Na samom počiatku v roku 2011 sa vo svetových médiách objavilo takmer fascinujúce spojenie Arabská jar. Malo ísť o sériu tzv. demokratických revolúcii v rozsiahlom regióne arabského sveta. Projekt nadväzoval na americkú intervenciu v Iraku, ktorá si vyžiadala státisíce mŕtvych. Po obesení irackého prezidenta Saddáma Husajna sa však žiadna demokracia nekonala, a preto stratégovia dvoch amerických prezidentov Georga Busha juniora a Baracka Obamu prišli s konceptom tzv. zmeny režimov. Plán zakryli falošne znejúcim heslom o arabskej jari. Vo Washingtone nadobudli dojem, že ak sa im za pomoci „širšieho“ hnutia, najmä mládeže, podarí odstrániť ďalších „diktátorov“, najmä plukovníka Muammara Kaddáfího v Líbyi, či Bašára Asáda v Sýrii, a s prižmúrenými očami budú sledovať aj pád egyptského prezidenta Husního Mubaraka, zavládne v arabskom svete pokoj a nový „demokratický začiatok“.
Plán totálne zlyhal a na scéne sa čoskoro objavilo nové spojenie, tzv. Islamský štát. Irak dnes ako štát nejestvuje, Líbya má dve vlády a veľké časti územia ovládajú islamisti, v Egypte je znovu pri moci armáda, Jemen krváca, Sýria sa stále nespamätáva z občianskej vojny a Európu zaplavili milióny utečencov. A ak niečo funguje, tak sú to stredoveké monarchie v Saudskej Arábii či v Katare, podporované Západom. Autor ako novinár krajiny navštívil a podáva svedectvo o nepredstaviteľnej tragédii arabského sveta, ktorý platí daň za strategickú polohu a ropné bohatstvo.
Hneď na začiatku ma zaskočila formulácia, že politik otočil smerovanie krajiny o 360 stupňov. Myslela som si, že tento slovný zvrat existuje len ako vojenský vtip. Preto ma prekvapilo, že ho použije novinár s dlhoročnou praxou, ktorý si zakladá na svojom prehľade a ani editorovi neblikne kontrolka (i keď editorovi nevadilo ani slovo Pyramídy s veľkým P).
Autor evidentne politiku USA nemá rád, ale namiesto toho, aby vysvetlil, čo presne mu na nej vadí, si vystačí s opovržlivými vyjadreniami, poprípade náznakmi a úvodzovkami, lebo veď vieme o čo ide. Takýto spôsob komunikácie by som chápala pri stretnutí na pive, ale v knihe, ktorá chce ozrejmiť zložitú situáciu na blízkom východe, je nemiestny.
Veľakrát autor predkladá závery bez toho aby vysvetlil, ako k ním prišiel. Ako vie, čo si myslia ľudia v americkej administratíve? Je možné opísať ich chovanie, ich výroky a na základe toho odhadnúť, ako premýšľali, ale autor píše, čo si mysleli bez toho, že by rozpísal niečo o ich výrokoch. Proste svoje dojmy vydáva za fakty. Ak aj jeho závery vychádzaju z faktov, tie nie sú uvedené. V knihe nie sú žiadne použité zdroje.
Konkrétny príklad takéhoto tvrdenia - vzhľadom na tradične slabé vedomosti Američanov o geografii nie je zrejmé, či senátorka vôbec vie, kde je Egypt. Celú stranu autor opisuje senátorku ako zarmucujúcu ženskú političku, ktorá sa neštastne vyjadrila k Egyptu, ale netuším aké bolo jej vyjadrenie a čo na ňom bolo problematické, pretože to autor nepovažoval za potrebné napísať. Netuším, na čo ju vôbec spomínal. Teda okrem toho, že si potreboval ponadávať na amerických politikov. Recenzia písana podľa jeho vzoru by vyzerala takto: vzhľadom na tradičnú neznalosť Slovákov o moslimoch o nich nič nevie ani autor knihy, keďže je tiež Slovák.
Podobné zovšeobecnenia sú časté, napr. spoločná črta amerických politikov je, že nie sú obdarení politickou intuíciou.
V knihe sú tiež rôzne protirečenia. Najprv opisuje protesty mladých ľudí ako spontánne, vzäpatí, že ich zorganizovala Amerika. Napriek tomu, že arabská jar je organizovaná Amerikou, po vypuknutí protestov sú americkí politici zaskočení a nevedia ako reagovať. S nejakými dôkazmi podopierajúcimi tvrdenie, že Američania stoja za arabskou jarou, si autor nelámal hlavou. Opäť len predkladá tvrdenie bez nejakej faktickej opory.
Už po úvodných stranách bolo jasné, že autor je ladený protiamericky, v knihe zazne aj pojem americký imperializmus. To samotné by mi až tak nevadilo, keby v knihe bolo jasné vysvetlené, ako sa dostal k svojím záverom. Text bol dosť neprehľadne napísaný. Často od svetových udalostí odbiehal k súkromným historkám, ktoré nemali nič spoločné s danou udalosťou. Príklad - po havárii letu vzniklo podozrenie z teroristického útoku. Autor sa začal rozpisovať o svojom inom lete, ktorý mal rovnaké číslo (lebo let s rovnakým číslom, to je zasiahnutie osudu! Bez ohľadu na to, že medzi letmi iná spojitosť nebola a uskutočnili sa s rozdielom niekoľkých rokov). Pritom si ešte spomenul na iný let, pri ktorom mal nehodu. Chápem, že autor má zaujímavé historky, ale do textu sa nehodili, boli to zbytočné odbočky, ktoré akurát komplikovali chápanie pointy.
Na konci sa nachádza text, ktorý autor nazval arabská rozprávka. Je to vlastne hádanka, resp. príklad na výrokovú logiku, no podľa autora človek, čo rozrieši túto hádanku pochopí myslenie Arabov. V texte sú síce spomenuté ťavy, aj piesok, čo znie síce dostatočne arabsky, ale inak nerozumiem, čo presne by táto hádanka mala vypovedať o Araboch.
Kniha, ktora vam povie hlavne vela o zazitkoch a myslienkovom svete autora a menej o tom, o com hovori nazov. Miestami prilis konspiracne, kazdu chvilu zbytocka odbocka, miestami zaujimave informacie, ale len obcas a aj to hned so snahou ich zasadit do divnych kontextov a pribehov. A hlavne
Kniha je dobre napísaná, aj keď niektoré časti boli pomerne nezrozumiteľné/resp. Autor sa oddialil od hlavného deja viac než mal. Celkovo musím povedať že mne (ako laikovi) táto kniha priniesla základné informácie o histórií Arabských krajín. Celkovo knihu odporučujem, aj keď je (na môj vkus) napísaná ťažšie, ako väčina kníh tohto žánru.