Drakova vyžiháreň je už roky prázdna. Odišiel. Nikto nevie kam, ale všetci vedia prečo. Vyhnali ho, pretože mu pripisovali veľkú moc. Bol nešťastím dediny a každý jeho krok prinášal skazu. S Drakom prichádzali ohne, povodne, choroby a hlad. Tak usudzovali dedinčania a taká musela byť pravda. Nikdy nebol obľúbený, nikdy medzi nich nezapadol. Iba Eva k nemu vzplanula láskou, ale keď odišiel, vzala si iného. A kým sa ona jeho odchodom trápila, pre ostatných to znamenalo jediné – návrat k pokojnému životu. No teraz sa na dedinu začína valiť jedno nešťastie za druhým – sucho, neúroda, oheň väzniaci leštinský dobytok. A všetci hovoria o tom, že sa vrátil... Drak sa vrátil.
Slovenský prozaik, esejista, kultúrny publicista a literárny kritik.
Narodil sa ako druhé zo štyroch detí v rodine krajčíra a osvetového pracovníka. Študoval na gymnáziu v Rožňave a Liptovskom Mikuláši, neskôr na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1934 na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Po návrate do Bratislavy pôsobil ako vysokoškolský pedagóg. Neskôr pracoval ako redaktor Rádiožurnálu v Československom rozhlase v Bratislave, posledných päť rokov ako oblastný riaditeľ pre Slovensko. Zomrel v Bratislave na rakovinový nádor, pochovaný je v Hybiach.
Už ako študent písal poviedky, bol kronikárom obce, zberateľom prísloví a porekadiel. Ako 17-ročný debutoval v Studentskom časopise svojou prvou poviedkou. Ďalšie prózy venoval tematike dediny a prírody. Usiloval sa o prekonanie postupov opisného realizmu a zameral sa na fantastiku až mýtickosť prírody.
Knižne debutoval knihou poviedok a noviel Kamarát Jašek. Rozvinul základné myšlienky naturizmu. Vedel využiť i cudzie podnety na vlastnú inšpiráciu. Vidieť to hlavne v románovej novele Drak sa vracia, ktorá patrí k základným dielam slovenského naturizmu. Je tiež autorom recenzií a kritík, najmä medzivojnovej prózy, úvah o umení, referátov o výtvarníkoch. Spolu so Štefanom Letzom zostavil Slovenský literárny almanach a vydal Rukoväť dejín slovenskej literatúry, ktorá plnila funkciu malého slovníka slovenských spisovateľov.
Veľký vplyv na jeho tvorbu mali viacerí autori európskej prózy, ako napr. Hermann Hesse, Henri Pourrat či Knut Hamsun. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom, napr. z ruštiny.
Za mňa je slovenský naturizmus najzaujímavejšie obdobie, ktoré v slovenskej literatúre máme (príjmam námietky). Postupne sa snažím si dávať re-read všetkých jeho hlavných predstaviteľov, počnúc D. Chrobákom. Drak Sa Vracia je pre mňa rovnakých 11/10 ako kedykoľvek predtým. Jednoduchý no krásny príbeh, prežitok ktorý sa stáva rozprávkou, vsadený do prostredia prostých ľudí žijúcich pod horami. Hory týchto ľudí chránia, ale aj izolujú, a tak udalosti ktoré sa pod ich vrchmi odohrajú, zostávajú navždy poznané len hlavnými postavami a ich blízkym okolím.
Krásna kniha! Priznám sa, veľmi rada mám tenké klasiky. Dlhé ma začnú po chvíli nudiť, ale tenké si rada vychutnám do posledného slova. A Draka som si dala ako čítanie do upršaného víkendu. Spokojná som. Veľmi pekná kniha. Rýdza, príjemná, dynamická. Odporúčam!
"Dazd neprestaval a zaplasil i umlcal vtacata v lese. Tym odumrelo to, co v lese zilo, a zdalo sa, ze miesto toho ozil les sam. Akoby odrazu vyrastol dvojnasobne. Stromy zacali medzi sebou sepkat tajomne zvesti a podaktore precnievajuce vrcholce pustili sa do tanca v takte neslysatelnej piesne. Vyzeralo to, akoby sa cely les opil zaplavou svetla a dazda a pod ucinkom neznamych sil zacal odrazu zit nejakym novym, rozhojdanym zivotom."
Stredoskolska povinna literatura je niekedy radost a niekedy radost ina (ahoj, katolicka moderna!). Lyrizovana proza Dobroslava Chrobaka patri k tomu najkrajsiemu, co kedy v slovencine vzniklo. Ludske postavy su viac archetypmi ako realnymi ludmi, hlavnou hrdinkou je vzdy priroda. Dobros o nej pise tak, ze je ziva, nadherna aj hroziva, niektore pasaze pred vecernou prechadzkou ci nocnou stanovackou neradno citat.
Centralnym motivom je kontrast nevinneho/naivneho cloveka zijuceho v uzkom kontaktne s prirodou a civilizacie, anonymnej masy skazenej zavistou a predsudkami. Taka bola doba a taka bola/je slovenska dedina, ze inakost sa neodpusta a to, co je ine, radsej vypudime, ako by sme spoznali a zistili, ze nas nijak neohrozuje. Esteze som si Draka nevytiahla na maturite, lebo by som s takouto interpretaciou letela z cirkevneho gymnazia zavretymi dverami 🌈😅
Ak sa vam v antikvariate zadari, berte toto vydanie Draka, su tam okrem neho tri dalsie poviedky, rovnako silne a rovnako krasne napisane (najma Poviestka ❤️). Mna caka este zbierka Kamarat Jasek a potom, ako by povedal Jan Tribula, “doslova oci pre plac”, lebo Chrobak zomrel relativne mlady a viac toho nenapisal.
Ej, kde sú ti tie doby pošlé minulé, žiadne internety instagramy, ledaže čo by zaľahnúť pod blankyt číry, kúdeľku vystružlikať, podvečer baranca pod krkom zarezať a vnútornosti vyvrhnuté psiskám červavým podhodiť, občas poriadne susedov svojich blížnych nacenganých zmastiť do krvi, páľenkou obliať i vatru z nich zapáliť; to mi ti boli časy prostorekejšie, kedy na veciach pravých záležalo, svet bol menší, slaninka mastnejšia, pipka chutnejšia, žena rýdzejšia. Ej čerta ti starieho kopasnieho, kdeže tých časov?
(kniha inak skvelá, ale v 16tich ako povinné čítanie dobrá blbosť, who gives a shit v takom veku?)
Pamätám si ako som čítal sumár deja tejto knižky dva dni pred maturitou, keď som si opakoval učivo. O druhej ráno som sa zastavil v učení a podrobne som si prečítal všetko o nej v Sprievodcovi dielami slovenskej a svetovej literatúry, lebo ma veľmi zaujala. Už vtedy som si povedal, že si ju raz prečítam. Necelých 17 rokov neskôr som ju náhodou objavil v kníhkupectve, kúpil a za jeden deň prečítal. Nesklamala, teraz si ju čítam ešte raz.
Najskôr ma zaujala hraním sa so slovenčinou, potom opisom prírody a nakoniec dejom. Vrelo všetkým odporúčam.
what in the gay romance was thatt?? tam bolo vsetko; enemies to lovers, jealousy,(soft porn?) (som delusional a vymyslala som si aby som zostala entertained) ale bolo tam hrozne vela veci co nepovedali; “Pre mna, za mna, mohol by Drak ist hoci sam, mam pricinu, pre ktoru mu doverujem.” AKU PRICINU PAN RICHTAR iam invested!!! also preco nebol drak nahnevany ze mi simon podpalil chalupu like??? (okej okej asi vieme(su tajne spolu tak sa nanho nemoze hnevat predsa)) a prekristoverany PRECO iba tak random zacali hovorit v mnoznom cisle, som bola tak neskutocne confused niekedy overall fajjnn🫶🏼
This entire review has been hidden because of spoilers.
Škoda, že DRAK SA VRACIA neexistoval v tomto krásnom vydaní, keď som chodila na strednú. To by som ho už dávno mala prečítaného v rámci povinnej literatúry.
Tento krátky príbeh sa vám predstaví ako rozprávka. Vznikol bezmála pred 80 rokmi a hovorí o časoch ešte dávnejších. Ale nenechajte sa oklamať. Nájdete v ňom toľko pravdy o ľudskej povahe a o našej spoločnosti, až z toho budete mať zimomriavky. O strachu z neznámeho, ostrakizácii, hľadaní odvahy urobiť či povedať tú správnu vec… Nadčasové!
Navyše obsahuje lásku, zradu, dobrodružstvo, nebezpečné živly aj nečakané zvraty… a to všetko vtesnané do relatívne útlej knižky. To je na povinnú literatúru celkom slušné, no nie? Ja som teda nestíhala otáčať strany od napätia.
Aj keď prečítať Draka na jedno posedenie je vlastne škoda. Dobroslav Chrobák bol - ako hovoria múdre zdroje - majstrom naturizmu, literárneho smeru, ktorý sa vyznačoval detailnými opismi slovenskej dediny a prírody. Ja som si úplne najviac vychutnávala putovanie dvoch hlavných hrdinov tatranskými dolinami a vrchmi. Cez Závory do Tichej, až k Temnosmrečinským plesám, okolo Kriváňa, cez Kamenistú… pri čítaní tých nádherne lyrických opisov som si predstavovala, aké to muselo kedysi byť, chodiť po horách, cez ktoré nevedú asfaltové cesty ani turistické chodníky, kde sa pasú stáda oviec… (Zároveň som pozerala mapy.cz a plánovala letnú turistiku :))
Stále si hovorím, že chcem viac čítať slovenské klasické diela. Nové, oku lahodiace vydania, ako toto, sú podľa mňa jednoznačne cestou, ako ich dostať k súčasným čitateľom.
Táto rozprávka o obyčajných ľuďoch odohrávajúca sa v typickej slovenskej dedine necháva vyznieť krásy slovenskej prírody, ktorá sa pomaly, ale isto stáva jednou z hlavných postáv novely. Ja som bola voči slovenskej klasike skeptická, ale Drak ma presvedčil, že by som nemala byť. Je to tenučké, pekné a pre ľudí, ktorí milujú prírodu, je to možno aj taká malá povinnosť :)
Tak toto dielo ma veľmi prekvapilo. Keďže je to povinné čítanie, nedávala som tomu veľké nádeje, ale nečakane ma to veľmi bavilo. Či už príbeh, postavy alebo opisy. Takisto sa mi páčila forma epilógu a možnosť pre čitateľa domyslieť si čo sa stalo ďalej s postavami. Samotný autorov štýl písania ma veľmi oslovil a možno sa dokonca obhliadnem po nejakých jeho ďalších dielach.
Stále si pamätám, ako sa nás slovenčinárka na teste z tohto povinného čítania pýtala, cez aké tri doliny Drak prechádzal so stádom... a odvtedy som z románu mala traumu. A pritom je to krásne čítanie! Naturizmus je, koniec koncov, jeden z najšpecifickejších hnutí slovenskej literatúry — nikde inde sa lepšie nevystihuje krása našej prírody. Treba si však na to počkať pár rokov po maturite.
Túto knihu som začala čítať skôr z donútení ako z vlastnej iniciatívy, dlho som ju odkladala až som nakoniec nemala čo iné čítať. Teraz ľutujem, že som po nej nesiahla skôr. Výborne napísaná kniha, ktorá hovorí o predsudkoch voči Drakovi, ktorý chudák za nič ani nemôže, len je iný ako ostatní a konzervatívna dedina to nechce prijať. Nikto nič neriešil až dokym sa v dedine nezačali diať zle veci, ako správna Slovač, museli to hodiť na jedného vinníka, ktorým sa stal tichý Drak. Dielo je písané zaujímavou formou, ktorá ma nútila dočítať kapitolu až do konca na jeden raz. Bola to moja prvá kniha lyrizovanej prózy a neverila som, že by ma siahodlhé opisy vedeli vniesť do deja. Bolo to úžasné a dokázala som vďaka Chrobákovým slovám cítiť atmosféru deja, pocity Šimona o záhadnom Drakovi. Spomínam si na jednu časť, kedy sa Šimon s Drakom pobili. V tejto časti bol dopodrobna opísaný len ich pohlad počas tejto bitky. Ako sa zarýval jeden pohlad do druhého, dlhý opis toho, čo vlastne ani nebolo dôležité, ale bolo to popísané tak skvelo, že som z toho jedného pohľadu dokázala pochopiť všetky ich pocity. Chrobák dáva čitateľovi zodpovednosť za vytvorenie názoru na Draka. Dedina hovorí o ňom akoby o diablovi, ktorý všetko ničí a Šimon, ktorý je s ním týždeň na cestách zisťuje, že vnútri Draka sa skrýva cit, že Drak nie je taký zlý ako o ňom všetci hovoria. Autor nám teda necháva priestor, nech sa sami rozhodneme, kde je pravda. Ani Šimon si nie je úplne jasný, či je Drak správny človek, Drak celý čas mlčí, čítať sa dá iba z jeho činov, ktoré sú často prikreslené nahodami. Šimon si preto často vyvodí mylnú predstavu. Toto môžeme brať aj ako ponaučenie, že súdime ľudí bez toho, aby sme sa s nimi vôbec rozprávali. Ja osobne som si postavy Draka obľúbila a brala všetky náhody s rezervou. Na konci sa dozvedáme, že tento príbeh rozpráva Eva ako stará mama svojmu vnukovi. Aj keď, nemôžeme si byt tým až taky isty, pretože celý dej je zahalený v závoji tajomstiev a autor necháva na nás, aby sme si sami z toho vyvodili, čomu chceme veriť.
Som rada, že som si konečne prečítala Chrobákovu klasiku. Názov knihy sa mi vždy páčil a lákal ma, dielo je krátke a veľmi dobre sa čítalo. Zápletka nie je komplikovaná, ale to nie je v tomto diele podstatné. Páčila sa mi celková atmosféra, z Draka aj napriek všetkému sálal istý pokoj. A pekne som sa zabavila na richtárovom spôsobe riešenia problémov, zvolá poradu, nik sa nemá k reči, tak zahlási niečo ako: "Chlapi, napime sa!" Výborná scéna!
No, povinná literatúra at its finest. Kniha ma na začiatku vôbec nezaujímala, potom ma celkom chytila ale nie kvôli tomu, že by som sa zaujímala o príbeh, skôr mi išlo o to aby som to mala za sebou. Ale Chrobák celkom dobre píše, vyhovuje mi jeho štýl - trochu napínavý, zároveň vnútro postáv a psychologizácia celého príbehu veľmi dobre spravená. Postava Šima je veľmi dobrý nástroj, ktorým poukazuje na určité veci. Ale na tri hviezdičky to jednoducho nie je.
Začiatok ma veľmi prekvapil svojou chytľavosťou, jadro ma však veľmi nebavilo, a hoci bol záverečný zvrat zaujímavý, kniha vo mne nič hlbšie nezanechala. Koniec sa mi úplne nepáčil a celé dielo na mňa pôsobilo veľmi nemastne-neslane.
Tento rok som v škole čítala veľa kníh zo slovenskej literatúry a musím povedať, že zatiaľ z tých, ktoré som čítala sa mi najviac páčila táto. Rozprávka o Drakovi, ktorého nikto nemá rád no on v skutočnosti nie je zlý, je to len taký istý obyčajný človek ako všetci ostatní. Nepochopený.
To je nádhera toto jednoducho. už len kvôli tým opisom prírody, hlavne keď je tu , kúsok na dosah ruky. Krásna lyrická rozprávočka, pokoj a spätosť s prírodou. jééééj ^_^
Drak sa vracia (1943) od Dobroslava Chrobáka je klasická slovenská novela, spadajúca do literárneho smeru: Lyrizovaná próza/Próza naturizmu, ktorá pojednáva o nájdencovi prezývaného ako Drak. Dedina v ktorej žil trpela hladom, suchom i biedou - všetko to pripisovali jemu pretože bol pre nich neznámy, tajomný a zúčastňoval sa tragických incidentov ktoré niekedy spôsobil on, inokedy mu to iba opäť pripísali ľudia. Okrem starca Lepiša ktorý si Draka osvojil, mala ho v dedine rada už iba Eva - tak ako on mal rád ju. Po Drakovom zmiznutí sa Eva ožení so Šimonom, ktorý trpí pre neopätovanú lásku a Evino čakanie na deň kedy Drak príde naspäť k nej. V dedine už však nebolo nikoho kto by nevedel o skutočnosti, že Drak sa vrátil.
Zo školského výkladu na strednej mi bolo dielo predstavené ako každodenný chlieb povinného čítania so zaujímavými dejovým zvratom a postavami, po jeho prečítaní som zistil že Drak sa vracia skrýva v sebe niečo oveľa zaujímavejšie, no aj niečo čo sám autor nedokázal dotiahnuť do dokonalosti.
Najnovšie vydanie novely je od slovenského vydavateľstva Saga (2024) a hneď po uvidení jej nádhernej titulnej knižnej obálky som ju okamžite musel vlastniť a držať v mojich rukách.
Drak tu nie je ako hlavná postava. Je skôr katalyzátorom udalostí alebo takzvaným: “McGuffinom” príbehu. Dej prepína pohľady medzi Evou a Šimonom. Šimonova časť naberá až existenciálneho dojmu, v obkľúčení pocitov čo si o ňom ľudia myslia, že si nedokáže spraviť poriadky ani s vlastnou ženou. Koná rozhodnutia ktoré čitateľovi nie sú úplne jasné a je to zaujímavé, zároveň Šimonovo trápenie nemá v texte toľko priestoru a občas by mohlo byť aj záživnejšie oproti na tretinu strany vyobrazenému skupinovému fajčeniu fajok a pitím pálenky dedinskej rady spolu s richtárom - časti ako takého síce pridajú na worldbuildingu ktorý je v diele napísaný výborne, nenecháva to však priestor témam na ktorých celá novela stojí, najlepší príklad je príbeh Draka. Jeho detstvo je zbežne opísané no je dostačujúce. Samotný koncept toho že dedinčania napáchali Drakovi v minulosti viac škody než on sám je výborný a skvelo zanecháva myšlienku toho že dezinformačné bludy ktoré si ľudia narozprávali medzi sebou malo pre nich väčšiu váhu než pravda samotná. Tak ako aj strach ľudí pred Poliakmi ktorí vraj len okrádajú pastierov. Inakosť, cudzosť a nevšednosť. To že osudy postáv majú neúplný koniec mi nevadí. To čo by si čitateľ z diela mohol zobrať však nemá záver, a to mi vadí.
Celé dielo je napísané veľmi pekne a profesionálne. Rozprávač v diele naberá priam charakter. Hovorí svoj postoj na danú vec a čitateľ si ho až predstavuje ako prechádza medzi postavy či snáď sedí v krčme medzi dedinčanov. Autor má talent, no nedá sa zaprieť to že jeho spisovateľský jazyk môže byť dnes už pre niekoho obtiažnym a zaradil by som ho už medzi náročnejších čitateľov. Náročnejší čitatelia by si však zaslúžili okrem náročného textu aj odmenu v podobe náročného deja alebo posolstva. Skvelý naratív spolu s nádherným a magickým doprovodom prírodných krás a úkazov života - toto všetko táto novela má. A predsa sa ja sám nemôžem zbaviť dojmu že po dočítaní to bola pri najlepšom priemerná novela ktorá ohromí pútavým názvom, zaujímavým dejom alebo ako mňa - nádhernou obálkou knihy. Vnútri nej sa nachádza obsah ktorého kvalita je diskutabilná.
Dobroslav Chrobák sa narodil na strednom Slovensku, čo výrazne ovplyvnilo jeho tvorbu, kde využíval tematiku prírody a dediny, podobne tomu je v aj v tejto poviedke-Drak sa vracia. Už na začiatku príbehu je čitateľovi predstavený hlavný konflikt diela, ktorý zohráva dôležitú rolu v každej kapitole. Čo môže čitateľa prekvapiť je hlavne to, ako dokázal autor šikovne hrať s postavami, žiadna z nich nie je vyslovene protagonista alebo antagonista, ale tieto role si menia od závislosti na príbehu, takže postoj čitateľa sa môže meniť každou stránkou knihy. Príbeh je zväčša podávaný z pohľadu , čo môže trochu mrzieť, že sme nenašli ani jednu kapitolu z pohľadu Draka, ale pridáva to na jeho tajomnosti ba až mysticite. Dielo nemá charakteristiky medzivojnovej literatúry skôr sa vracia, do realizmu pred 1. svetovou vojnou, kde je aj dielo koncipované a určite je to jedno z najznámejších diel patriace do slovenského naturizmu.
toto mohlo mať tak 10 strán a bolo by to o tom istom
štylizácia veľmi nasilu, pacing nejednotný, postavy také šedé (aj keď to bol zrejme zámer, draka nepoznať, no spôsobilo to iba to, že som si na neho nevytvorila žiaden názor)
asi by to bolo záživnejšie, keby to bolo ja-rozprávanie
Ja neviem, čakala som, že to bude lepšie. Bolo to dosť nudné, ale miestami celkom zaujímavé, avšak dosť chaoticky napísané, veľakrát som sa stratila a musela sa vrátiť, aby som pochopila, o čom vlastne čítam. Epilóg ma bavil asi najviac z celej knihy. Sklamalo ma, že tam nebolo viac z Drakovho detstva, len proste kúsok o tom, aký bol a ako ho nemali radi.
Keďže táto kniha je povinné čítanie, čakala som niečo horšie. Dokonca by sa dalo povedať, že sa mi celkom páčila. Ale - 3 hviezdy, a to preto, že by som ju asi neodporučila ďalej.
Celé toto je rozhádzané a chaotické, ale píšem to pre vlastnú potrebu a ja sa v tom vyznám, takže #sorrynotsorry.
Samozrejme si nepamätám všetko a niečo som asi prekrútila, ale tak idc, nejaký zmysel to dáva.