Jozef Mak

by Jozef Cíger Hronský

Dej románu tvorí príbeh rodiny obyčajného dedinského človeka v období pred prvou svetovou vojnou. Nejde však o osudy postáv na pozadí histórie, autora na prvom mieste „zaujal vnútorný život postáv, ich chápanie a preciťovanie okolitého sveta, sociálneho prostredia, v ktorom narážajú na kruté podmienky, stíhajú ich tvrdé údery, ktoré zväčša len trpne znášajú; ťažkému osudu a ustavičnému utrpeniu vzdorujú nanajvýš trpezlivosťou, pokorou, vytrvalou nezlomnosťou a odolnosťou."

Genres: Classics, School, Fiction, 20th Century, Read For School

232 pages, Hardcover

First published January 1, 1933

Reviews

[Martin · Rating 1 out of 5]

Najhorší román slovenskej klasickej literatúry, ktorým stredoškolákov strašia učiteľky v maturitnej komisii. Príbeh o človeku, ktorý prijíma životné utrpenie so sklonenou hlavou, nevie sa postaviť proti ťažkému údelu, je naivný a nechutne obyčajný. Človek-milión, to nie je Jozef Mak, ale ten, kto tento brak vydržal prečítať do konca.

[Burko · Rating 5 out of 5]

Niekto tomu hovorí brak a pre niekoho to predstavuje fakt husté dielo od Jozefa Cígera-Hronského :)

[Alexandra · Rating 2 out of 5]

Myslím, že keby sa autor sústredil viac na dej a nie na ozvláštnenie príbehu bolo by dielo kvalitnejšie.

[Milan Buno · Rating 4 out of 5]

Slovenská klasika o človeku "milión", ktorý sa narodil ako nemanželské dieťa, odmalička ho utláčal starší brat Jano. Príbeh z dediny, jednoduchý, prostý, o živote, láske, rodine. O mužovi, ktorému osud nepraje, no nedá sa zlomiť a znáša ťažobu osudu deň za dňom... možno v tom je stále odkaz aj pre dnešné časy. Nevzdať sa, nedať sa odradiť, vydržať a napredovať.

Každopádne nie je to úplne ľahké a plynúce čítanie. Občas som mierne bojoval, prehrýzal sa stránkami, jazykom autora, štylistikou. No dobre vykreslená doba a najmä Jozef Mak, ktorý zakúsil toľko prekážok, ako my ostatní nezažijeme ani za dva životy.

[Michal Červený · Rating 4 out of 5]

Ale veď to vôbec nie je také zlé, ako som si myslel, keď som to neprečítal ako povinné čítanie. Ak by sa volal Jón Makk a Maruša by bola Birgitte, aj menej kriticky by sme sa na to pozerali :)

[Kristína · Rating 5 out of 5]

Nečakala som, že sa mi to bude tak páčiť. Ale výborné!

[paulína · Rating 2 out of 5]

počas čítania som sa chcela zabiť

[Lucia · Rating 4 out of 5]

Autor nás sprevádza životom Jozefa Maka, obyčajného človeka z miliónov rovnakých. Už len pomery, do ktorých sa rodí, nie sú ideálne - ovdovená matka, otec neznámy, brat Ján už od mladosti statný chlap, ktorý ale zneužíva svoju silu. Sám Jozef Mak je krstený bez pecňa chleba, ktorý mu mal zabezpečiť bohatstvo a šťastie, a počas života bojuje s neschopnosťou vyjadriť - či občas vôbec mať - vlastné pocity, a tak zostáva odsúdený čeliť nepríjemnostiam s tým spojenými.

Jozef Mak mal predovšetkým veľmi zaujímavého rozprávača, počnúc obsiahnutím nevyrieknutých prehovorov jednotlivých postáv až po vyjadrenie veľavravných a nadčasových myšlienok.

Namiesto vyjadrenia myšlienok postáv autor sformuloval konkrétne vety adresované protagonistom, ktoré uvádzali, zakončovali či plynule sa prepletali s monológmi, no ešte vždy zostávali súčasťou pásma rozprávača. Prirodzene vykreslil zlyhávajúcu schopnosť komunikovať; stav, kedy mnohé naše komplikované myšlienky naberajú ostrú formu, no napriek tomu ich nemožno vyriecť.

Prostrediu deja a spoločenskej vrstve je prispôsobená aj reč využívaná v diele. Najväčšmi mi zaimponovalo hľadanie paralel v ľudskom správaní a bežných predmetoch. Darmo bude autor prirovnávať cennosť k šperkom, keď skutočné bohatstvo obyčajných ľudí žijúcich na dedine predstavoval chlieb; keď byť bohatým znamenalo mať čo dať do úst, prečkať zimu, založiť rodinu. Skryté pod bežné objekty a reč o nič viac poetickejšiu sú vety s vysokou výpovednou hodnotou, ktorými opisuje najčastejšie ľudskú náturu, ale aj život sám.

Či viete, ako strašne sa musí olovo rozochvieť, ako strašne bolestne, pokým sa rozplače? A či viete, ako sa ťarchy pomíňajú, ako sa uľahčia, keď sa roztopia na slzu?

Keďže sa jedná čiastočne aj o psychologický román, Jozef Cíger Hronský sa vyhral s charakterom postáv a ich povahové charakteristiky mnohokrát trefne uplatnil v ich správaní a v závere diela. Badateľný bol i emocionálny rozvoj, samozrejme, hlavne v postave Jozefa Maka. Naopak nestotožnená zostávam s neprestajnými pripomienkami Julinej hlúposti - hoci áno, Mak ju tak skutočne vnímal. Nemení to ale nič na tom, že charakterovo najsilnejšou postavou zostáva v mojich očiach práve ona - a napriek jednoduchému zmýšľaniu bola bezpochyby schopnou ženou s rozsiahlymi praktickými vedomosťami a odvahou čeliť neduhom.

Nemám oprávnenie a ani odvahu kritizovať obsah diela či spisovateľovi vyčítať nevyjadrené. Ako dielo klasickej slovenskej literatúry, ktoré je súčasťou učebných osnov ako povinné čítanie, je zástupcom svojej doby a dokumentuje ju, preto nepochybne má svoje kvality, hodnotu a svojich priaznivcov - medzi nimi aj mňa, keďže môj čitateľský zážitok bol prevažne pozitívny. Bavilo ma čítanie medzi riadkami a súčasné uplatňovanie Hronského slov aj na súčasnú spoločnosť.

[K V-čko · Rating 2 out of 5]

Fakt statement slovenskej literatúry, najzaujímavejšia časť bolo, keď som našiel nákupný zoznam niekoho, kto si tú knihu musel požičať v dobe kamennej, preto ho sem vypíšem

*v jemne nečitateľnom písanom písme*
rajčiny, jablka, karfiol, mr(z)kva,
kaleráb, banány, uhorka
chlieb, rožky
1 rezance, špagety
kuracie prsia 1kg ryže
2ks kur. štvrte
kyslé smotany
10 vajec 1 zavináče
1 parenica syr na strúh.
-plátkové syry-
-BROSKYNE- modradela 1*

sprchovy gél *nečitatelne* 2* 1 par

ALASKY
Mlsky
3 venceky / 2 vaj + 1 kak.


SENO

1* (autor asi myslel morca-della)
2* (no píše sa niečo v zmysle ZIAJA)

Čo sa diela týka, je to ako by Mark Twain povedal, klasika. Možno je odpor voči tej knihe spôsobený tým že je to povinne čítanie, možno zaujímavou slovenčinou, možno že všetky tie diela sú na jedno kopyto, fakt netuším. Toľko k tomu. Dobrovoľne by som ju asi z poličky nevytiahol.

[Veronika Vejčíková · Rating 5 out of 5]

Necitala som na strednej len som sa o nej ucila. Och a ako velmi, musim povedat, som nemala predstavu o tom aka je tato kniha.
Najviac sa mi pacilo ako autor akoby maluje obraz pribehu tym co zostava nevypovedane. Viem si ale predstavit, ze pre niekoho kto necita pozorne a necita medzi riadkami to moze vytvarat diery v informaciach o deji ktore pozornemu citatelovi neuniknu.
Nerozumiem ako niekto uvedie zle hodnotenie a odovodni frustraciou z toho ako Jozef Mak zo sebou nechava zametat a nebrani sa. Mna to tiez frustorvalo, sama by som sa tak nespravala ale hodnotim knihu ako dielo a nie ci schvalujem spravanie postavy.

Moje zamyslenie 1: Jula mi prisla akoby zenskou verziou Jozefa Maka tiez ticho pokorne znasa zivotny udel
Moje zamyslenie 2: je podla mena aj brat Jano Mak istym sposobom clovek milion? - ako taky zly Mak? Ze aj takych ludi je vo svete ako maku

[JD · Rating 5 out of 5]

"Jozef Mak, obyčajný človek, milión, ktorého nečaká na svete nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vráti"

... je jasné, že vo svete hrdinov, celebrít, vo svete, ktorý hovorí ukáž, čo je v tebe najlepšie, ži naplno, príbeh jedného z milióna neobstojí ...

alebo žeby?

[Laura Pavlovičová · Rating 2 out of 5]

skončila som asi na strane 100, a neviem, ťažká kniha, jazykovo a aj dejovo. chudák jozef mak ://

[milan · Rating 2 out of 5]

iritačne jak jebak pod nosom ale silly plot twists

[Jana · Rating 1 out of 5]

dnf 20%

[Dada_ · Rating 1 out of 5]

Tak ako trpel Jožko počas svojho života v knihe, trpela aj celá moja osobnosť, že som to musela čítať

[*+ nina ₊✶.]

dnf. p200/300
ved to neni sranda toto uz. dokoncim cez obsahy dobru noc jozo:*

[tammy (eskel's version) · Rating 2 out of 5]

preread aaaaaaahhhhhh

yeah that about sums it up.

i was totally bored the first 25% of the book, despised the next 50%, and then was somewhat pleasantly surprised by the last 25%. you can clearly see that hronský is a good writer, with his descriptions and metaphors about the village and the nature surrounding it. but the plot and characters are terrible. i know it's on purpose, the characters are supposed to be insufferable, it's supposed to be super depressing, and it's a 'realistic depiction of those times', but like. why 200 pages in tiny font. why.

so what helped this book become slightly more bearable? not good, not even close, but still slightly bearable? jula's absolute girlboss character development. i mean, a woman telling her husband not to hit her? in that day and age? iconic behavior. love her. and the ending surprised me. i liked it. for what this book was, i think the ending was very nice and satisfying.

tl;dr this book is not good. but its redeeming qualities are jula's character arc, the ending, and hronský's writing, examples of which i have compiled here:

do dolín plazila sa noc, z hlbín vyvierala tma sťa zo studní, belasela a ponad ňu na západných hrebeňoch prelievalo sa roztopené zlato. potom prišli neviditeľné ohromné pavúky a sivkastou pavučinou zasnovali noc do dolín.

všetky myšlienky sa rozplývajú, roztečú a miznú, miznú ako rozšklbané a rozfúkané pavučiny. ak sa niektorej chceš dotknúť, pretrhne sa, pomaly odpláva, ani nevieš, kam sa podela.

ba dobre je, že všetky kostoly sú staré.

nik nerozpráva o tom, čo rozpráva kňaz. nik, nik. nik nespomína také veci ako kňaz. povie ti, čo je v tebe dobré a zlé.

...takí sú všetci ako ty, taký si ty, ako sú všetci. tu sme ako hora: strom pri strome... ty nie si jozef mak, ale celá dedina je v tebe.

chodníky sú na to, aby ľudia po nich chodili... mnoho chodníkov je a mnoho ľudí pôjde ešte po nich... ako budeš vedieť, kde ti majú myšlienky letieť? nuž pozri hen na belasú dolinu, na belasé vrchy, na belasé hory, a ostanú ti v mysli, dokedy budeš chcieť. v belasej hmle zatopilo sa už mnoho ciest a mnoho myšlienok, nuž zatopia sa i tvoje.

či mala dedina svedomie? mala... dedina mala svedomie. ale nemala dosť chleba.

každé slovo ako skala... každé slovo je pravda čistá a pevná, ktorá sa nezmení, ani neodkloní, ani nezľútostí, ani nerozzúri.

veď v každom kvete dýcha zem, a načo by bolo zbytočne zastavovať niečomu dych?

...v julinej dlani bolo i veľké odpustenie, aké možno celkom iba dávať, ale prijímať ho celkom - nie je prisúdené obyčajnému človekovi.

nikto sa nepoteší, keď ho pristihnú v slabej chvíli, nikto nemá rád, keď ho pristihnú vo chvíli, keď je ničím iným na svete, iba človekom.

radosť umiera veľmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najmä nie tam, kde jej bolo veľmi málo.

[Daniel De La Cruz · Rating 5 out of 5]

beautiful prose, and i loved the narrative style. it was a bit difficult to follow along at times but i think some of that is because i was reading a translation instead of the original slovak text. really impactful ending, i have great respect for the Jozef Maks of the world

[Matej Masaryk · Rating 4 out of 5]

No, ako sa tu tak na to pozerám, tak sa na stredných školách ešte stále poriadne nenaučili, ako pracovať s Hronským, aby nebol meraný Kukučínom, ale - povedzme - Woolfovou či Joyceom. A veruže v tejto spoločnosti dosť schopne obstojí.

[Nin · Rating 1 out of 5]

par kapitol stacilo, vdaka. hovado numero prvé si veru jozef mak

[Martina · Rating 5 out of 5]

krasne napisane dielo, nadherne a citlive a emotivne opisy plne zivota, laska nelaskava doslova (Lukac referencia), jozef mak a.k.a. david hartl smash, jula i could treat you better, ONA UMRELA KED JEJ ZACALO BYT SRDCE CHAPES TO JE TAK TRAGICKE JA SA CEZ TO NIKDY NEDOSTANEM, jozef chcel iba pozerat na stromy a prirodu a zit v pokoji ale musel ist na vojnu asi 3krat chudak, jozko smutko roka- lubim ho ale bol aj debilko ale viac ho lubim, jozko si zasluzil viac, jula to chape, laska vyhrala ale vlastne nie, tato kniha bola majstrovske dielo naozaj, tolko veci mam podciarknutych ze by som mohla spisat iba z toho knihu

[Simona Hlavinkova · Rating 5 out of 5]

Táto kniha ma zaujala najmä tým, ako sa skrze ňu Jozef Cíger-Hronský snažil priblížiť vtedajšiemu čitateľovi. Páči sa mi, že poukazuje na to, ako veľmi môže byť nepriebojnosť osudová vlastnosť.

Kým jednému čitateľovi sa môže zdať, že dej je neinšpirovaný skutočnosťou, iný z neho môže nadobudnúť pocit realistickosti. Takže toto dielo vyvoláva konverzáciu, čo je z môjho pohľadu základným znakom dobrého umenia.

[emma ✨ · Rating 3 out of 5]

3,25⭐
zbytočne dlhý príbeh, ktorý je teda aspoň čitateľný a občas som sa doňho aj zažrala.
ale zomrela mi moja obľúbená postava, takže FUCK YOU, jozef!!

keď tak nad tým rozmýšľam, je trošku čudné, že zomrela väčšina hlavných ženských postáv a chlapov moc nie…

[Philip · Rating 4 out of 5]

4,5*

[Em]

Bipolárny Jozef Mak vedie bipolárny život.

[Tomáš Andrek · Rating 2 out of 5]

Za mňa to bolo veľké sklamanie. Povinné čítanie zo strednej školy, avšak neviem, čo má priniesť dnešnému mladému človeku. Štýl písania Hronského je náročný a komplikovaný. Často som sa v texte strácal, alebo nevedel, ktorú stranu vlastne čítam, kedže sa zdali na jedno kopyto. Chápem hlavnú pointu, že román vykresľuje obyčajného človeka-milón, čo všetko pretrpí, podvolí sa osudu, ale či toto je niečo, čo mi má niečo dať, pochybujem. Nehovoriac o bitkách žien, ktoré tamojší chlapi na svojich manželkách bežne praktizuju, až človek nadobudne pocit, že je to niečo normálne a tak to má byť. Pre nejakého literárného fajnšmekra to je možno skvost SK literatúry, ale ja som sa musel ku koncu dosť premáhať, aby som to vôbec dočítal.

[Simona Liptáková · Rating 5 out of 5]

„Jozef Mak, obyčajný človek, milión, ktorého nečaká na svete nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vráti.“
jedno z mala diel na povinne citane, po ktorych mi ostalo aj nieco ine ako poznamky z referatov. nadherne pisana kniha.

[Peter Perhac · Rating 3 out of 5]

I don't generally like tragedies but this one was all right. I was quite glad to have read this piece. I am indeed making plans to read more of my home country's classics. All in due time

[Eva Rovňáková · Rating 1 out of 5]

So very dull, boring and long for a story without anything special or interesting in it.
This book is the best representative of the reason why I don’t like the majority of Slovak classic literature.

[Adam Lisý · Rating 1 out of 5]

Najväčšia kravina, zaspal som, nechapem prečo je toto v osnovách