Najznámejšie dielo slovenskej literatúry o 1. svetovej vojne neobyčajne sugestívne približuje i súčasnému čitateľovi atmosféru tejto tragickej doby. Dozvieme sa, ako ju prežívali obyčajní slovenskí ľudia v dedinke Ráztoky, ktorá síce ležala ďaleko od frontu, no napriek tomu ju kruto zasiahol moloch vojny. Milo Urban plasticky a živo vykresľuje tragické osudy Evy a Adama Hlavajovcov, Ilčíčky a jej jediného syna Štefana i ďalších dedinčanov, ktorých životy narušila vojnová zloba. Je priam neuveriteľné, že toto majstrovské dielo, hlboko prenikajúce do duše človeka a verne odrážajúce dobu, dokázal vytvoriť 23-ročný autor...
Ja sa nezvyknem vyžívať v starom slovenskom jazyku, skôr ma vie iritovať, najmä v prekladoch svetovej prózy. ALE v tejto knihe Mila Urbana to bolo inak. Spisovateľov rozprávač je tu silnou demonštráciou možností nášho jazyka v literatúre, nehovoriac o tom, aký je miestami zábavný.
Na strednej by som z toho nemal absolútne nič, keďže som bol dočasne nevyspelý (opak predčasnej vyspelosti).
Treba povedať aj to, že kniha má v ruskej vojne na Ukrajine smutný aktualizačný moment, vlastne by bolo ideálne, ak by ju čítali najmä Rusi, hlavne ruské matky a branci.
Dosť rezonuje aj téma znásilnenia, až má človek tragický dojem, že sa vlastne nič nezmenilo.
Asi najlepšia slovenská klasika, čo som čítala. Živý bič je ťažká kniha, nesadne každému, pretože je relatívne pomalá a rieši skôr dojmy a pocity postáv ako nejaký obrovský plynulý dej. Avšak autor geniálne píše, ponúka hlboké a veľmi realistické myšlienky, ktoré vo vás veľa zanechajú. Dielo obsahuje veľké množstvo rôznorodých a neuveriteľne komplexných charakterov. Každý z nich reprezentuje určitú časť spoločnosti, na každom je ukázané, ako bral tú vojnu individuálne - kto z nej chcel vyťažiť peniaze, kto nechcel stratiť svojich blízkych a kto len plával s prúdom -, ale zároveň vidíme aj celok v podobe dediny, ako sa postupne prebúdza z rozprávkového sna a padá do krutej reality a obrovských hrôz vojny. Je to smutné a surové, veľmi realistické a kruté, ale zároveň je táto knižka veľmi silným zážitkom. Aj keď nefandíte povinnej literatúre, toto si určite prečítajte.
Ha sido un libro que me ha atrapado desde el primer momento. La historia de un pueblo de la actual Eslovaquia, Ráztoky, cuando comienza la Primera Guerra Mundial y como ésta afecta a todos. Los jóvenes que se tienen que marchar, las madres que quedan sin hijos y sin mano de obra para el campo; los poderosos que abusan con la excusa de que es para la patria. Este libro es toda una joya, una gran reivindicación antibelicista que me ha maravillado con una pluma exquisita, compararlo con los grandes clásicos rusos no lo veo nada descabellado. Solo puedo decir que me ha encantado y que lo recomiendo.
Jedno z veľmi skvelých slovenských diel, ktoré som mohol čítať. Urban v tejto knihe použil veľmi zaujímavý štýl písania. Vždy veľmi kvetnato opisuje prostredie a hlavne pocity, ktoré sa o dohrávali vo vedomí postáv. Aj vďaka týmto opisom som sa dokázal viacej prehĺbiť do stavu aktérov a mať predstavu akoby som tam bol fyzický prítomný. Musím priznať, že slovenčina roku 1927, ktorou autor písal mi dosť lámala jazyk. Ako aj pridala na autentickosti daného románu, tak mi aj trochu ubrala zo zážitku, kedže viaceré pojmy mi boli vcelku vzdialené. Super dielo, odporúčam prečítať! :)
Krásny kúsok Slovenskej literatúry, dej sa číta ľahko napriek tomu, že nepreberá ľahké témy. Ak by som mala zahraničnému človeku odporučiť literatúru, ktorá by mala reprezentovať slovenský literárny svet, poviem mu o tejto knihe. Realistický prierez do života dedinčanov, miestami to bolo brutálne, ale páčil sa mi neprikreslený opis tvrdého charakteru niektorých jedincov. Autor využil možnosti jazyka a slov na maximum, či už so svojimi archaizmy či kvetnatými opismi.
Knižka o sebe nie je zlá, len je to iný typ tlaku, keď to je ako povinné čítanie.
Páčilo sa mi, že to malo nejaký dej, a ako vojna pôsobila na obyvateľov tej dedinky. Vyskytli sa nejaké tie drámy, ale zároveň sa tu skrývali aj pekné myšlienky, ktoré dokážu donútiť človeka, aby sa zamysleli.
Niekedy som sa osobne strácala, alebo som niekedy ťažšie udržiavala pozornosť pri dlhých pasážach, keď ten štýl písania je iný ako ten, s ktorým sa stretávame dnes.
Za mňa ako knihu na zamyslenie odporúčam, aj keď je trošku dlhšia.
Je to kus kvalitnej literatury, ale ja uz som z tej slovenskej dediny unaveny a cely ten expresionizmus je sice ucelny, ale na mna zbytocne kvetnaty. Som rad, ze mame dielo, ktore mapuje priebeh 1. vojny a som rad, ze je zasadene na dedinu. Som si isty, ze autor dobre poznal a opisal realitu naroda holubicieho - utrapeneho, ubiteho, okradnuteho a paradne spiteho.
Una apasionante novela antibelicista ambientada en la I Guerra Mundial. Escrita en 1927 en eslovaco ahora cuenta con una primera y excelente traducción al español. El látigo vivo habla sobre todo de la condición humana en un estilo expresionista y poético de fuerza incontenible, a veces desgarradora. Comparable a Dostoievski en la profundidad psicológica de los personajes, nos habla de las terribles consecuencias de la guerra en un escenario rural muy lejos de la trinchera.
Kultové literárne dielo Mila Urbana, hlavného predstaviteľa slovenskej modernej literatúry je pomerne ťažkým príbehom. Ja som sa však rozhodol si pri ňom oddýchnuť. Čítal som ho počas jarných prázdnin ako jedno z povinných čítaní na strednej škole. Poslednými stranami som prešiel v istej cukrárni na dovolenke v Kremnici...
Myslím si, že nie je nutné, aby na zozname diel, ktoré si majú študenti stredných škôl prečítať, ostali všetky súčasné tituly, Živý bič by som tam však rozhodne nechal. Rozprávačský talent a iste aj neľahké životné epizódy Mila Urbana prevedú čitateľa priemerným dedinským životom počas Prvej svetovej vojny. Kniha je akousi sondou do radostí, no hlavne starostí slovenského vidieku.
Príbeh je miestami dosť brutálny, náročný na spracovanie, no avšak plný dramatických momentov, ktoré nepochybne odrážali dobovú skúsenosť.
Za mňa výborná kniha, neskutočne dojímavá, kniha poukazuje na surovosť vojny a jej dopady pre ľudí na dedine. Smutné závery pre väčšinu z nich. Nakoniec ich premena na absolútne zvieratá prahnúce po odplate všetkým, čo im kedy ublížili ma skutočne prekvapila. Mnohokrát mi slzička z oka padla, čo sa málo kedy stane.
“A mládenci, ktorí mali zdravé údy, so závisťou hľadeli na zmrzačenú ruku. Boli takí, ktorí - keby si ju boli mohli privlastniť - boli by dali za ňu pol majetku.”
“A on hľa, ktorý žiť prišiel, musí odísť ta, kde smrť je len hlúpou náhodou zablúdenej guľky, a nie večným zákonom prírody.”
“Odhaľoval na nej ustavične novšie a novšie pôvaby, ktoré ho napĺňali obdivom a rozpaľovali jeho mužskosŕ zo dňa na deň viac.”
“Z tých zvonov, ktorými volajú ľudí na modlitbu, budú ľudí zabíjať?”
“Kto troí zlo a nestavia sa mu na odpor, napomáha ho, a kto sa nebráni, keď je napadnutý, nezaslúži, len aby zhynul.”
“Život je ako ohnivý kôň: ak si ho nechytil za hrivu, nevyšvihol sa naň a nestisol kolenami, utiekol naprázdno.”
“Ale satani v luďskej koži potrebovali na svoju hru živé karty.”
Strhnutá hviezda za dĺžku. Táto kniha, hoci ubieha pomerne rýchlo, sa mi čítala dlho- niečo cez mesiac. A to má len 400 strán v malom! Každopádne, ak máte radi vojnovú tématiku a chcete konečne niečo slovenské, vrelo odporúčam. Rozhodne oceňujem, že postavy neboli apatické ( ehm, ehm, Jozef Mak) a nebáli sa bojovať proti osudu (väčšina). Dielo je napísané veľmi realisticky, konanie postáv je pochopiteľné, následky rovnako. Vec, ktorú oceňujem, je, že sa Milo Urban nebál povedať, že vojna je hlúposť, nepotrebná a strašná. V ostatných knihách z vlny expresionizmu, či už slovenského alebo zahraničného, sa poväčšinou stretávam len s tichým zašepkaním o tej "zlej vojne". Párkrát som si aj poplakala a síce je už podľa Urbanovho diela Za vyšným mlynom napísaná opera Krútňava, pri čítaní Živého biča som si nemohla pomôcť, neustále som si vravela, aká by bola táto kniha skvelou predlohou na operu! Kniha je to fakt dobrá, odporúčam!
Tak nech zhynie každý, kto užívajúc svoj život, nevie si vážiť iných, kto využíva bezmocnosť iných na to, aby stepčoval ich dní.
Život je predsa takou absolútne súkromnou a svätou vecou, že nik nemá práva klásť naň ruku.
Tu nejde o to či ho boh potrestce alebo nie, tu ide o odstránenie nepriležitého človeka, o odstránenie vredu.
Kto čaká šťastie vo chvíli, nenájde ho a nenájde ani radosti v ňom.
Kto môže mať právo na to, čo mu nedal a nemôže vrátiť?
Vy nesmiete byť synmi kovu, ktorý rozbíja hnáty a z ľudí robí vrahov, ale synmi horúcích sŕdc zeme, ktorá nevraždí, ale plodí.
Knižka za mňa nič moc. Čítala som ju minimálne 3 mesiace a odkladala ju stále hlbšie a hlbšie do police, pretože má extrémne nebavila. Prvú časť som čítala ešte poctivo, druhú som už preskakovala a nakoniec som to vzdala úplne. Chápem pointu, kvôli ktorej je zaradená do povinnej literatúry, ale čítať ju bolo utrpenie.
„Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. My máme inú robotu“
„Či Rusov zabíjať nebol hriech? A zabíjali sme ich tisíce takých, ktorých sme jakživ nevideli, ktorí nám ani toľko neublížili, čo by tuto za necht vošlo. ... A taký zdochliak, taký prznič cudzích žien, ktorý v živote dobré neurobil, môže beztrestne páchať svinstvá? Takých tam mali vyhnať, nech sa pozabíjajú, ale nie nevinných ľudí, ktorí nemôžu na svoju obranu ani prstom pohnúť."
"Tu nejde o prípad, duša moja, podvracal ho Mrva, ale o život. Akým právom sa pohoršujete na niekoho preto, že chce žiť? Život je predsa takou absolútne súkromnou a svätou vecou, že nik nemá práva klásť naň ruku. Tvorili spoločnú rieku, ktorá sa chystala pretrhnúť hrádze."
"Zabiť zbytočnosť, šialenstvo a vrátiť sa ku skutočnosti, k životu, k jedinému zmyslu všetkého. A sedlač, pracujúci ľud, zem sa začala hýbať, aby zadrhla zbytočnosť, šialenstvo."
El libro es potente, la editorial lo deja en contraportada como -creo recordar- una mezcla entre Tolstoi y Dostoievski, o algo similar y que no tenía estudios. Mmmmmmh, ...No. Todo sea por vender, pero, joder, si pares un libro con derechos vencidos y ya lo obligas a meterlo con calzador entre esos dos bestias, hagas los que hagas, tienes todas las de perder. Porque te lo van a comprar 40 o 400, pero el parangón no lo tiene. No es Raskolnikov. Ni Rostov. El libro tiene calidad, pero medida . Y en esa medida, repito que es bastante bueno. Con su regusto a polilla. Lectura obligatoria en Rep. Checa y Eslovaquia.
Na začiatku som mal pocit, že Živý bič bude výnimkou medzi nezáživnými dielami slovenskej literatúry minulého storočia (česť výnimkám), ale mýlil som sa. Milo Urban strávil až príliš veľa času zbytočným filozofovaním o biede a útlaku na slovenskom vydieku, točil sa v kruhoch a v skutočnosti takmer nič nepovedal - čo by nemuselo byť na škodu, keby sa reflexívne pasáže striedali so zaujímavým dejom. Zaujímavých momentov bolo ale málo (konverzácia Kúrňava - notár, scény s Hlavajom, odpisovanie dobytka) a o väčšinu postáv som nemal záujem, buď kvôli ich hlúposti, úbohosti, alebo kombinácii oboch. Skrátením by sa podľa mna kniha iba vylepšila a nič podstatné by nebolo stratené
This entire review has been hidden because of spoilers.