Výnimočná a podrobná kniha, ktorá mapuje udalosti Novembra 89 z pohľadu človeka, ktorý "bol v miestnosti". Napriek tomu, že sa text hemží dátumami a pozíciami, názvami úradov atď. (čo je doklad presnosti) je to čitateľné a pre mňa ako človeka, čo sa narodil až v roku 91, dosť napínavé! Z tohto by mohli čerpať pri výrobe politického thrilleru kľudne a išla by som na to. Podrobný mapping udalostí revolúcie, atmosféry, ktorá zachvátila spoločnosť a udalostí a obrat emócií spoločnosti, ktoré zavládli potom. Wow. Toto som nečakala. V mojej doučenej pamäti bola len revolúcia, ktorá priniesla slobodu, rozdelenie Československa a následný mafiánsky mečiarizmus, ktorý zastavila až liberálno-konzervatívna Dzurindova vláda. Nikto nikdy nespomínal, aký nacionalizmus sa vzmohol proti Čechom, ako sa všetci začali obviňovať, že sú eštébáci, len kvôli zdrapom papiera, ktoré samotní oficiálny eštébáci vypísali. A že vlastne my im to skalopevne veríme. Pretože štatna bezpečnosť vždy bola paragónom pravdy a čestnosti... ehm, jasné. Pán Ondruš naozaj predstavuje silný argument proti lustráciám ( slangovo "honom na čarodejnice"). Vnímala som nežnú revolúciu ako žiarivú výnimku z krvavých revolúcií iných. Vyzeralo to, že sa jej príslovie (?) "revolúcia požiera svoje deti" netýka. Očividne, lustrácie zabezpečili, aby sa v nekrvavom zmysle, týkalo. Kopa nositeľov ideí slobody a tých prvých, čo vystúpili proti režimu ešte keď to nebolo bezpečné, bola obvinená zo spolupráce- na základe toho, že sa s nimi Štb rozprávala ( a potom si ich zapísala do zošita ako agentov, však prečo nie? Aspoň dostanú povýšenie, budú mať lepšie pracovné výsledky atď. Ako vieme, kto nekradol-v tomto prípade neklamal- v socializme, okrádal svoju rodinu) Nuž, veľa z našich hrdinov, ľudí vymikajúcich sa priemeru, bolo takto obvinených a dehonestovaných. (Napr. Anton Srholec - chápete? Anton Srholec) wow. Takže dosť dôležitá kniha. Predkladá obraz spoločnosti v súvislostiach, ktoré si neuvedomujeme.