výnimkou a nesmierne sa mi páčila! Už obálka a názov ma oslovili, a to nehovorím o príbehu.
Veľmi ma zaujalo vnímanie židovského náboženstva dvoch rodín – Eva, ktorú mama nevychovávala ako ortodoxnú Židovku a na druhej strane rodina Jakoba, ktorí prísne dodržiavali zákony Tóry. Zaujímavé tiež bolo, ako sa postavila Jakobova rodina po jeho smrti k Eve – bolo predsa tradíciou, aby si zobrala niekoho slobodného z Jakobovej strany.
Jednoznačne kniha stojí za prečítanie. Je plná krásnych a silných myšlienok, ktoré nás dokážu obohatiť. A to nielen o fakty z histórie, ale tiež o hlboké autorkine myšlienky. Krása! ♥️

[Erika Bookshelfwarriors · Rating 5 out of 5]

Veľmi veľa kníh s touto tematikou hovorí hlavne o časoch, ktoré židia strávili v getách a koncentračných táboroch. Ale doposial som nečítala knihu, ktorá by rozprávala príbeh židov po ich oslobodení.
Číslo rozpráva príbeh Evy, ktorá sa narodila v pracovnom tábore a je najmladším židom, ktorý má na ruke vytetované číslo. Už od detstva mala niekoľko chorôb a lekári jej nedávali šancu na prežitie. Ale Eva prežila a rozhodla sa rozprávať o tom, aké to mali židia tažké aj po ich oslobodení. Predsudky nezmizli ani po odhalení zverstiev, ktoré sa vykonávali na týchto ľuďoch. Mnohí od židov stále bočili a nechceli s nimi mať nič spoločné. Hru židovských detí vo vysokej miere ovplyvnili zážitky z koncentračných táborov.
Ale kniha hovorí najviac o tom, ako to poznačilo ich psychiku.
Zaujímavá kniha, ktorá poskytla náhľad za oponu.
3/5🌟
E.

[Zuzka · Rating 4 out of 5]

Každá kniha, ktorá sa týka tohto obdobia je výnimočná a iné sa nedá povedať ani o tomto diele. Predsa len ide o skutočné príbehy ľudí, ktorí prežili peklo. Avšak túto knihu hodnotím inak než tie ostatné (nie horšie, len inak). Autorka píše o svojom živote a udalostiach počas viacerých “režimov” od narodenia. Ale keďže dieťa si prvé roky nepamätá, odzrkadľuje sa to v knihe. Roky ktoré strávila v Novákoch a Osvienčime nie sú z jej života, ale zo zozbieraných informácií a dohadov. V podstate sú tam uvedené všeobecné informácie, ktoré o tomto obdobie čitateľ už pozná.

[fraencisdaencis · Rating 5 out of 5]

Ein gutes, wichtiges und empfehlenswertes Buch!

[Silvia · Rating 4 out of 5]

Veľmi zaujímavá autobiografia - odvážna žena, ktorá musela počas svojho života prekonať niekoľko prekážok a naučiť sa žiť s následkami koncentračného tábora, v ktorom prežila prvé dva roky svojho života. Zabudnúť sa nedá, a číslo na predlaktí je až príliš živá spomienka na chvíle, ktoré poznala iba s matkinho občasného rozprávania.