Z tohto dielu som si pamätala asi najmenej.
Svet ohrozuje Apop a Carter a Sadie sú (očividne) jediní, kto ho dokáže zastaviť. Od Thovta sa dozvedia, že Apopa porazia tak, ak chytia jeho tieň a ten zničia. Miesto umiestnenia tieňa napísal Thovt do svojej knihy, ktorú šmajzol istý Setne aka Chuamweset, takže sa s ním musia dohodnúť (ale ako to že Thovt nevie, čo si zapísal do knihy? HMMM???). Setne je ale malý hajzel (pamätám si, že keď som toto čítala prvýkrát vedela som presne, kto Setne bol a bola som na seba hrdá (lebo som pred tým čítala nejakú egyptskú knihu, v ktorej bol), ale teraz nemám najmenšiu šajnu). Popritom ale nájdu aj tieň Besa, aby jeho zas oživili.
Napätie a nebezpečie sa dá prakticky krájať z každej jednej strany a každého jedného obrázku. Okrem hlavnej zápletky (zabi Apopa, zachrániš svet), sa nám rozvíjajú naše zamilované páriky. Carter a Zia sa konečne pobozkajú a ja opätovne necítim medzi nimi nijakú chémiu.
Sadie sa konečne dozvie, že Anup vhupol do Walta a tak mu dovolil žiť, čo považujem za lacný spôsob vyriešenia jej problému: Anup alebo Walt? Boh alebo človek? (správna odpoveď je Anup).
Znova ale musím vyzdvihnúť grafickú stránku, ktorá je prenádherná (vyzdvihujem najmä môj najobľúbenejší panel všetkých čias, keď si Carter predstavuje, ako Anup vo svojej šakalej forme olizuje Sadie, Carter sa smeje a Sadie má nadvihnuté obočie, paráda).
Parádne zakončenie trilógie, aj keď možno trošku zrýchlené, ale možno to robilo to grafické spracovanie.