Kvet hrôzy

Alžbetin dvor #3

by Hana Zelinová

Po románoch Alžbetin dvor a Volanie vetra vrcholí slávna turčianska trilógia Hany Zelinovej záverečnou časťou s názvom Kvet hrôzy, ktorú vám prinášame v novom vydaní.

Hrdinami Kvetu hrôzy sú legitímni i nelegitímni potomkovia zemianskeho rodu Fabiciovcov, ktorého pohnuté osudy poznačené rodinnou kliatbou sa odvíjali v rozpätí vyše stopäťdesiatich rokov na majetku zvanom Alžbetin dvor. V troch románoch Hany Zelinovej ožíva jej rodný Turiec – stávame sa svedkami, ako sa cezeň rozbehne Košicko-bohumínska železnica, sledujeme, ako ho poznačia hrôzy svetových vojen, a napokon sa tu narodia deti, ktoré už ani nebudú vedieť o tom, že pochádzajú z fabiciovského rodu. Tak ako v prvom diele trilógie Mathias Fabici, v poslednej časti Daniel de Liess píše priznanie k svojim skutkom pre tých, čo prídu po ňom. Ale mladá právnička, Danielova príbuzná a chovanica Daniela Kemková, ktorá ho má na jeho vlastnú žiadosť posmrtne súdiť, sa rozhodne, že svojim deťom neprezradí nič o jeho premárnenom živote, lebo tie sa narodia už do nových čias a budú počúvať „celkom iné rozprávky“.

Genres: Fiction, Classics

272 pages, Hardcover

First published January 1, 1977

About the author

Hana Zelinová bola slovenská spisovateľka a dramatička, autorka literatúry pre deti a mládež.

Narodila sa v rodine robotníka a vzdelanie získavala vo Vrútkach, neskôr pokračovala na učiteľskom ústave v Bratislave. Pracovala ako redaktorka (Slovenský východ, Novosti) v Košiciach, kam sa vrátila po vojne a začala pracovať v nakladateľstve Svojeť. V rokoch 1950 – 1954 pracovala v podniku Obnova v Bratislave, neskôr bola referentkou v Západoslovenských vodárňach a kanalizáciách a v rokoch 1962 – 1970 pôsobila ako redaktorka v časopise Zornička. V roku 1972 odišla do dôchodku. V rokoch 1990 – 1992 bola poslankyňou Národnej rady SR za Demokratickú stranu. V roku 1979 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa, v roku 2001 jej bolo udelené najvyššie štátne ocenenie za celoživotnú tvorbu – Pribinov kríž I. triedy. V jej rodisku – Vrútkach – je po nej pomenovaná mestská knižnica, škola a nachádza sa tu aj jej pamätná izba. V roku 1995 realizoval scenárista a režisér Fedor Bartko dokumentárny film o živote a tvorbe Hany Zelinovej v rámci televízneho cyklu Portréty /scenár Dana Herrmanová, STV Bratislava/, v roku 2001 dokumentárny film O čom je život - Hana Zelinová.

Jej literárne začiatky siahajú do roku 1933, kedy začala uverejňovať svoje prvé príspevky v novinách a časopisoch (Slovenka, Život, Svet socializmu, Slovenské pohľady, Zornička, Ohník a i.), ale taktiež v rozhlase. Prvého knižného vydania svojej tvorby sa dočkala až v roku 1941. Svoje diela písala pre masových čitateľov, pričom využívala romantické námety, príbeh zobrazovala s náležitým dejovým spádom a nečakaným vyvrcholením, hoci občas záver vyznel melodramaticky. V detskej literatúre sa upriamovala na problematiku 2. svetovej vojny, Slovenského národného povstania alebo sa venovala súčasným problémom.