What do you think?
Rate this book
Prostonárodné slovenské povesti #1
Prostonárodné slovenské rozprávky I.
Pavol Dobšinský celý život zbieral a zapisoval piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Pred publikovaním ich zbavil pôvodnej erotickosti a šťavnatého humoru, vďaka čomu sa ľudové diela (pôvodne určené dospelým) stali obľúbenými a vhodnými medzi detskými čitateľmi. Prostonárodné s. povesti sú 1. komplexným vydaním ním zozbieraných povestí. Tri zväzky obsahujú cez 150 známych titulov. Ilustrácie Martina Benku.
Edičná poznámka
Toto vydanie, nazvané: Pavol Dobšinský, Prostonárodné slovenské povesti, zväzok I.—III., obsahuje dve zbierky, a
1. August Horislav Škultéty a Pavol Dobšinský, Slovenské povesti. Kniha prvá. Povesti prastarých báječných časov. Rožňava — Banská Štiavnica, 1858—1861.
2. Pavol Dobšinský, Prostonárodnie slovenské povesti, Turč. Sv. Martin, 1880—1883.
Prvá zbierka je v prvom zväzku a v druhom zväzku až po str. 263, druhá zbierka je v druhom zväzku od str. 265 a v celom treťom zväzku.
Rozprávky, ktoré sa opakovali (ide o rozprávky Kráľ času a Zlatí bratkovia), sa uverejňujú v tomto vydaní len raz. V poznámkovej časti je o tom príslušný údaj. Dvakrát sa uverejňuje iba rozprávka Kozičky (Kozliatka), pretože i pri základnej zhodnosti témy sú rozdiely v celkovej stavbe a v riešení.
Prostonárodné slovenské povesti – zbierka deväťdesiatich slovenských rozprávok od Pavla Dobšinského (1828 – 1885), ktorá vychádzala v rokoch 1880 – 1883 v ôsmich zväzkoch nákladom autora.
Obsahuje všetky folklórne prozaické žá čarovné rozprávky (Zakliata hora, Mahuliena zlatá panna, Janko Hraško, Traja zhavranení bratia, Nebojsa a i.), rozprávky o zvieratách (Kozliatka, Medveď a komár, O vlku, čo si dal šiť boty), humoristické a novelistické rozprávania (Prorok rak, Drevená krava, Múdry Maťko a blázni a i.), ako aj povesti (Sitno, Salaš na Čertovici). Dobšinský tu publikoval viacero rozprávok známych zo starších zbierok – z Francisciho Slovenských povestí z roku 1845 či Němcovej Slovenských pohádek a pověstí z roku 1863, ale aj rozprávky, ktoré dovtedy tlačou nevyšli. Rozprávky z dostupných prameňov buď s drobnými jazykovo-štylistickými zmenami prebral, alebo sa inšpiroval ich látkami a nanovo ich zoštylizoval, prípadne sa na pozadí viacerých variantov snažil vytvoriť reprezentatívny model určitej rozprávky.
Prostonárodné slovenské povesti spolu so Slovenskými povesťami, ktoré Dobšinský vydal spolu s Augustínom Horislavom Škultétym v rokoch 1858 – 1860 (spoločne vyšli v roku 1958 v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry pod názvom Prostonárodné slovenské povesti), predstavujú výnimočnú zbierku rozprávok, reprezentujúcu slovenský rozprávkový materiál a zachytávajúcu vývin rozprávky v slovenskej literatúre 19. storočia. Stali sa dôležitým prameňom etnológie aj literatúry pre deti a mládež, vo fonde slovenskej literatúry majú nezastupiteľné miesto – vďaka početným a mimoriadne obľúbeným adaptáciám (najmä prerozprávaniam Márie Ďuríčkovej, ktoré sú vo vydavateľstve Mladé letá knihou s najväčším počtom reedícií) dodnes patria k najvydávanejším a najčítanejším dielam slovenskej literatúry. Preložené boli do mnohých svetových jazykov, okrem iného napríklad do čínštiny, v čase svojho vydania napríklad do francúzštiny.
Edičná poznámka
Toto vydanie, nazvané: Pavol Dobšinský, Prostonárodné slovenské povesti, zväzok I.—III., obsahuje dve zbierky, a
1. August Horislav Škultéty a Pavol Dobšinský, Slovenské povesti. Kniha prvá. Povesti prastarých báječných časov. Rožňava — Banská Štiavnica, 1858—1861.
2. Pavol Dobšinský, Prostonárodnie slovenské povesti, Turč. Sv. Martin, 1880—1883.
Prvá zbierka je v prvom zväzku a v druhom zväzku až po str. 263, druhá zbierka je v druhom zväzku od str. 265 a v celom treťom zväzku.
Rozprávky, ktoré sa opakovali (ide o rozprávky Kráľ času a Zlatí bratkovia), sa uverejňujú v tomto vydaní len raz. V poznámkovej časti je o tom príslušný údaj. Dvakrát sa uverejňuje iba rozprávka Kozičky (Kozliatka), pretože i pri základnej zhodnosti témy sú rozdiely v celkovej stavbe a v riešení.
Prostonárodné slovenské povesti – zbierka deväťdesiatich slovenských rozprávok od Pavla Dobšinského (1828 – 1885), ktorá vychádzala v rokoch 1880 – 1883 v ôsmich zväzkoch nákladom autora.
Obsahuje všetky folklórne prozaické žá čarovné rozprávky (Zakliata hora, Mahuliena zlatá panna, Janko Hraško, Traja zhavranení bratia, Nebojsa a i.), rozprávky o zvieratách (Kozliatka, Medveď a komár, O vlku, čo si dal šiť boty), humoristické a novelistické rozprávania (Prorok rak, Drevená krava, Múdry Maťko a blázni a i.), ako aj povesti (Sitno, Salaš na Čertovici). Dobšinský tu publikoval viacero rozprávok známych zo starších zbierok – z Francisciho Slovenských povestí z roku 1845 či Němcovej Slovenských pohádek a pověstí z roku 1863, ale aj rozprávky, ktoré dovtedy tlačou nevyšli. Rozprávky z dostupných prameňov buď s drobnými jazykovo-štylistickými zmenami prebral, alebo sa inšpiroval ich látkami a nanovo ich zoštylizoval, prípadne sa na pozadí viacerých variantov snažil vytvoriť reprezentatívny model určitej rozprávky.
Prostonárodné slovenské povesti spolu so Slovenskými povesťami, ktoré Dobšinský vydal spolu s Augustínom Horislavom Škultétym v rokoch 1858 – 1860 (spoločne vyšli v roku 1958 v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry pod názvom Prostonárodné slovenské povesti), predstavujú výnimočnú zbierku rozprávok, reprezentujúcu slovenský rozprávkový materiál a zachytávajúcu vývin rozprávky v slovenskej literatúre 19. storočia. Stali sa dôležitým prameňom etnológie aj literatúry pre deti a mládež, vo fonde slovenskej literatúry majú nezastupiteľné miesto – vďaka početným a mimoriadne obľúbeným adaptáciám (najmä prerozprávaniam Márie Ďuríčkovej, ktoré sú vo vydavateľstve Mladé letá knihou s najväčším počtom reedícií) dodnes patria k najvydávanejším a najčítanejším dielam slovenskej literatúry. Preložené boli do mnohých svetových jazykov, okrem iného napríklad do čínštiny, v čase svojho vydania napríklad do francúzštiny.
432 pages, Hardcover
First published January 1, 1958
9 people are currently reading
37 people want to read
About the author
Pavol Dobšinský
59 books4 followersPo absolvovaní gymnázia v Rožňave (1837 — 1838) a Miškovci (1838 — 1839) študoval od roku 1840 na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa aktívne zapojil do činnosti Jednoty mládeže slovenskej. Zredigoval tu celý ročník rukopisného študentského časopisu Považja, do ktorého prispel početnými článkami, úvahami a prekladmi európskych autorov. Pôsobenie v tejto inštitúcii predznamenalo jeho budúcu tvorivú orientáciu, najmä záujem o rozprávku a mytológiu.
Druhou významnou udalosťou podnecujúcou autorove literárne i folkloristické aktivity bolo trojročné pôsobenie na evanjelickej fare v Revúcej (1850 — 1852) u Samuela Reussa (1783 — 1852), priekopníka etnológie orientovanej na rozprávku na Slovensku. Po odchode z Revúcej pôsobil Dobšinský ako kaplán v Brezne a Rožňavskom Bystrom. V rokoch 1858 — 1861 bol profesorom na lýceu v Banskej Štiavnici, kde redigoval časopis Sokol, a od roku 1861 pôsobil ako farár v Drienčanoch.
Dobšinského možno charakterizovať ako všestranne činnú osobnosť: venoval sa písaniu poézie, prekladom romantických básnikov (Byron, Mickiewicz) aj klasikov svetovej literatúry (Shakespeare, Rousseau), literárnej kritike, publicistike, folkloristike. Preslávil sa však predovšetkým vydaniami slovenských rozprávok, ktorým sa aktívne venoval po celý život.
V rokoch 1858 — 1860 spolu s Augustínom Horislavom Škultétym zostavil a vydal zbierku rozprávok Slovenské povesti (obsahujúcu prevažne čarovné rozprávky v siedmich zošitoch), ktorá čerpala z bohatého rukopisného materiálu, zaznamenaného v štyridsiatych rokoch 19. storočia. Svoj záujem Dobšinský postupne rozšíril aj o ďalšie folklórne žánre a jeho činnosť nadobudla etnografickejší charakter, k čomu výrazne prispelo najmä založenie Matice slovenskej v roku 1863. Výsledkom výskumnej práce v oblasti slovenskej ľudovej kultúry sú zbierky Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier (1874) a Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské (1880), z ktorých čerpali materiál významní súdobí aj neskorší etnológovia a jazykovedci.
Širší žánrový a záujmový záber Dobšinského sa odrazil aj na jeho druhom monumentálnom projekte, „klasickom“ súbore slovenských rozprávok Prostonárodné slovenské povesti (1880 — 1883). Autorov záujem na vyjdení tejto zbierky dokladá aj skutočnosť, že ju vydal vlastným nákladom. Výsledkom analýzy slovenských rozprávok je teoretická práca Úvahy o slovenských povestiach (1871), syntetizujúca výsledky autorovho takmer tridsaťročného výskumu rozprávky.
Druhou významnou udalosťou podnecujúcou autorove literárne i folkloristické aktivity bolo trojročné pôsobenie na evanjelickej fare v Revúcej (1850 — 1852) u Samuela Reussa (1783 — 1852), priekopníka etnológie orientovanej na rozprávku na Slovensku. Po odchode z Revúcej pôsobil Dobšinský ako kaplán v Brezne a Rožňavskom Bystrom. V rokoch 1858 — 1861 bol profesorom na lýceu v Banskej Štiavnici, kde redigoval časopis Sokol, a od roku 1861 pôsobil ako farár v Drienčanoch.
Dobšinského možno charakterizovať ako všestranne činnú osobnosť: venoval sa písaniu poézie, prekladom romantických básnikov (Byron, Mickiewicz) aj klasikov svetovej literatúry (Shakespeare, Rousseau), literárnej kritike, publicistike, folkloristike. Preslávil sa však predovšetkým vydaniami slovenských rozprávok, ktorým sa aktívne venoval po celý život.
V rokoch 1858 — 1860 spolu s Augustínom Horislavom Škultétym zostavil a vydal zbierku rozprávok Slovenské povesti (obsahujúcu prevažne čarovné rozprávky v siedmich zošitoch), ktorá čerpala z bohatého rukopisného materiálu, zaznamenaného v štyridsiatych rokoch 19. storočia. Svoj záujem Dobšinský postupne rozšíril aj o ďalšie folklórne žánre a jeho činnosť nadobudla etnografickejší charakter, k čomu výrazne prispelo najmä založenie Matice slovenskej v roku 1863. Výsledkom výskumnej práce v oblasti slovenskej ľudovej kultúry sú zbierky Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier (1874) a Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské (1880), z ktorých čerpali materiál významní súdobí aj neskorší etnológovia a jazykovedci.
Širší žánrový a záujmový záber Dobšinského sa odrazil aj na jeho druhom monumentálnom projekte, „klasickom“ súbore slovenských rozprávok Prostonárodné slovenské povesti (1880 — 1883). Autorov záujem na vyjdení tejto zbierky dokladá aj skutočnosť, že ju vydal vlastným nákladom. Výsledkom analýzy slovenských rozprávok je teoretická práca Úvahy o slovenských povestiach (1871), syntetizujúca výsledky autorovho takmer tridsaťročného výskumu rozprávky.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 2 of 2 reviews
November 27, 2022
Veľmi zaujímavé čítanie keď si človek uvedomí všetku históriu ktorú táto kniha ponúka. Nie je to veľmi môj žáner, ale aj tak som si užila čítanie a veľmi oceňujem, že takáto edícia existuje.
January 19, 2022
Čítal som verziu z roku 1974 s peknými kresbami Martina Benku.
5* si knižka zaslúži z hľadiska kultúrno- historicko-entografického, a veľká vďaka zberateľom a autorom, že povesti z tradičného ľudového rozprávania zozbierali a umožnili tak ich dochovanie.
Štýl je taký, aký je, a spôsob podania je až veľmi primitívny (takže tam * dolu, česť výnimkám), no na druhú stranu oceňujem aj podanie zopar príbehov v patričných nárečiach.
Niektoré z príbehov su riadne horory (plus)a sem tam sa zaleskne náznak humoru.
Z dnešného pohľadu ale v príbehoch absentuje mnohokrát logika, dôslednosť a lepší spôsob rozprávanie.
Sumu sumárom subjektívne 3-4*.
5* si knižka zaslúži z hľadiska kultúrno- historicko-entografického, a veľká vďaka zberateľom a autorom, že povesti z tradičného ľudového rozprávania zozbierali a umožnili tak ich dochovanie.
Štýl je taký, aký je, a spôsob podania je až veľmi primitívny (takže tam * dolu, česť výnimkám), no na druhú stranu oceňujem aj podanie zopar príbehov v patričných nárečiach.
Niektoré z príbehov su riadne horory (plus)a sem tam sa zaleskne náznak humoru.
Z dnešného pohľadu ale v príbehoch absentuje mnohokrát logika, dôslednosť a lepší spôsob rozprávanie.
Sumu sumárom subjektívne 3-4*.
Displaying 1 - 2 of 2 reviews