„Nie je to iba jeden rok v živote človeka,ale celý život v jednom roku."
ERASMUS: Strhujúci. Bláznivý. Neopísateľný.
Prebdeté noci, zahraničná láska, žiadne starosti a obavy o budúcnosť, to je Erasmus. Výnimočný program, na ktorom ,teraz alebo nikdy' nie je len prázdna fráza. Na Erasme sa ľudia na nič nehrajú a riadia sa tým, že všetko, čo nie je zakázané, je povolené a ,žiť pre moment' je mottom všetkých.
A tak spojil aj Slovenku Adrianu, s jej prvou veľkou láskou, Francúzom Julienom, a priateľov s otvorenou mysľou z rôznych kútov Európy.
Rozdielne kultúry, odlišné národnosti a spoločná angličtina. Bublina, v ktorej veľmi rýchlo vznikajú priateľstvá a ktorá predstavuje únik z reality. Mali sme možnosť byť vyvolení - ísť na nezabudnuteľnú cestu za dobrodružstvom v stovežatej Prahe.
,,Na Erasme je krásne to, že spája priateľov z celého sveta. Nezáleží na tom, či ste Francúz a bavíte sa s Angličanom, alebo Španiel a diskutujete s Talianom, či dokonca Slovák, ktorý vedie rozhovor s Maďarom. Erasmus ľudí nerozdeľuje podľa národností. On ich spája."
Uff, ako začať? Predpokladám, že meno autorky je iba jej pseudonymom, pretože si neviem živo predstaviť, ako by sa zatvárili jej rodičia po prečítaní knihy o jej zážitkoch na Erasme. Moje dojmy by som rozložila do troch bodov: 1. rozmaznané dvadsaťročné dievča, ktoré sa dostalo prvý krát do sveta a skúsilo si žiť bez rodičov - niekedy až príliš detailný opis barov, kde sa dá zohnať tráva, často podrobný opis ako sa opila, kde sa opila, s kým sa opila - neviem, ale chváliť sa alkoholom a opitosťou v 20 rokoch a vôbec, mi nepríde najrozumnejšie
2. po téme "alkohol" som sa ako čitateľka dozvedela o autorkinom prvom sexuálnom zážitku, ktorý neustále pokračoval.
3. ako sama autorka viac krát zopakovala, Erasmus je o spájaní ľudí, teda študentov z rôznych krajín, s rôznym vierovyznanim, farbou pleti, veku a pod. a preto občasné opisy stereotypov ako napr.: "Samozrejme, ako pravý černoch sa na mňa hneď začal lepiť. Pokúšala som sa tancovať slušne, opatrne ho od seba odsúvať, no nepomohlo. Snažiť sa nepripustiť si k telu černocha počas tancovania je ako snažiť sa pobozkať na verejnosti Japonca. Jednoducho nemožné. " Autorka taktiež viackrát opísala jej výzor, t.j. napohľad príťažlivé dievča a preto ma trochu zarazil opis dievčaťa s nadváhou = škaredé dievča(?):"... zatiaľ čo pribratejšia kamarátka neokrôchane balila Juliena. "
ZHRNUTIE: Kniha rozhodne nie je pre vekovú kategóriu vyššiu ako 18 rokov, čo sa v konečnom dôsledku hodí na studenta Erasmu, ale ani pre čitateľa pod tento vek kvôli daným opisom. Pre koho vlastne je? Zrejme len pre samotnú autorku pre jej vlastné spomienky. (Dúfam, že nemala skutočne len tieto.)
Od tejto knihy som čakala exotiku, príbeh dobrodružstva, rôzne charaktery a vývoj postáv no bohužiaľ som po troch kapitolách/mesiacoch, na ktoré sa kniha delí, ostala sklamaná. V podstate všetko, čo Adriana (protagonista) rieši sú chalani a jej ľúbostný život. Takže opäť raz som sa presvedčila, že fikcia je veľmi zvláštny typ literatúry a nie veľmi mne sediaci. Tak. A knihu som ani nedočítala celú, akurát som si ňou prešla a prečítala si citáty, poväčšine spojené s cestovaním, ktoré sa kde-tu v knihe objavia. Tie mali naozaj niečo do seba. Inak, nič moc.