Koniec zlatých deväťdesiatych rokov, divoký východ Slovenska. Je po voľbách, Mečiar skončil, Lexa je na úteku, siskári horúčkovito skartujú spisy aj svedkov. Robo Holub je dávno po smrti, Miki Černák sedí v base, Žaluďa práve zastrelili.
Miki Miko, policajt s metódami gangstra, a Pali Schlesinger, novinár bez pudu sebazáchovy, sa pokúšajú robiť svoju prácu. Hľadajú pravdu. Alebo aspoň takú jej verziu, ktorá by sa dala dokázať pred súdom. Proti sebe majú tri najväčšie zločinecké skupiny svojej doby – políciu, justíciu a tajnú službu. Občas aj mafiu, ale tá aspoň hrá podľa pravidiel. Väčšinou neuspejú, no vedia, že sú vo vojne, ktorá sa nedá vyhrať, len bojovať. Vždy to brali profesionálne. Až doteraz. S Nikou sa to stalo osobným.
Nika. Sedemnásťročná stopárka, ktorú uniesli, znásilnili a plánovali predať do Kosova. Na prostitúciu alebo na orgány, čokoľvek si zákazník praje. Nastúpila do nesprávneho auta. Chyba, za aké sa platí životom. Miko so Schlesingerom vedia, že to nemôže dopadnúť dobre. Nevadí. Musia zariadiť, aby to nedopadlo zle pre Niku. Zatiaľ ju ukrývajú na konci sveta.
Ultima Thule. Luxusný hotel pri ukrajinskej hranici, na konci cesty v lese plnom mŕtvol. Okrem majiteľov a personálu v ňom nebýva nikto. Miešajú v ňom tie najchutnešie drinky, najúčinnejšie jedy a najsilnejšie výbušniny.
Ak po vás ide mafia a zákon na vás kašle, v Ultima Thule ste vítaní. Ak vás uznajú hodným, Igor vám namieša Hemingwayov kokteil - Smrť popoludní - a porozpráva vám pár divokých historiek. Väčšina tých príbehov sa stala. Aj ten, ktorý držíte v ruke. Trocha inak. Možno niekomu inému. Na inom mieste. Ale sú pravdivé, hoci Igor by ich určite nechcel opakovať pod prísahou. Lebo vedieť nie je to isté, ako vedieť dokázať.
Arpád Soltész (1969) sa narodil v komunistickom Československu ako syn emigranta a vnuk veľkostatkára. Po skončení strednej školy emigroval do Nemecka, kde si vyskúšal aj povestné umývanie tanierov v reštaurácii. Po roku 1989 sa vrátil a začal študovať prekladateľstvo, v druhej polovici deväťdesiatych rokov, v ére mečiarizmu, si našiel prácu v novinách. Pracoval vo viacerých regionálnych aj celoslovenských denníkoch i týždenníkoch a v televízii JOJ. Pôvodne sa špecializoval na investigatívnu žurnalistiku, v súčasnosti pôsobí ako politický komentátor a spisovateľ na voľnej nohe.
Arpád Soltész je autorom bestsellerov Mäso – Vtedy na východe a Sviňa, podľa ktorého vznikol aj rovnomenný film Mariany Čengel Solčanskej a Rudolfa Biermanna. Oba romány vyšli úspešne aj vo Francúzku. V roku 2020 mu vyšla kniha Hnev. Čítavosť Soltészovych diel je postavená na vernom, až dokumentárnom reflektovaní najväčších spoločenských káuz svojej doby. Sám autor označuje vlastnú tvorbu za literárnu fikciu.
Mäso je číra, suverénne napísaná gansterská žánrovka, ktorá má ešte niečo navyše. Konkrétne tri veci. Prvou je výborná hra s nárečovým jazykom, ako to doteraz u nás dokázal asi len Koloman Kocúr respektíve Gérárd Kolomáge v Mužovi dlhom, Apáke a mamáke, prípadne potom v Sracej zbrani. Tentoraz nejde o južné ani bulharské výrazivo, ale východňarčinu reznutú rusínčinou, bude sa vám to páčiť. Kniha je vďaka tomu (a skvelým dialógom) živá a prítulná. Druhý element je cynická irónia, vďaka ktorej kniha balansuje na hranici tragikomickej frašky. Áno, pripomína to až staré dobré časy Pišťaneka a jeho Rivers. A do tretice, strašne sa mi rátal Árpiho chlad. Nevyžíva sa v násilí, opise slizníc, sekrétov a telesných tekutín. Nie, netreba. Keď zatvára kapitolu s uneseným dievčaťom slovami "potom sa na nej ešte raz vystriedajú", je vám zle z toho chladu.
Ak by som chcel silou-mocou niečo vyčítať, tak sú to niektoré výrazy, ktoré Árpi rád opakuje a preto sú pre mňa už trochu otravné (uverieť v niečo vierou náboženského charakteru), preháňanie (nie, Slovensku naozaj nikdy polovica civilizovanej Európy nezaviedla vízový režim, vždy išlo o výnimky) a drobulinké nepresnosti (nejestvuje Podkarpatská Ukrajina, treba si vybrať, či je to Zakarpatské Ukrajina alebo Podkarpatská Rus). Ale to sú fakt maličkosti. Najhoršie na knihe je, že je taká krátka, vydrží vám tak na jeden a pol večera a keďže sa tam koncentruje desať rokov zážitkov autora, úspech asi nemožno len tak replikovať. Ale bodaj by mala takéto slabiny každá prvotina.
Chcel by raz Dominik Dán napísať takto dobrú knihu. Precízne, čisté, dokonalá žánrovka - formou aj obsahom. Ak sa autor rozhodne z toho urobiť sériu, nemusel by sa mať zle.
Až neverím, že u nás mohla vzniknúť takáto kniha. A nie preto, že je o organizovanom zločine a politikoch, súdoch, tajných službách a takých veciach. To je nič proti tomu, že sa konečne niekto odvážil písať tak, jak postavám huba narástla a nie tou naondulovanou slovenčinou, v ktorej sa píšu (a do ktorej sa prekladajú) takmer všetky knihy na Slovensku.
Zhrnutie v jednej vete. Začiatok s nádychom "akože true story" koniec na Tarrantina a medzi tým veľmi dobrá kriminálka s kopou hlášok, krvi a ľudského bahna, možno nie tak ľúbivá a profesionálne napísaná ako dánovky, ale zato oveľa živelnejšia.
Upozornenie pre ľudí narodených na západ od východu. V tejto knihe je použitá východniarčina. Akože veľa východniarčiny. Ja mám za sebou niekoľkoročný (takmer dobrovoľný) intenzívny kurz, takže pri výrazoch ako poď na kavej, odtamadiaľ a pod. ma dnes už chytá len nostalgia a nie infarkt, ale viem si predstaviť, že to nie je pre každého.
Veta vhodná ako epitaf (masového vraha): Na svete sú celé cintoríny, na ktoré by mohol vzniesť nárok ako spoluautor.
Nápad dobrý, ale ten styl je takový divný. Strašně moc postav, u kterých se ne vždycky dobře orientovalo, že kdo je kdo, často dost sílené vtipy a taky mi později přišlo, že čtu pořád to samé dokola. Příběh sice nějak ubíhal, jenže tam byla spousta pasáží, které byly prakticky na jedno brdo, furt tam někdo někoho fackoval/zabíjel/zakopával a ne vždy mi přišlo, že to tam k něčemu je. Posledních cca 80 stran jsem až na pár výjimek jenom proskenovala a vlastně se divím, že jsem to nezahodila už na začátku. Přijde mi, že kdyby to nenapsal Soltézs a děj by byl zasazen do jiného státu, tak by to zdaleka nemělo takový ohlas. Ale tak na oddych sa dá.
Vzdavam to na strane 200, neviem sa do tej knihy zacitat ani keby co bolo...takze odkladam na neurcito...koniec staci ked mi prerozprava niekto kto to dal...
Musím sa priznať, že som asi od tejto knihy čakal, aj na základe hype recenzií, asi príliš veľa. Ako knižná thriller light gangsterka to ujde, ale ten prevulgarizovaný slovník, často veľa postáv, ktoré niektoré sú rozpracované viac do hĺbky, ostatné len veľmi povrchne a príbeh, ktorý zrova na žiadnu literárnu cenu nominovaný nebude, zrážajú celkový dojem trochu dolu. A ten záver, uh :/
Je fajn, že sa z tohto šialeného obdobia odhodlal niekto napísať, aj keď fiktívny príbeh, lebo si myslím, že celkovo 90. roky na Slovensku môžu byť ešte námetom pre veľa iných, a možno aj lepších, fiction alebo aj non-fiction kníh.
Dzive! Sprievodca koncom 90. rokov na východe. Taký realistický akoby ste sedeli v zafajčenom Slovane pri silnom turkovi a hltali každé slovo lokálneho novinára ❤️
Krute, ostre, desive a presne, asi ako cele 90.roky na Slovensku, ktore som nastastie nemusela zazit. Inspirovane skutocnymi udalostami a dotvorene fantaziou, no sami si viete domysliet, co vsetko z toho je pravda. Obcas az moc prekombinovane, ale rychlo sa viete vratit spat. Policajti, sudcovia, trojpismenkovi a najma mafia. Paci sa mi styl autora-novinara, vdaka tomu viete ovela lepsie precitit tu surovost doby.
Čakal som publicistické zamyslenie nad deväťdesiatymi rokmi, dostal som živú žánrovku, o akej som ani nesníval. A to som mal po pár stranách chuť tú knihu zavrieť a nikdy viac nechytiť do rúk. Lenže to prepálené machovstvo z úvodu (ktoré je naozaj odrádzajúce) povolí, akonáhle sa autor začne venovať mladej Nike. A potom to ide – sex, mafie, politika, novinári, sudcovia a zrazu je tá rovnováha úplne dokonalá, sú tam fakty aj trochu žánrového prifarbenia a celé to smeruje k vyvrcholeniu, ktoré sa dá tušiť, no aj tak poteší svojou epickosťou. Keď Mäsu odpustíte tých prvých zopár strán, odmení sa vám najživším príbehom, aký za posledné roky v našich končinách vznikol. Taká (filmová) Čiara môže ticho v kúte sedieť a radšej sa snažiť zabudnúť, že kedy vznikla.
Kniha sa mi veľmi páčila, je písaná zaujímavo, popravde som ešte nikdy nečítala knihu v ktorej tak dobre zapôsobili nárečové dialógy ako v tejto, len ten lacný koniec ach... Ale celkovo mi to dojem z knihy nepokazilo, tajne som dúfala že Nika nedopadne tak ako som od začiatku predpokladala. Nestalo sa ale páčili sa mi rôzne postavy a ich život o ktorom rozhodovali väčšinou iný. Rôzne zápletky je to riadna mafiánka "gangsta paradise" dávam like 👍😂
Je mozne, aby chronicky regionalny redaktor napisal dobru literaturu? Nie. To je nemozne. Moze napisat uprimnu ponasku na chandlerovku? Ukazalo sa, ze ano.
veľmi príjemné čítanie, zo začiatku som si musel zvyknúť na krátke holé vety a prirovnania ktoré pochopí len slovák, napriek tomu si myslím že dokonale vystihol dobu okolo roku 2000 a všetku špinu ktorá s tým súvisí.
Príbeh temný ako diera do riti, s postavami drsnými ako kefa na koberce a jazykom tvrdým ako tuzemák vytiahnutý z motora v garáži za mliekarňou. Všetko toto ale že absolútne nijako nevyvažuje cynický humor doslova cez zaťaté zuby, prešpikovaný sarkazmom a iróniou.
Pri čítaní dialógov mi ten košický prízvuk priam znel v ušiach. Na veľa vecí, či už to boli mestské legendy, alebo reálne udalosti (to nie som vždy schopný rozlíšiť), som si aj spomenul. Čítaval som ich z dennej tlače ako decko. Najmä košické reálie sú mi teda dosť blízke, keďže som tam trávil aj v tých ťažkých dobách veľa času.
Napriek ťažkej téme a temer bezútešnému deju sa človek musí miestami pousmiať, občas aj hlasno smiať a zabávať sa. Keď som už mal pocit, že príbeh stráca dych, dostalo sa to do finišu hodného filmu Guya Ritchieho. Naozaj dobrá práca. Za seba nemôžem dať menej ako 5 hviezd. Toto dielo sa číta ako vínko, aj keď z neho ostáva pachuť na podnebí.
Z tohto keby niekto urobil a natocil mini serial, bud by ho nikdy neodvysielali, alebo by to nikto nepochopil. Skor sa priklanam k moznosti A. Vsetko spolu suviselo v 90tych, v casoch medzi Meciarom a Dzurindom, a s ohladom na nedavnu vrazdu novinara som presvedcena, ze tak nejako to, nielen na vychode, funguje doteraz. Vsetci vsetkych kryju, platia si vypalne, koho a co treba, spracu, zamestnaju, zaleju do zakladov, dobry ujo stat to zaplati. Mafia, sudnictvo, policia, politici, SISka (alias Cestovka :-)), drobni zlocinci aj ti, co riadia stat. Vsetci si ziju v symbioze a radoveho obcana presviedcaju, ako ma zmysel ich volit a ako tu mame pravny stat. Po dlhom case kniha slovenskeho autora, ktora mi naozaj sadla.
Já na tu snahu vědět o knihách před přečtením co nejmíň jednou dojedu. To se tahle těšíte na reportáž ve stylu absyntovek o devadesátkách na dálném slovenském východě a dostanete...tohle.
Popisované události byly mnohem děsivější, než v mnoha jiných příbězích s tematikou podsvětí, kde je možné všechno - možná kvůli časové a geografické blízkosti a pocitu, že tohle všechno se sice nestalo, ale mohlo se stát (prý na motivy skutečných událostí) a klidně se možná pořád děje.
Navíc Soltész píše fakt sugestivně a těžko se od knihy odtrhává (aneb když je vám z popisu znásilnění tak blbě, že chcete knihu odložit - a to pozor, do žádných velkých detailů se nezacházelo!, ale zároveň celkou knihu zvalíte závratnou rychlostí).
Nakoľko som od tejto knihy nič nečakala (po prečítaní Svine, sa už ani nedalo) milo ma prekvapila. Oddychové čítanie (no ak odpočítame vraždy, vyhrážania a znásilnenia).
Výborný štýl, kniha hovorí o období 90-tych rokoch, o obchode s bielym mäsom, o mafiánskych praktikách, o skorumpovaných policajtoch a štátnych agentoch, o východe, kde sa stále niečo deje, o pašovaní a prevádzaní a o pomste. Neodporúčam čítať deťom, nie kvôli vulgarizmom (to som vnímala ako kolorit), ale to znásilňovanie mi vadilo... ja viem, bolo to súčasť príbehu, autor sa v tom nejako nerozpitvával, ale aj tak. Príbeh Niky asi nie je až taký výnimočný, preto je to desivé, lebo sa to stále deje...
Ako kazdy politicky paskvil, aj tento knizny produkt obsahuje trochu pravdy, asi tak 10%, a zvysok su okydavacske vyklamaninky. Ja viem, ja viem... Budete sa ohradzovat, ze to nie je literatura faktu, ale iba fikcia s prvkami skutocnosti, ale uvedomte si, ze Arpi sa vam tymto pokusa formovat nazory na prostredie a skutocne udalosti, a tiez skutocnych ludi, aj ked sa bude skryvat za fikciu. Unosy mladych zien za ucelom nutenej prostitucie nemaju nic spolocne s meciarizmom, ficizmom atd..., ale su to zlociny inherentne vlastne svinskemu kapitalizmu, ktory je preto kapitalizmus, lebo sa klania zlatemu telatu a v nom je bohatstvo a majetok vzdy nad hodnotou ludskeho zivota, zdravia a ludskej dostojnosti. Kapitalizmus na Slovensku zacinal po zvrhnuti socializmu "na divoko" a bez zabran, takze tieto svinstva, rozne zlodejiny a pyramidove hry boli jeho modus operandi. Po docasnej stabilizacii kapitalizmu v rokoch 2000-ich, kedy prechodne nastala vacsia regulacia zivota spolocnosti, prichadza fasizmus, ked si kapitalizmus uvedomuje ze zdochyna, a tak dava dole rukavice aj nohavice a znova pacha nasilie, vratane sexualneho a nestiti sa vyvolavat vojny ani obhajovat ich v podobe hnusnych hub fyzicky odpornych falosnych prorokov, multiocenenych nymandov z kaviarni a osobnosti, ktore nie su osobnostami. Arpiho predstava o tom, ze by mal Cigan z podsvetia kluce od konspiracneho bytu tajnej sluzby je scestna a ak to niekto takto povedal Arpimu, tak ho oklamal a Arpi "investigativec" mu to zhltol. Arpiho stylizacia do Schlezingra je usmevna, ked vieme aky umelec bol pravy Schlesinger a porovname si ho s Arpiho "vykonmi". Jeho radost s udajneho kamaratstva so silnymi policajtami, ktori ho akoze chrania, svedci o tom, ze Arpi je zbabelec s prehnanym strachom z fycickeho nasilia, a tiez o tom, ze nevie co je to ozajstne priatelstvo. Uteky Romov/Ciganov do zapadnej Europy boli a su, a boli a su aj organizovane, rovnako ako uzernictvo a obchodovanie s ludmi. Tieto neduhy kapitalizmu sa neodstrania volbami, ktore vynesu hore tupych sprostych mimovladkarov presadzujucich uchylny sposob zivota a sluzbu cudzym vojnovym zaujmom. Tieto neduhy, rovnako ako vsetky svinstva kapitalizmu a fasizmu sa vyriesia vtedy, ked tie hnusne systemy zdochnu, a ked vybudujeme novy lepsi svet, v ktorom si budeme vazit jeden druheho a tiez samych seba.
Nie zlé, ale ani nie také dobré, že z toho padnem na zadok. Niekomu nemusí vyhovovať štýl ani výber reči. Mne to nevadilo a knihu som si užila. Viem, že veľa toho sa naozaj v skutočnosti stalo a pekné veci to veru nie sú. Či sa kniha o skutočnosť len opiera alebo rieši skutočný prípad, sa nedozvieme. Aj napriek tomu vás praktiky východniarskej, ukrajinskej a ruskej mafie budú hlodať ešte dlho po dočítaní. Hlavné postavy policajtov sú typický predstavitelia spravodlivosti nad zákonom. Ale verím, že takto sa to rieši aj normálne. A vedieť, že to, čo kniha popisuje sa naozaj deje a funguje, nie je pekné. Arpád Szoltés každopádne napísal peknú knihu, ktorá sa číta naozaj výborne. Áno, niečo je pritiahnuté za vlasy a koniec mi príde odfláknutý, ale aj tak je to kniha, ktorú by som si vo voľnej chvíli niekedy ešte raz prečítala. Ak vás ale podobná problematika mafie a obchodu s bielym masom nebavi, radsej sa do citania nepustajte.
Kniha, ktorá má potenciál stať sa ústne tradovanou klasikou ako hlášky z MG pások s Anderom z Košíc. Výborné prirovnania, bonmoty, mnohé nové a vtipné, ďalšie zrejme typické pre východ republiky aj dnes. Vulgárne tak, ako sa dá od postáv v danom prostredí a v danej dobe očakávať. Okrem toho, že je to stroho surovo až reportážne napísaná fikcia, nemôžete sa pri niektorých postavách ubrániť predstavám konkrétnych ľudí. Viackrát mi napadol aj ten ošúchaný vtip, ako jeden vyťahuje nôž tam, kde sa ide strieľať - tam, kde jeden s malou dušičkou pašuje cigarety, druhý nechutne bohatne na vratkách DPH a podvodoch s ľahkými topnými olejmi. Autor popisuje priepastné sociálne a ekonomické rozdiely, korupciu siahajúci až na najvyššie politické posty, poctivých otrokov systému, aj psychopatov, pre ktorých je človek len kus mäsa alebo tovar.
Východ Slovenska 90. rokov je skvelý priestor na chladnú, cynickú, tvrdú žánrovku. Arpi sa toho chopil statočne, a napísal niečo, čo by DD chcel napísať. Troška nejasné preskakovanie na príbehovej časovej osi sa nakoniec vyjasnilo, čiže nakoniec 5 hviezdičiek. Celý čas som premýšľal nad 4, piata je za koniec (aj keď bol predvídateľný) a za postavy. Miko, Šalený Valent ako policajti a Schlesinger ako novinár, ktorý sa neodváži položiť pod vlak, tak robí investigatívu na tú najväčšiu špinu vtedajšej spoločnosti, aby ho niekto dal dole. Mafoši, cestovkári (SIS), etnobiznis, podplatní policajti, obchod s bielym mäsom, všetko to tvorí šialený kolorit 90. rokov a zelenej hranice na našom východe. Luxusný hotel Ultima Thule v Novej Sedlici je už len čerešničkou na torte.
Nemám veľký prehľad v tomto žánri, mňa táto kniha bavila ako príjemná slovenská oddychovka, trochu mi miestami pripomínala Rivers of Babylon. Čo sa týka nárečia, čakala som väčšie pecky. Rozumiem, že kniha má byť zrozumiteľná naprieč celej republike, ideálne aj u bratov na severozápade, ale v niektorých pasážach bolo to nárečie akoby málo autentické. Aby som nehanila, boli aj úseky, ktoré boli trefné a mali presah. Fajn knižka.
Veľmi dobré, veľmi živé. V poslednom čase mám tento žáner radšej od slovenských autorov ako v zahraničnej tvorbe, možno preto, že vychádza z pravdivých udalostí, ale hlavne kvôli tomu, že neglorifikuje "tých dobrých", lebo každý je svojím spôsobom sviňa. Jediná vec, ktorá mi vadila, boli miestami neprimerane dramatické jednovetové konštatovania ako "Nemusí. Nevadí." ktoré pre mňa trochu brzdili plynulý chod knihy. Inak skvelá, padla za večer + ráno 👌
Nečakala som, že ma ten príbeh bude tak baviť. Veľmi dobre sú v knihe opísané motívy konania postáv. Príbeh bol z veľkej časti uveriteľný, celý čas som si hovorila, že takto nejako sa to mohlo naozaj stať, až na ten záver. Pri ňom som mala pocit, že si autor vychádzajúci zo skutočných reálii chcel urobiť radosť a uletel.
This entire review has been hidden because of spoilers.