Kontakt: Záhuba prichádza z nebies

by Mark E. Pocha, Martin Cuco Luciak (Illustrator)

Mladá univerzitná absolventka Mary, ešte len hľadajúca svoje miesto v živote, prichádza s päticou priateľov na horskú chatu v Strážovských vrchoch na Hornej Nitre. Chcú sa poriadne odviazať, zabudnúť na každodenný stres a užiť si augustový víkend. Náladu im nemôže pokaziť ani podozrivo nevrlé správanie obyvateľov dedinky na úpätí kopca, ani nečakané zhoršenie počasia.
Potom však natrafia na havarované mimozemské plavidlo, ktorého osadenstvo je stále nažive... A rozhodne nemá priateľské úmysly.

Genres: Horror

184 pages, Paperback

First published January 1, 2017

About the author

Mark E. Pocha (*1981) prišiel na svet v Komárne. Po promóciách vystriedal niekoľko zamestnaní, až skončil ako Charles Manson československej literárnej scény.

Je autorom explicitných hororových poviedok, románov Krajina kanibalov (2016, Vydavateľstvo Hydra), Kontakt: Záhuba prichádza z nebies (2017, Vydavateľstvo Hydra), editor antológií (Kniha bolesti, Na hroby, Zombie apokalypsa) a dekadentný facebookový umelec.

S literárnou fantastikou autorsky intenzívnejšie koketuje od r. 2008, kedy sa jeho prvá poviedka umiestnila vo finále súťaže Ježíšku, já chci plamenomet. Nasledovali ďalšie a ďalšie poviedky, ktoré sa dostali do TOP 5 v každej významnejšej českej a slovenskej literárnej súťaži. Mnohé z textov boli uverejnené v antológiách a časopisoch ako PEVNOST či XB1.

Od r. 2015 viac nesúťaží, poviedky píše len sporadicky a venuje sa prednostne dlhším textovým útvarom. V roku 2016 ho slovenský Fandom nominoval na medzinárodnú cenu European science fiction society (Encouragement Award).

Viac na:
www.facebook.com/zahubaznebies
www.facebook.com/krajinakanibalov
www.nezvestni.sk

Reviews

[Rombrandt]

Paperback značky E.Pocha nesklame, ak dopredu viete aký brak Mark píše. Tradičná zmes strachu s hnusom a k tomu explicitné scény rozmanitej povahy. Zároveň je to však i zábavné, príbeh vôbec nezadrháva, oddychovka žánru HOROR líznutá mimozemšťanmi. Veľmi ma potešili naozaj dôveryhodné čriepky zo súčasného Slovenska, zobrazenie našich medziľudských vzťahov a interakcií, šikovne vykreslené osobné pozadie postáv. Niektoré pasáže či vety bola obzvlášť radosť čítať, dialógy sa textom nenásilne kĺžu sťaby mazané vazelínou. Z hĺbkového ponoru ma však nepríjemne vytrhávali ufóni, ktorí svojím úchylným sadizmom, fotením, interiérom lode či použitými nástrojmi a metódami až priveľmi smrdeli človečinou. Videoklip Roba Zombieho, ako primárny inšpiračný zdroj, tým riadne vypálil do diela svoju pečať.

[Miro]

Po dočítaní knihy mám veru zmiešané pocity. Sprvu ma zaujalo, že dej knihy je vsadený do regiónu, z ktorého pochádzam. Ale to bolo asi tak na dlhú dobu všetko.
Viem, že horor ako taký si vyžaduje logické chyby, aby mohol napredovať. Ale nie sú chyby ako chyby. V knihe sa to len tak nelogizmami hmýri. Žiaľ.
Nebudem konkrétny. Všímavý čitateľ si ich v diele nájde a odhalí sám.
I keď sa jedná o relatívne krátky román, stále mám pocit, že je v ňom priveľa vaty. Zbytočných dialógov.
Násilné hororové scény sú naozaj násilné t.j. miestami tak pritlačené na pílu, že mi pripomenuli horovú grotesku a musel som sa nad nimi pousmiať a nie sa báť. Autor ponúkol príliš málo priestoru čitateľovi na vlastnú fantáziu.
V doslove autor hovorí, ako prakticky prvý draft diela napísal v priebehu niekoľkých dní - v akomsi kvázi tvorivom "rausche". Je to vidno a dielu by asi prispelo týždňové, možno mesačné odležanie a odstup pri opätovnom prepracovaní.
Kanibali síce boli tiež béčkový horor, ale v porovnaní s týmto o dosť lepší. Dúfam, že autor nás v budúcnosti oblaží niečím aspoň tak kvalitným, akým bol jeho hororový debut.

[Janko Iša]

Co cakate Marka Twaina? Toto je Pocha. Toto je jazda, toto je humus, sex, smrt a prijebany humor. Toto je knizka pre rotvajlerov, a ne puskajlerov :). Uzil som si to na jeden nadych na lehatku na plazi, vyborna chutovka, rodokaps.

[Dzany]

2 a 1/2
Mark E. Pocha napísal zábavnú vec, ktorá sa číta jedným dychom, a to nielen preto, že dobre odsýpa a neobsahuje žiadne prestoje, ale najmä preto, že je veľmi krátka. Zrejme sa mu jednoducho nechcelo rozviť všetky dejové linky, ktoré priam volali po tom, aby sme sa o nich dozvedeli viac. Príbeh práve naopak, plynie extrémne lineárne a navyše mu chýba originalita (možno zarátať malé plus čo sa týka explicitných častí, také som naozaj ešte nečítala). Mimozemšťania sú takí, akých poznáme zo všetkých filmov a iných médií, lietajúci tanier je taký, ako ho zobrazujú odvždy všade a interiér vesmírnej lode nás tiež ničím neprekvapí. Nechýba ani hláška o typickom klišé, ktorá ma vždy vie zdvihnúť zo stoličky. Čo však autorovi očividne naozaj ide, sú charaktery a budovanie vzájomných vzťahov - dokonca ma zaujímal osud aj tých najnesympatickejších a každá postava mala svoj vlastný príbeh, ktorý by si určite zaslúžil viac priestoru. Škoda, že sa to autor celé rozhodol zaobaliť do svojho typického "píšem béčkový horor, a tak sa nemusím snažiť viac". Ja dúfam, že sa do budúcna ešte trochu posnaží a zatiaľ tomu dávam motivačné 2/5.

[Martin Štefko]

Kniha „Kontakt: Záhuba prichádza z nebies“ je hororem s mimozemšťany. To je patrné z názvu a nakonec i z parádní obálky. Na zadní straně máme i sovu, která je v rámci použita v příliš doslovném odkazu na „Twin Peaks“, navíc odkazu, který tam Mark dal prostě jen proto, aby tam byl, pro příběh nemá zásadnější smysl. A bohužel je toho v příběhu víc. Mohl zde být zajímavý vývoj jedné z postav ohledně její orientace, ale to bylo nakonec trestuhodně nevyužito.
Co se ale jinak Markovi musí nechat, nejlépe má napsané postavy. A je to sakra dobře, protože dvě třetiny knihy to není nic jiného než vztahová konverzačka, která je velmi dlouhou expozicí k tomu, co se má stát v poslední třetině. Postavy Markovi skutečně jdou a jejich konfrontace, vytváření jejich osobností je nejsilnější stránkou filmu, i když ve třetí třetině už je skoro jedno, který je Džony a který Vendo, v některých momentech skoro splynou.

[ozzluc]

Epocha znova dokázal to čo dokáže málo kto, a to kompletne vyviesť čitateľa z miery. Kniha Kontakt je Markova v poradí druhá kniha a on znova usvedčil všetkých o tom že nieje len tak nejaký spisovateľ. Veľmi sa mi páčilo ako prehĺbil postavy a aj vzťahy medzi nimi. Predsa len ako sám autor povedal kniha sa nevolá kontakt len kvôli mimozemskej civilizácii ale práve aj pre kontakt medzi ľudský. Kniha Vás donúti čítať stránku za stránkou a nepoložiť ju. Záverečné scény sa mi zdali miestami troška silené alebo až smiešne, no to ja beriem ako plus ( mimozemštan hupajúci sa na tenkom čreve? ano prosím xD xD ) .. ešte ma veľmi zaujala informácia v ktorej sme dozvedeli že krajina kanibalov a kontakt sa odohráva v tom istom svete! Podľa mňa to dáva obom knihám novú hĺbku.. a teším sa na ďalšie!!

p.s. obálka krásna ako vždy <3

[Tomáš Drako]

Na začiatku bola skladba Rob Zombie - Well, Everybody’s Fucking in a U.F.O. . A tam započal Markov román Kontakt. Príbeh o skupinke mladých ľudí, ktorý sa vyberú do hôr za dobrodružstvom. A najdu ho. Nad ich očakávania.
Á nebolo to vôbec zlé. Ba čo viac, páčilo sa mi to. Výborne napísané postavy, a na rozdiel od dušičiek, aj som si k nim vybudoval čitateľský vzťah. No ale u mňa kameń úrazu prichádza v momente, keď nadviažu ,,KONTAKT,,. Od markovej mysle som čakal viac než len experimenty tipu vodenie na vodítku, medzidruhový sex atď atď. Alebo som možno zvrátený do morku kostí.
No tak či tak, kiha má výborné tempo, prakticky sa sama číta. Proste niektoré pasáže su vydarené, niektoré nie. Ale sklamanie sa nedostavilo, prevláda spokojnosť.

[Adéla Matoušková]

Říkám si, jestli autor v době dospívání také nehltal Muldera a Scullyovou jako my doma :D Pro mě jako návrat do devadesátek k Aktům X.
I když mám na "e.pochovkách" ráda právě tu reálnost, malí mužíčci byli super ozvláštněním, holt nemusí pořád studenty vyvražďovat jen sadistické svině a násilníci... Dosud jsem mimozemšťany po vzoru ilustrací a znázornění měla zafixovány jako bezpohlavní tvory. Mark E. Pocha mi je asi už navždy pozměnil představou toho jejich odporného dlouhého penisu.

Jdu na Mainstream!

[MataKovac]

Na to že nie som sci-fi hororová maniačka, tak táto kniha vypálila celkom dobre. To čo sa mi páčilo boli postavy, scény, ich zvráteno-vtipné dialógy ale aj desiví ufónci, ktorí prahli po smrti, experimentoch, citoch a samozrejme vidia do našej mysle, ktorú vedia aj ovládať. Nepáčila sa mi spojitosť ufóncov so svetovými vládami (scéna s vojakmi), to mohol autor kľudne vynechať, myslím že by to spravilo dielo viac reálnejším. Ale inááááč teším sa na autorove ďalšie knihy, ktoré si rada prečítam.

[Juraj Thal]

Mark R. Pocha. Pseudonym autora, ktorý je už dlhodobo etablovaný na domácej – a nie len na tej – scéne, pretože aj v Čechách mu vyšlo niekoľko poviedok, a povedzme si pravdu, úspešných, keďže bol finalista rôznych súťaží, dokonca získal cenu Encouragement Award. Po debutovom dlhšom útvare, knihe Krajina kanibalov (2016) mu nedávno vyšla novinka nazvaná Kontakt – záhuba prichádza z nebies. Už samotný názov napovedá, že téma bude inklinovať k sci-fi. A presne tak to je! Ibaže v tomto prípade ide o zabiehanie aj do iných žánrov, medzi ktorými najvýraznešie vytŕča práve horor. Bezpochyby čitateľovi v Kontakte neujde až neohraničená brutalita, oplývajúca tými najbizarnejšími a najperverznejšími spôsobmi, akými literárne postavy zídu z tohto sveta.
Príbeh sa rozbieha pomaly. Trojica mladých priateľov z vysokej školy sa rozhodne užiť si pár dní na chate. Cestou vlakom však stretnú dvojicu dievčat, ku ktorým sa neskôr pridá tretie, a po zoznámení a šialenom zážitku z diskotéky sa spoločne vyberú na chatu.
A práve tam to celé naberá tú exemplárnu desivosť a „úchylitu“.
Príbeh knihy ako celok skvele odsýpa, osobne som nenatrafil na zbytočné a hluché miesta. Je vidieť, že Mark E. Pocha písať vie, a píše naozaj skvele. Už od prvých viet ma zaujal vycibrený štyl autora, aký by mu mnohí kolegovia široko-ďaleko mohli len závidieť. Nepreháňam! Vety nie sú kostrbaté, krásne plynú, celé sa to dobre a ľahko číta. Dialógy sú... jednoducho zo života. Žiadne trápne a nasilu robené „kecy“, len aby nejaké boli. Tu to ide, a ide to ako vlak po namastných koľajniciach. Postavy majú svoju charakteristickú osobnosť, každý sa niečím iným odlišuje. Niektoré sú sympatické, iné menej, ale presne tak to chodí.
A pozor! Od polovice knihy to prichádza. Drsný, naturalistický sex, v mnohých scénach veľmi uveriteľný a veľmi predstaviteľný. Hneď nato útok mimozemšťanov na Zem, a akoby náhodou práve na chatu, v ktorej bola šestica priateľov. Kniha naberá grády, každou stranou sa stupňuje napätie. A hrôza. Áno. Horor sa tu mieša so sci-fi, brutálne opisy zohavenia – aj napríklad genitálií -, násilia a sexu sa miestami prelínajú s takmer lyrickými zásahmi do textu.
Na druhej strane, z celej knihy cítiť veľký nadhľad, občas malú dávku irónie. Miestami som sa smial ako nepríčetný, autorov osobitý humor je tu ponúknutý v obrovskom množstve.
Nedá mi, aby som knihu Kontakt ohodnotil a zaradil medzi to najlepšie, čo tu vyšlo v rámci žánru. Takže, ak ste pripravení na obrovskú dávku vtipných okamihov, bezhraničného násilia, intergalaktických dotykov tých, ktorí nás už dlhodobo sledujú (a občas aj niekoho unesú), Kontakt by vám nemal ujsť.

[Lenona]

Partia Slovákov si chce užiť víkend na chate. Pijáles, sex a machrovanie im však prekazí partia mimozemšťanov, ktorí sa prišli na Zem zabaviť podľa hesla: Tu nás nikto nepozná, môžeme všetko!
Tak sa dosť odviazali. Zvrátenosti, nechutnosti a črevá v plnom prúde. Hnusné, ale naše!