Muž z jamy a deti z lásky

by Vanda Rozenbergová

Humor, smútok a neobyčajnosť všedných dní. Nový román od finalistky ceny Anasoft litera.

„Všetko je na mne,“ hovorí chlapec. Je viac ako chlapec, má za sebou prvých dvadsaťpäť rokov života a chcel by zabezpečiť rodinu bez matky, ustrážiť sestru, vychovať brata a postarať sa aj o toho, kto žije v jame. Veľkolepý príbeh z Usranca, ktorý odkrýva táto útla knižka, je vyrozprávaný z troch perspektív. Hlavný, štvrťstoročný hrdina netrpí prebytkami radosti a nevyjednáva s realitou – najradšej by ju totiž celú zlikvidoval. Nevyjednáva ani so sestrou, ktorá možno bude filozofkou, ani so starou mamou, ktorú nemôže ani cítiť. Jeho potreba vydezinfikovať starý priestor a dať životu moderný a čistý vzhľad sa zmení v jedinú noc. Próza opisuje ľudské city nesentimentálnym, a predsa krehkým jazykom. Priamočiaro a samozrejme vrství humor, smútok a neobyčajnosť všedných vecí a dní. Keď sa to tak vezme, Muž z jamy a deti z lásky je vlastne príbehom o kuchyni.

Genres: Fiction, Novels

216 pages, Hardcover

First published January 1, 2017

About the author

Vanda Rozenbergová sa narodila roku 1971 v Bojniciach. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi. Je trojnásobnou finalistkou súťaže Poviedka (2001, 2005, 2006). Knižne debutovala zbierkou poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov (2011). Po nej nasledoval román Moje more (2012). Vo Vydavateľstve SLOVART jej vyšli romány Slobodu bažantom (2015), Muž z jamy a deti z lásky (2017), Tri smrtky sa plavia (2018) a všetky tri boli v desiatke ceny Anasoft litera. V roku 2021 jej vyšla kniha Zjedol som Lautreca, ktorú aj sama ilustrovala. Do knižnej podoby prepísala rozprávky Websterovci a Websterovci 2.

Reviews

[Lukáš Cabala · Rating 5 out of 5]

neuveriteľné

konečne kvalitný moderný SLOVENSKÝ román.

Rozenbergová dokázala dosiahnuť to, čo závidím českej súčasnej literatúre.

[Eva Gat · Rating 4 out of 5]

Mám nepochopiteľnú iracionálnu averziu k slovenskej literatúre, až na pár výnimiek a knihy, ako je táto mi pomáhajú sa z nej vyliečiť. Pri čítaní som najskôr bola paranoidná a keď sa mi zdalo, že vety sú príliš krátke a holé: Čakala som. Možno? Že to bude. Taký ten. Slovenský. Román. S holými vetami. A veľa. Fakt veľa. Bodkami. Trochu. Akože magicky infantilný. Ale vôbec!

Rozenbergová má originálnu štylistiku, mierne skĺza do predvídateľnosti, ale potom urobí niečo, čo príbeh posunie a odkloní niekam, kam som nečakala a urobí to tak nenápadne a elegantne, že mi dosť dlho trvalo, kým som si to uvedomila. Páči sa mi, ako tematizuje slovenské reálie, ale nefetišizuje ich a nerochní sa v tom.

No ale zo všetkého najviac sa mi páčila postava starkej Edity. Cez ňu Rozenbergová zobrazila pocity, ktoré máme všetci, ale veľa sa o nich nepíše/nehovorí - nevysvetliteľný odpor Petra k Edite (bolo to preto, že je stará?). Vďaka Edite som si ešte viac uvedomila, ako redukujeme starých ľudí na niečo jednoliate, ako keby sa z každej ženy po 60-ke automaticky mala stať altruistická, trochu hlúpa pekárka, opatrovateľka, srdečná utešiteľka, čo nemá osobnosť, záľuby a má nepoškvrnenú minulosť. Možno niektoré staré ženy chcú mať pokoj, byť samé so sebou, oplakávať milenca, čítať knihy a tráviť čas s kamoškami. Vôbec by mi nevadilo, keby mala Edita v knihe viac priestoru.
Ale overall dobrá súčasná slovenská vec!

[Simona · Rating 4 out of 5]

"No po udalostiach, ktore nas stihaju, a my, zdanlivo nelogicky, bezime co najdalej od slnka, mame stastie. Mame velke stastie. Nad nami a vsade naokolo sa rozlievaju svetlozelene aj tmavozelene rolady. Vlnia sa. Stlacaju sa do vyvrtky. Su obrovske. Hlavy mame vyvratene, okrem jednej. Perifernym zrakom citim, ze otec sa nediva na polarnu ziaru. Diva sa na mna."

[Veronika Pizano · Rating 3 out of 5]

Vytrápila som sa s touto knihou. Napriek veľmi zaujímavej téme rodiny, ktorej umrela mama, ma to nechytilo. Každá jedna postava sama o sebe je veľmi uveriteľná, dokopy mi to však nedržalo, iritovala ma zmena rozprávača/ky. Horko-ťažko som sa dokopala k dočítaniu, lebo som ozaj chcela vedieť, ako kniha skončí. Zbytočne, záver nemastný-neslaný, dávajúci zmysel pre jednu postavu, ale vôbec nie pre ostatné. Nehovoriac o babke, akože fakt?

[Petra · Rating 4 out of 5]

Zaujímavé, aká silná je téma smrti rodiča v súčasnej slovenskej literatúre (alebo len ja čítam také knihy?)

zaujímavé čítanie, čítala som v podobnom čase ako Gibovej Babičku, ktorá je oproti tomuto surová, obe knihy sa mi však v niečom pretínajú?

[Zuzulivres · Rating 5 out of 5]

Viac takych slovenskych autoriek ako je Vanda! Milujem ju! Tie postavy s dusou, to, ako pise, to, ako ma to bavi...jedna mala vycitka - opat tie iste granulE ako v poviedkach Slobodu bazantom...

[Julka Oreska · Rating 4 out of 5]

Podobne, ako v Rozenbergovej poviedkach, aj v tomto príbehu sa nachádza akási tragikomika a sympatický nadhľad. V knihe sa stretávame s tromi rozprávačmi, žijúcimi v jednej domácnosti. Každý z nich vníma situáciu inak, každý z nich myslí v podstate len na seba. Peter sa neustále ľutuje, Valéria sa utápa v platonickej láske a babka spomína na svoju mladosť a krivdy.
Štylistika v prvej polovici knihy trochu pokrivkáva, objavuje sa tam veľa otázok a akési dopovedanie už raz povedaného. Vo zvyšku knihy sa autorka vracia k svojmu ľahkému štýlu a text plynie už dobre.

Pekná, ostal po nej dobrý pocit.

[Michaela · Rating 2 out of 5]

V mnohom v knihe som videla seba, svojich priateľov a hlavne svoju rodinu. Fascinovalo ma to a prinútilo uvažovať, či ide o zhodu náhod, alebo sú niektoré črty a činy typické pre väčšie množstvo ľudí a ja som to len neobjavila. Alebo či to súvisí s tým, že autorka žije v meste, v ktorom som vyrastala. Preto ma bavilo, ako boli vykreslené postavy a kulisy, ale veľký, prelomový príbeh sa neudial, čo ma mrzí. Pôsobilo to na mňa ako obsiahly opis a chýbal mi dej a dramatično.

[Polarka · Rating 3 out of 5]

Och, keby to tak bolo viac učesané. Páči sa mi ako autorka píše. Ale často to bolo viac o forme než obsahu. Neustále opakovanie, odbiehanie a miešanie myšlienok... akože chápem, že to má byť asi záznam myslenia postáv. Ale potom sú tam také veci, že rozprávačom je Peter no z ničoho nič čítam o tom, čo robí a myslí si Jakub?
Ten záver bol neuveriteľný. A nie v dobrom.
Som zvedavá, či aj jej iné knihy budú takéto. Idem si prečítať Tri smrtky sa plavia.

[Ivana · Rating 4 out of 5]

Jemne citlivá kniha o tom, ako zvládnuť rodinu, smrť, absenciu prstov, zdanlivú absenciu snov, škaredú kuchyňu a tankistu sediaceho v jame. Láskavý príbeh o nepekných veciach.

[Peter · Rating 4 out of 5]

Tento tragikomický román z kuchyne je výstižnou a pravdivou výpoveďou mnohých nefungujúcich rodín. V živote by som nepovedal, že ma kniha o rodine z Usranca bude baviť, ale stalo sa. Veľmi chválim písanie z pohľadu troch postáv, ktoré autorka v príbehu využila bravúrne.

[Táňa Vrabcová · Rating 5 out of 5]

Prekvapivo dobrá slovenská beletria, krásny jazyk, krásny príbeh.

[Filip · Rating 4 out of 5]

Veľmi pokojne plynúci, ľudským teplom nasiaknutý príbeh z našich končín. Je radosť vidieť, že aj u nás doma sa môže urodiť niečo zrelé, svieže a svetové.

[Veronika Matuscinova]

nie, prislo to asik v nespravnu dobu. jej poviedkova kniha ma velmi bavila. toto dielo sa pre mna divno hrabalo v rodinnych zalezitostiach. rozpravanie deja sa prelinalo s pocitmi, uvahami a dojmami. neviem si spomenut na dej ani na postavy