Obyvatelia horskej obce Terovce stáročia žijú podľa vlastných pravidiel. Počas osláv letného slnovratu, zaživa uhorí sestra miestneho podnikateľa. Mŕtvych tiel v horúcom lete pribúda a stopy vedú k novodobému pohanskému spolku, ktorý má prepojenie na predstaviteľov vysokej politiky. Prípad dostane mladý policajt René Juhász, ktorý nastúpil na kriminálku po sérii neúspechov. Ryšavý tridsiatnik tak musí počas svojho prvého vyšetrovania bojovať nielen s vrahom, ale aj s nevraživosťou kolegov a s vlastným strachom.
Túto knihu som sa rozhodla prečítať si z jedného prostého dôvodu. Dozvedala som sa, že čerpá z Velesovej knihy, ktorá je jedna veľká hlúposť a každý, kto rozmýšľa vám to potvrdí. Autorka sa tejto témy ujala veľmi dobre, píše výborne a téma je skvelo spracovaná. Jedinú chybu vidím obrovskom množstve chýb, ktoré sa v texte nachádzajú a často sú to štylistické chybičky. Keby knihu chytil do rúk poriadny editor, bola by perfektná.
O autorke Kataríne Holetzovej som sa dozvedel v podstate náhodou, z rozhovoru na stránke nejakého kníhkupectva. Z rozhovoru ma ihneď zaujala a povedal som si, že jej prvotinu, Smrť prekliatych, musím jednoducho skúsiť. A vyplatilo sa.
Najväčším plusom tohto krimi trileru je jeho neuveriteľne dusná atmosféra. Prostredie severoslovenských lesov som skrátka žral a priam som cítil ten chlad, tmu, nevraživosť a nedôverčivosť obyvateľov Teroviec. Skrátka dokonalé miesto na rituálne vraždy, no nie?
Čo už mám z autorkiných kníh odpozorované a veľmi ma to teší, je jej nevyspytateľnosť. Nevie sa síce ešte natoľko hrať s čitateľom ako moji obľúbenci Nesbo alebo Flynnová, ale jej zápletky sú uveriteľné, bolia a hlavne ich nečakáte. Ten pocit, keď všetko do seba zapadlo, stál zato.
Na veľa prvkoch však vidno, že sa jedná o prvotinu. Jazyk, priama reč a slovné zvraty sú miestami kostrbaté, to sa však (na moju veľkú radosť) výrazne zlepšilo v autorkiných ďalších knihách. Určite odporúčam všetkým, aby skúsili aspoň jednu knihu tohto nového výrazného zjavu na slovenskej literárnej scéne.