Druhý svazek čtyřdílné antologie českých a slovenských autorek fantastiky (projekt Lehké fantazijno). Opět zahrnuje 13 povídek reprezentujících žánrovou pestrost fantastiky (fantasy, sci-fi, horor, post-apo, humor, alternativní historie aj.) a zároveň zobrazujících schopnost hrdinek i hrdinů vidět skryté věci a souvislosti.
Druhá antológia so ženou, teda žena so sovou začína predhovorom šefredaktora pevnosti Martina Fajkusa. Viac k jednotlivým poviedkam : https://fantasyknihy.multiverzum.sk/z...
Sumárny dojem z tohto drúheho diela tetralogie je veľmi dobré. Myslím, že každý si v zbierke môže nájsť svoj obľúbený príbeh (y). 4*
Možno som bývala väčšou ignorantkou, pokiaľ ide o domácu literárnu scénu, alebo sa okolo mňa v súčasnosti roztrhlo vrece s naozaj kvalitnými slovenskými a českými autormi. Ktovie? Možno som čitateľsky dospela, pretože sa mi v minulosti často stávalo, že som bez dôvodu odsudzovala takmer všetko, čo bolo slovenské alebo české. Teraz to vítam s otvorenou náručou. A možno za to môže aj moja sladká nevedomosť, alebo vyššia aktivita slovenských aj českých hlavne fantastických autorov, to s určitosťou povedať neviem. Mojej pozornosti ale neunikla štvordielna séria projektu Lehké fantazijno, ktorý dáva do stredu pozornosti nielen ženské autorky, ale celkovo svet všetkých ženských hrdiniek.
Žena se sovou je druhým zväzkom tetralógie Lehké fantazijno, tým prvým bola práve Žena se lvem. Prvý diel som zatiaľ nečítala, do pazúrov sa mi však zázrakom dostalo pokračovanie. Tak povediac som vlastne nevedela, do čoho idem. Kniha mi však prišla a po rozbalení ma ihneď príjemne prekvapila. Asi som si priveľmi zvykla na lacnejšiu mäkkú, lepenú väzbu, pretože mi prišla (v dobrom slova zmysle) prepychová. Tvrdé dosky s nádhernou obálkou, ktorú nakreslila Jana Šouflová, pôsobia podstatne honosnejšie (a aj drahšie) ako mnohé iné fantasy knihy, ktoré sa dnes vydávajú. Navyše, ku knihe bol priložený aj originálny set tarotových kariet, ktoré spolu s ďalšími tarotovými kartami z ostatných kníh tvoria jeden zberateľský balíček. Dokopy by ich malo byť 52 kusov.
Poviedok je, naopak, 13 a pokrývajú viacero žánrov, a to od sci-fi, fantasy, postapokalypsy, hororu alebo humoru. Pri každej poviedke je krátky medailón o jej autorke, vďaka ktorému som mohla spoznať našu literárnu scénu o trošku viac. Medailóny dopĺňa i čiernobiela ilustrácia autoriek vo fantastickom šate od Jaroslava Svobody. Už len tým vás, milí čitatelia, kniha navnadí na to, aby ste sa do poviedok ihneď začítali! Tristopäťdesiat strán nás tak vtiahne do odlišných svetov a vám neostáva nič iné, ako si povedať: „Ešte dočítam kapitolu a idem spať! Nie vážne, ešte jednu... už len jednu... Ach nie, už je zase ráno!“
Málinko vás však zamrzí nevyváženosť slovenského a českého zastúpenia. Priznajme si, plodných českých autoriek je predsa len viac, ale z tých trinástich poviedok sú len dve slovenské, a to, dovolím si tvrdiť, nie sme v tomto smere nejako ochudobňovaní. Na druhej strane, i prvý diel sa skladal z podobného pomeru, takže mi ostáva len dúfať, že sa to v ďalšej časti trošku zmení. Poviedky sa ale veľmi dobre čítajú, a to či už na etapy, alebo naraz. Medzi mojich favoritov patrí Lívia Hlavačková, autorka známeho románu Gwind: Nezabiješ?, ktorú som, paradoxne, našla v kníhkupectve za dve eurá, a to ihneď po prečítaní jej poviedky Dieťa stepi! (... takže hádajte, čo je mojím najnovším prírastkom v knižnici :D) Gwind síce nie je úplne najlepší literárny počin tejto autorky, aj hodnotenia na túto knihu sú všelijaké, krátka poviedka s názvom Dieťa stepi sa mi ale čítala veľmi dobre. A ten koniec sa mi úprimne, naozaj úprimne páčil.
Mojou druhou obľúbenou poviedkou sa stala poviedka s názvom Hvězdář se dívá nahoru od Blanky Jiruškovej. Ako už samotný názov napovedá, pozrieme sa trochu na hviezdy, vlastne skôr do starobylého hvezdárskeho rádu. Opisy sa ihneď začali hrať s mojou fantáziou, ktorú nakoniec tak rozbláznili, až... až som sa rozhodla, že raz budem mať podobnú knižnicu, ako hrdinovia v tejto poviedke!
Tretím obľúbencom sa stala Ornáda od Jitky Ládrovej z prostredia kláštorov a mníchov, kde sa ocitajú z odlišných dôvodov dve ženy - čarodejnice. Veľkým prekvapením, a takou príjemnou čerešničkou, pre mňa bola poviedka O pár kroků blíž od Martiny Bellovičovej. Som veľmi veľká fanúšička postapokalypsy a japonskej kultúry. A práve tento príbeh o postapokalyptickom Japonsku s nádychom podobným, ako majú univerzá Metro 2033, Budúcnosť (Dmitry Glukhovky) a Silo (Hugh Howey), a to ešte premiešané s japonskou mytológiou, náboženstvami a prvkami súčasnej japonskej popkultúry, mi len potvrdil, že kým, ako sa vraví „fanfikcie sú zlo“, hlavne, ak ide o tie zo Západu, ktoré len niečo napodobňujú, táto poviedka nielenže patrí do úplne inej ligy, ale práve zbúrala nejeden mýtus.
Zoznam celých poviedok je teda takýto:
Ludmila Vaňková: První rychlost Iva Mrkvičková: Sver Františka Vrbenská: Zlaté mlhy na pobřeží Lívia Hlavačková: Dieťa stepi Blanka Jirušková: Hvězdář se dívá nahoru Jitka Ládrová: Ornáda Věra Mertlíková: Lektvar správných žen Daniela Kovářová: Běžící muž Miroslava Kvášová: Snežná paní Katarína Soyka: Slučka Martina Bellovičová: O pár kroků blíž Kateřina Foltánková: U Gutenberga Jana Řečková: Kamarádky navždycky
V zbierke sa nenašla ani jedna poviedka, o ktorej by som mohla povedať, že bola nezaujímavá, nudná či jednoducho zle napísaná. Samozrejme, nesadlo mi do nôty všetko a nie všetko bolo podľa môjho gusta. Mojich osobných obľúbencov som vám predstavila, ale vy si možno nájdete iných. Alebo zistíte, že máme rovnaký vkus. Jediná vec, ktorá knihu trošku kazí, sú občasné preklepy: spoluatorsky → spoluautorsky, ve ěcech → ve věcech, deťaťom → dieťaťom, alebo zlé tvary slov, napr. Kioto sa u nás píše Kjóto. Bohužiaľ, za posledné roky som nevidela knihu bez podobných chýb (hlavne ty, Ikar, mal by si sa polepšiť...), takže to už beriem viac ako smutnú samozrejmosť. Tak či tak, som veľmi rada, že som sa k nej dostala, a teda, ak rozmýšľate, čo by ste si zaobstarali na leto, mám tu pre vás tento príjemný knižný tip. Veď, kto by sa nepotešil aj tým tarotovým kartám?
Sborník mě příjemně překvapil. Nadšeně jsem hltala každou povídku. Několik večerů jsem se tak těšila na další kousek, až mi bylo líto, že je konec. Některým povídkám by román určitě slušel, potenciálu je tam víc než dost. :)
Nejvíc mě oslovily: Sver Hvězdář se dívá nahoru Sněžná paní O pár kroků blíž
Najviac ma prekvapila a rozcítila výborná poviedka Lektvar správných žen /V. Mertlíková/, páčila sa mi dusivou atmosférou predchnutá Slučka /Katarína Soyka/, O pár krokú blíž /M Bellovičová/ príjemne zahrala na exotickú nôtu šmrcnutú yaoi, U Gutenberga! /K. Foltánková/ pobavila a Kamarádky navždycky /J. Rečková/bola tiež výborná, mrazivá a oceňujem ten záver, ktorý sa nezvrhol tak, ako mohol. Fakt podarené poviedky.
Moc libiva obalka. Kniha povidek, nacez každému se budou libit jiné. Par mi jich prislo slabych, a jiné byly oupa supr (napr Lektvar pro spravne zeny rozhodne zaujme).
Recenziu pre Fandom.sk napísala Monika "Secentity" Kandriková:
Kniha Žena se sovou sama o sebe je veľmi pekná, parádne ilustrovaná a ako príloha sú k nej znovu tarotové karty s portrétmi autoriek. Nachádzajú sa v nej postavy a osoby mnohých nových, až čudných mien a pomenovaní, svety, z ktorých prechádza zrak, a tak uspokojí nejedného čitateľa s veľmi rôznorodým vkusom. Je jedinečná tak, ako je zostavená, tým, ako sa znovu, rovnako ako v prvej zbierke dámskej antologickej štvorky, všetky poviedky dotýkajú jediného dôležitého problému. Je v nej zakliata pravá a nefalšovaná Fantázia, ktorá vychádza z rúk tých najpovolanejších, tých, ktoré sa vyznačujú fantastickým chromozómom X. Podrobný zoznam tých slovenských a ich a nedávnu históriu pre všetkých pripravila Alexandra Pavelková v Doslove tejto knihy.
Antológia výlučne „ženskej fantastiky“ Žena se lvem plynulo pokračuje druhým zväzkom s názvom Žena se sovou a ak ešte doteraz niekto váhal, či tento projekt podporí, poviedky v tejto knihe dokážu dostatočne samé za seba presvedčiť, že to má zmysel. V prípade, že sa čitatelia dostanú ako k prvej knihe práve k tejto, je potrebné pripomenúť, že v pripravovanej štvordielnej antológii vydavateľstvo Fortna mapuje literárnu krajinu fantastiky slovenských a českých autoriek a ako bonus nájdeme v každej knihe predhovor a doslov. Venovať priestor doslovu je záslužná vec, pretože okrem samotných poviedok sa čitateľ dozvedá zasvätené informácie od popredných znalkýň a rešpektovaných spisovateliek. Zatiaľ čo v prvej knihe napísala text o rôznych ukazovateľoch „ženskej fantastiky“ Františka Vrbenská a dá sa povedať, že sa zaoberala štruktúrnymi prvkami prózy, v Žene se sovou sa Alexandra Pavelková venovala výskumu žien, ktoré zásadne ovplyvnili dejiny fantastiky na Slovensku. Myšlienkové vzorce prenášané kultúrne ako stereotypy a predsudky sa nikdy nevyhýbali ani fantastike a viaceré nedávne a súčasné diskusie ukazujú, že to tak ešte nejaký čas aj pretrvá. Mimochodom, doslov Alexandry Pavelkovej v knihe má skrátenú podobu, jej rozšírenú verziu si môžu čitatelia prečítať na stránkach fandom.sk rozdelenú na prvú časť a druhú časť. O predhovor sa postaral Martin Fajkus, ktorý charakterizoval predkladané poviedky výstižne tromi slovami: rozmanitost, překvapení a zvrat...