Deväť známych aj neznámych krátkych próz slovenskej autorky, ktorá zažiarila v šesťdesiatych rokoch, aby ju potom totalitná moc jednoducho "vyškrtla" z literatúry. Čas ukázal, že Blažková je skvelá rozprávačka s veľmi súčasnými a vzrušujúcimi témami.
Narodila sa 15. 11. 1933 vo Valašskom Meziříčí v Českej republike. Dnes žije v Kanade. Roky detstva prežívala v Prahe, Přelouči a v ďalších mestách, v ktorých pracoval jej otec. Zmaturovala na gymnáziu v Bratislave r. 1952. Ponajprv nastúpila do Československého rozhlasu, v rokoch 1954-59 pracovala v denníku Smena ako redaktorka kultúrnej rubriky. V 60. rokoch až po odchod do emigrácie r. 1968 sa venovala literárnej a publicistickej tvorbe. V Kanade spolupracovala s vydavateľstvom 68 Publishers'Corp. V Toronte ako lektorka slovenských rukopisov až do roku 1988, keď sa s manželom D. Pokorným presťahovali do univerzitného mestečka Guelph v provincii Ontario.Do literatúry vstúpila v skupine mladých autorov sústredených okolo časopisu Mladá tvorba. Rovnako ako ďalší príslučníci generácie '56 (A. Hykish, J. Johanides, P. Balgha) prispievala aj do Kultúrneho života, Slovenských pohľadov, do českého mesačníka Plamen a Host do domu. V búrlivých a politicky umierených 60. rokoch 20. storočia patrila medzi najplodnejších slovenských autorov pre deti a mládež. Debutovala súčasne v jazyku slovenskom i českom r. 1961 kontroverzne prijatou novelou Nylonový mesiac. Komunikačná oscilácia medzi čitateľom detským a dospievajúcim až dospelým bola pre jej tvorbu príznačná počas celých 60. rokov.(Sliacky, O. et al., 2005, s. 37)
Pacili sa mi poviedky Jaroslavy Blazkovej. Iba jedna mi nesedela tym, co riesila, ale nie sposobom, akym pisala, ten je vyborny. Jej pomenuvanie vsednych udalosti alebo veci, vztahov - to je cosi :) No a ich prirovnanie napriklad ku uzovke a zabe skokanovi! :)
"Pri dlháňovi bola Ivka užovkou. Lenže on nebol skokanom. Nechcel sa dať zožrať, to je pre užovky zábavné. Užovky takého skokana prenasledujú, vlnia sa, ale keď to trvá dlho a skokan ešte vždy skáče, znudí ich a hľadajú iného. Aj Inka si našla novú žabu, lenže boxer nie je žaba, ale vypasený hranostaj. Tentoraz on schrúme Inku aj s kostičkami a Inka, hlupaňa, sa chichoce, krúti driekom, akoby to vedela a priam prosila, aby bola zožratá."
a potom aj o vážnych veciach: "Vždy sa jej videlo, že v kvetoch je čosi nepochopiteľné. Ten ich vnútorný svit a vôbec - že boli pekné. Peknota sa jej javila ako čosi mimo zvyklosti a miatla ju tak, že pred ňou stála plná nedôvery. Našťastie jej veľa nezažila."
Poviedky mám rada a ona ich teda písať vie, v takomto malom príbehu vie načrtnúť všetko podstatné, aby ho vypointovala alebo aj nechala otvorený pre čitateľa.
Dlouho mi v knihovně unikal Nylonový mesiac a když jsem viděla tento soubor, byla jsem ráda, že si spolu s ním přečtu rovnou i další věci. V doslovu se píše, že se ve své tvorbě věnuje blízkosti. A to je dokonalá charakteristika. V příbězích se vlastně nic zvláštního neděje, pozorujeme náhodné obyčejné lidi a jejich životní starosti a radosti, žádné zvraty, a přesto je to naprosto dokonalé čtení, skvěle vykreslené charaktery a vybroušená slovní zásoba k tomu. Zde se jedná o výběr povídek, což není můj oblíbený žánr, protože jsou buď dlouhé, nudné, o ničem, nebo skvělé a pak mě štve, že to nepokračuje. A přesně ten druhý případ se týká těchto povídek, bylo mi až líto, že se nedozvím, co bylo pak.