What do you think?
Rate this book
Antihrdina
Kniha o cynizme a nádeji v kolabujúcom svete, o korupcii ideálov a zlom materstve, o ceste, stromoch a hrdinoch.
Salmelin nový román tematicky i formálne nadväzuje na jej predošlú tvorbu, jeho tón je však omnoho temnejší. Mohutný prúd rozprávania nadobúda šialenú rýchlosť, strhávajúcu čitateľa so sebou. Autorka pokračuje vo fragmentarizácii textu, ktorý sa miestami triešti až po úroveň slova, pracuje s paralelnými myšlienkovými pochodmi postáv a na podčiarknutie dynamiky príbehu s pomocou rôznych grafických nástrojov experimentuje jeho formálnou stránkou, posúvajúc tak hranice románu o kúsok ďalej.
Hlavný hrdina je Antti, sirota, ktorej bolo - podobne ako ďalším dvom stovkám detí, ktorých rodičia padli v boji za záchranu krehkého ekosystému Borealisu - udelené priezvisko Hrdina.
Antti prichádza do reality podobnej tej našej z krajiny veľkých hesiel a ešte väčších obetí, vďaka ktorým všetci ľudia, zvieratá a rastliny smú žiť harmonicky v objatí Veľkej Matky Prírody. Tá krajina je pevnosťou, stojacou v prvej línii v boji proti dravému globálnemu kapitalizmu. Oficiálne legendy s pátosom rozprávajú, ako sa v tej krajine utópia stala skutočnosťou.
Ktosi iný zároveň sarkasticky (ba až cynicky) odhaľuje, ako sa z Utópie stala diktatúra – napriek tomu, že na pôvodných myšlienkach ekologického socializmu nebolo chyby. Postupne sa odhaľujú i iné pravdy, napríklad tá, ako legendy zosúlaďujú osobný život s revolučným bojom.
Malá Meteora sa však zbytočnými pravdami oblbnúť nedá. Anttiho do susednej Únie síce nesprevádza úplne dobrovoľne no odhodlaná poctivo domov referovať o jej prehnitom kapitalistickom systéme. Napriek tomu sa jej denník plní nadšenými dendrologickými zápiskami.
Nakoniec je to všetko úplne jedno, bľaboce spitý Tzal. Právd je toľko, že sa v nich nevyzná nik.
Vo Fínsku román vyšiel na jeseň 2015 a stretol sa so značným ohlasom. “Anihrdina je nový prúd inteligentne nepredvídateľného románu - zrkadlo, pred ktoré sa môžete postaviť na svoju vlastnú zodpovednosť“.
„Salmelin nový román je majstrovské dielo, ktorého veľkosť nebola zatiaľ pochopená. Ukazuje nám v ňom svet skazy, uprostred ktorého už sami žijeme.” ERKKI KIVINIEMI, AAMULEHTI 11.11.2015
„Dielo je horou týčiacou sa uprostred nekonečného rovného poľa topiaceho sa v hmlách, z ktorého okrem realizmu bežne nič iné nevyrastie.” blog reader, why did I marry him? 30. 11. 2015
”Dielo obsahuje pravdepodobne najnechutnejší výstup v rámci fínskej literatúry, v ktorom sa konkretizuje podstata primitívnej zábavy. Zároveň je to jedna z najlepší pasáží knihy, keďže takéto literárne výzvy sú pred fínskeho čitateľa stavané poľutovaniahodne zriedka.“ ELEONOORA RIIHINEN, OULUN YLIOPPILASLEHTI 1/2016
Salmelin nový román tematicky i formálne nadväzuje na jej predošlú tvorbu, jeho tón je však omnoho temnejší. Mohutný prúd rozprávania nadobúda šialenú rýchlosť, strhávajúcu čitateľa so sebou. Autorka pokračuje vo fragmentarizácii textu, ktorý sa miestami triešti až po úroveň slova, pracuje s paralelnými myšlienkovými pochodmi postáv a na podčiarknutie dynamiky príbehu s pomocou rôznych grafických nástrojov experimentuje jeho formálnou stránkou, posúvajúc tak hranice románu o kúsok ďalej.
Hlavný hrdina je Antti, sirota, ktorej bolo - podobne ako ďalším dvom stovkám detí, ktorých rodičia padli v boji za záchranu krehkého ekosystému Borealisu - udelené priezvisko Hrdina.
Antti prichádza do reality podobnej tej našej z krajiny veľkých hesiel a ešte väčších obetí, vďaka ktorým všetci ľudia, zvieratá a rastliny smú žiť harmonicky v objatí Veľkej Matky Prírody. Tá krajina je pevnosťou, stojacou v prvej línii v boji proti dravému globálnemu kapitalizmu. Oficiálne legendy s pátosom rozprávajú, ako sa v tej krajine utópia stala skutočnosťou.
Ktosi iný zároveň sarkasticky (ba až cynicky) odhaľuje, ako sa z Utópie stala diktatúra – napriek tomu, že na pôvodných myšlienkach ekologického socializmu nebolo chyby. Postupne sa odhaľujú i iné pravdy, napríklad tá, ako legendy zosúlaďujú osobný život s revolučným bojom.
Malá Meteora sa však zbytočnými pravdami oblbnúť nedá. Anttiho do susednej Únie síce nesprevádza úplne dobrovoľne no odhodlaná poctivo domov referovať o jej prehnitom kapitalistickom systéme. Napriek tomu sa jej denník plní nadšenými dendrologickými zápiskami.
Nakoniec je to všetko úplne jedno, bľaboce spitý Tzal. Právd je toľko, že sa v nich nevyzná nik.
Vo Fínsku román vyšiel na jeseň 2015 a stretol sa so značným ohlasom. “Anihrdina je nový prúd inteligentne nepredvídateľného románu - zrkadlo, pred ktoré sa môžete postaviť na svoju vlastnú zodpovednosť“.
„Salmelin nový román je majstrovské dielo, ktorého veľkosť nebola zatiaľ pochopená. Ukazuje nám v ňom svet skazy, uprostred ktorého už sami žijeme.” ERKKI KIVINIEMI, AAMULEHTI 11.11.2015
„Dielo je horou týčiacou sa uprostred nekonečného rovného poľa topiaceho sa v hmlách, z ktorého okrem realizmu bežne nič iné nevyrastie.” blog reader, why did I marry him? 30. 11. 2015
”Dielo obsahuje pravdepodobne najnechutnejší výstup v rámci fínskej literatúry, v ktorom sa konkretizuje podstata primitívnej zábavy. Zároveň je to jedna z najlepší pasáží knihy, keďže takéto literárne výzvy sú pred fínskeho čitateľa stavané poľutovaniahodne zriedka.“ ELEONOORA RIIHINEN, OULUN YLIOPPILASLEHTI 1/2016
388 pages, Hardcover
First published January 1, 2015
About the author
Alexandra Salmela
20 books11 followersAlexandra (Saša) Salmela on syntynyt vuonna 1980 Bratislavassa, silloisessa Tšekkoslovakiassa.
Pienestä pitäen hän on kirjoittanut lukuisia laadultaan hyvin eritasoisia runoja, satuja, kertomuksia ja draamoja, osallistunut moneen kirjoituskilpailuun, saanut muutaman tunnustuksen ja voittanutkin kerran. Vuoden 1999 jälkeen hän ei ole onneksi enää kirjoittanut yhtään runoa.
Hän on valmistunut teatteridramaturgiksi Bratislavan Teatterikorkeakoulusta ja suomen kielen ja kirjallisuuden maisteriksi Prahan Kaarlen yliopistosta. Nykyään hän asuskelee kaupungin ja erämaan välimaastossa ja pohtii, mitä tekisi elämälleen.
Pienestä pitäen hän on kirjoittanut lukuisia laadultaan hyvin eritasoisia runoja, satuja, kertomuksia ja draamoja, osallistunut moneen kirjoituskilpailuun, saanut muutaman tunnustuksen ja voittanutkin kerran. Vuoden 1999 jälkeen hän ei ole onneksi enää kirjoittanut yhtään runoa.
Hän on valmistunut teatteridramaturgiksi Bratislavan Teatterikorkeakoulusta ja suomen kielen ja kirjallisuuden maisteriksi Prahan Kaarlen yliopistosta. Nykyään hän asuskelee kaupungin ja erämaan välimaastossa ja pohtii, mitä tekisi elämälleen.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 13 of 13 reviews
April 29, 2020
Pekné rečičky, veľa baroka... rokoka textu, sračky a ľapotačky, mnohé vety a púštne state, masa štýlov a dada-snahy (s pomlčkou), silný pocit hnevu, divnosti (level umenia?), chuti šľahnúť knihu o stenu, komplexné a tučné vety!
...iste iste, kritika to možno ospievava alebo buď chlácholi autorku, no ja hádžem poldecák o stenu a ako zanedbaný umelec a intelektuál unikam cez záchod do hoven! Áno.
Kniha je ako priemerný leták hypermaxu, pozeráš si štýly, techniky, slovnú zásobu, estetiku, revolúcie v literatúre... za pár euríčiek; esteticky prevedené na hovno (textuálne). Vidím tam de Sade-a, Appolinaire-a, Joyce sa tam povaľuje ako malý prdko (nič viac!) a zhnitá snaha o dystópiu - utópiu?
Vnútro ako také a ten nápad ma nadchol, tešil som sa, že dám a užijem si ďalšiu dámsku autorku... hrizol a dorazil som ju, no nedotiahla to. Nápad ekofašizmu sa mi páčil, je mi to blízke, avšak prepnuť to na extrém je zlo textu. Čo je to učebnica príkladov?
Ani to debilné decko nebolo ako decko...
Je to divné, viem, ja a knihy nebýva takýto krik a rev, nuž ja sa nehnevám na knihu ako takú; prečítal som ju celú a skoro pozorne, som otvorená myseľ a duša... a preto ma to viac škrie - ako čitateľa. Som ako divák na opere a bučím: buuuu
denníky, vystrihovačky listov, opakovania, zmeny čitateľa, masaker fontov...
A pritom taký pelný obal a dizajn knihy.
...iste iste, kritika to možno ospievava alebo buď chlácholi autorku, no ja hádžem poldecák o stenu a ako zanedbaný umelec a intelektuál unikam cez záchod do hoven! Áno.
Kniha je ako priemerný leták hypermaxu, pozeráš si štýly, techniky, slovnú zásobu, estetiku, revolúcie v literatúre... za pár euríčiek; esteticky prevedené na hovno (textuálne). Vidím tam de Sade-a, Appolinaire-a, Joyce sa tam povaľuje ako malý prdko (nič viac!) a zhnitá snaha o dystópiu - utópiu?
Vnútro ako také a ten nápad ma nadchol, tešil som sa, že dám a užijem si ďalšiu dámsku autorku... hrizol a dorazil som ju, no nedotiahla to. Nápad ekofašizmu sa mi páčil, je mi to blízke, avšak prepnuť to na extrém je zlo textu. Čo je to učebnica príkladov?
Ani to debilné decko nebolo ako decko...
Je to divné, viem, ja a knihy nebýva takýto krik a rev, nuž ja sa nehnevám na knihu ako takú; prečítal som ju celú a skoro pozorne, som otvorená myseľ a duša... a preto ma to viac škrie - ako čitateľa. Som ako divák na opere a bučím: buuuu
denníky, vystrihovačky listov, opakovania, zmeny čitateľa, masaker fontov...
A pritom taký pelný obal a dizajn knihy.
September 13, 2017
Stávalo sa, že som nevedela, o čom je reč? Áno a nie raz. Vadilo mi to? Absolútne nie! Prečo? Lebo som si užívala štýl, ktorým autorka píše, úplne som sa ponorila do obrazov, ktoré vytvárala a priam som sa rozplývala nad rôznymi obratmi a častým chaosom v texte. Jednoducho, toto je jedna z tých mála kníh, kde mi je príbeh v podstate ukradnutý, pretože si naplno užívam len spôsob, akým je napísaný.
November 24, 2019
Najprv zaujal námet (do krajnosti dovedený ekofašizmus), no po pár stranách som zistila, že dej nebude až tak nutné sledovať. Pri tejto autorke je neuveriteľne zaujímavé, čo robí s čitateľom. Miestami nechápem, miestami si poviem “aké geniálne”, no veľmi často sa treba naladiť na čítanie “formou” a nie dejom. Stalo sa tak aj pri tejto knihe a bola to teda riadna nálož. Jej slovník je veľmi inšpiratívny, niekdy zamrazí, no vždy je to zážitok.
August 30, 2024
Tässä ei kuitenkaan oikein ollut ideaa vaikka olisi voinut olla
July 27, 2016
Alexandra Salmela's second novel is a dystopian vision of a society split into one hardcore environmentalist and one manically capitalist nation. It is a critical vision that falls short of its ambitions.
Antti Sankari is a no good kid. He is selfish and careless twenty something, who happened to be born into an environmentalist nation that names itself as Utopia. Based solely on his heritage, which marks him as an ancestor of a martyr (Sankari = Hero) for the cause he is sent to the neighbouring nation of Koronovo in which the only reason environmentalism is only a marketing strategy in the hyper-powered capitalism. He is followed on this trek by a hard-working, but tired journalist and her small and overtly idealistic child. They are met by a drunken and disillusioned reporter and a mysterious watcher. All offer different glimpses into the dichotomous societies.
Besides several narrators, Salmela uses different kinds of text types ti create a jumble of criticism. However, the object of criticism is partly left undefined partly due to multiple and often too self-aware view points. One might read this as the crucifixion of different types of environmental attitudes, but while points are made, they never form coherent ideas. This is partly due to Salmela's style that connects naturalism's ruthlessness with postmodernism stylistic methods, which might have been interesting, but now forms almost a nihilistic jumble. Overall, the novel is not a pleasant reading experience, but that does not seem to be what it is gunning for either.
Antti Sankari is a no good kid. He is selfish and careless twenty something, who happened to be born into an environmentalist nation that names itself as Utopia. Based solely on his heritage, which marks him as an ancestor of a martyr (Sankari = Hero) for the cause he is sent to the neighbouring nation of Koronovo in which the only reason environmentalism is only a marketing strategy in the hyper-powered capitalism. He is followed on this trek by a hard-working, but tired journalist and her small and overtly idealistic child. They are met by a drunken and disillusioned reporter and a mysterious watcher. All offer different glimpses into the dichotomous societies.
Besides several narrators, Salmela uses different kinds of text types ti create a jumble of criticism. However, the object of criticism is partly left undefined partly due to multiple and often too self-aware view points. One might read this as the crucifixion of different types of environmental attitudes, but while points are made, they never form coherent ideas. This is partly due to Salmela's style that connects naturalism's ruthlessness with postmodernism stylistic methods, which might have been interesting, but now forms almost a nihilistic jumble. Overall, the novel is not a pleasant reading experience, but that does not seem to be what it is gunning for either.
February 7, 2016
Yhteiskunnallinen satiiri on hankala laji. Antisankarissa esitetään kaksi vaihtoehtoista yhteiskuntajärjestystä. Ekososialistinen Utopia on köyhä totalitaristinen takapajula, kapitalistinen KoroNovo on yltäkylläinen, ekologiseen umpikujaan syöksyvä kulutushelvetti. Mikä olisi 25 vuotta sitten tuntunut virkistävän kriittiseltä aikalaisdiagnoosilta tuntuu nyt 1990-luvun jälkikommunistisen ajanhengen uudelleenlämmittelyltä, jossa kapitalismin ja sosialismin myyttejä kritisoidaan tunkkaisten stereotypioiden pohjalta. On kuin kulutuskapitalismin yltäkylläisen kulissin romuttanutta finanssi- ja velkakriisiä (ja 1%:n oligarkian paljastanutta Occupy-liikettä) ei olisi koskaan tapahtunut. Kehyskertomuksena etenevä myyttisen kansallissankarin todellisen luonteen selvittely ja tämän kadotetun pojan etsintä etenee piinallisen tukkoisesti, eivätkä käsistä karkaava tajunnanvirtailu ja postmoderni tekstileikittely ainakaan helpota varsin nopeasti taakaksi muodostuvaa luku-urakkaa.
December 3, 2015
Tämä oli tosi vaikea kirja minulle... Tavallaan tykkäsin, mutta tavallaan kerronnalliset, rakenteelliset ja tekniset ratkaisut olivat ihan sietämättömän ärsyttäviä. Kirjallisuuden modernia taidetta, jota ei ihan kaikilta osin tajua enkä tiedä onko tarpeenkaan. Maailmahan on mennyt juuri tällaiseksi: erilaiset katkeilevat ärsykkeet tulvivat sikinsokin ihmisen tajuntaan ja keskittyminen pitkäjänteisesti johonkin yksittäiseen asiaan, tai edes muutamaan peräkkäiseen lauseeseen kerrallaan on monesti vaikeaa. Tarina tämän kaiken "sekoilun" alla on kiinnostavasti rakennettu, ja en voi välttyä ajatukselta että olisin mieluummin lukenut sen "perinteisessä" asussa. Mutta eihän se olisi ollut yhtään sama asia, joten ehkä tämä tarina piti kertoa juuri näin? Ehkä kuitenkin seuraavaksi joku venäläinen klassikko :-)
April 4, 2023
Recenziu pre Fandom.sk napísal Igor Čonka:
Krajina, v ktorej sa nachádzame, je Utópia, ekologicko-sociálny štát, ktorý vznikol na základe myšlienky harmónie s prírodou a medzi ľuďmi. V skutočnosti však nie je nič ďalej od pravdy ako toto tvrdenie. Štátne zriadenie v Utópii sa po niekoľkých rokoch ani zďaleka nepodobá na ekologický a harmonický štát, kde vládne rovnosť pre všetkých, ktorý by mal byť príkladom pre iných. Hoci oficiálne médium štátu FAKT (tlačené samozrejme na stopercentne ekologickom papieri) podáva iba optimistické správy...
Celú recenziu nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
Krajina, v ktorej sa nachádzame, je Utópia, ekologicko-sociálny štát, ktorý vznikol na základe myšlienky harmónie s prírodou a medzi ľuďmi. V skutočnosti však nie je nič ďalej od pravdy ako toto tvrdenie. Štátne zriadenie v Utópii sa po niekoľkých rokoch ani zďaleka nepodobá na ekologický a harmonický štát, kde vládne rovnosť pre všetkých, ktorý by mal byť príkladom pre iných. Hoci oficiálne médium štátu FAKT (tlačené samozrejme na stopercentne ekologickom papieri) podáva iba optimistické správy...
Celú recenziu nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
July 21, 2021
Ako popísať túto knihu? Šialená. Formou. Myšlienkami? Možno sa zdali byť šialené, ale podľa mňa pripomínajú realitu, či už prítomnú alebo blízku budúcnosť. Pripravte sa na smršť ekofašizmu, konzumu, nádeje a beznádeje, paralelných realít, smrti či predsa nie smrti. A tie formy - hlavný dej o sledovanom hrdinovi, ktorý sa stále uniká, listy, denníkové zápisky, novinové články, legendy...Všetko vedúce k záchrane našej Matky Zeme.
A má teda Zem nádej na prežitie? Áno, ale bez nás. Tak kto sa obetuje?
A má teda Zem nádej na prežitie? Áno, ale bez nás. Tak kto sa obetuje?
February 24, 2024
Vaikea lukuinen tekstityypin vaihteluiden takia.
January 25, 2016
Kesken jäi,eikä haittaa..mielenkiintonen lähtökohta,mutta käsittämättömän tylsä toteutus.
April 10, 2017
Tämä jäi vähän harmittamaan. Tuntuu, että tässä olisi voinut olla jotain, mutta lukeminen oli tehty niin julmetun vaikeaksi, että uuvuin yritykseen. En halua yrittää ottaa selvää jonkun toisen ihmisen silmäilemällä lukemista uutisista, ei vaan jaksa.
October 18, 2017
Tak toto bol poriadne divný román. Občas som ani netušila, o čom a o kom je reč, niekto zomrel trikrát a stále žil, záver-nezáver, nič neskončilo. Ale bavila som sa, niekedy viac, inokedy menej. Toto sa čitateľovi bude buď páčiť alebo to zavrhne ako nezmysel. Absurdný utopický román, ktorý sa vysmieva z každej autority, legendy či ideálu - všetko môže byť pošliapané, zneužité, každá modla je vyváľaná v hovne - žiaden rešpekt k hodnotám ani k myšlienkam. A tých hovien je tu fakt veľa - scéna pri otvorení konceptuálneho lajfstajlového centra mi dala poriadne zabrať, ale mala svoj zvrátený význam /čo ste si vysrali, to si aj zožerte! - kto to zvládne, získa odmenu!/. Bol to brutus, ale mnohí ľudia sú pri vidine veľkej odmeny schopní urobiť čokoľvek - nad tým sa už dá zamyslieť. Dokázala by som povedať NIE a odísť? Vynadať organizátorom za ich odporné úlohy? Kde je hranica ľudskej dôstojnosti, keď ide o peniaze?
Displaying 1 - 13 of 13 reviews