Môžem povedať, že celkovo ma séria Draconis Memoria bavila, ale samotný tretí diel Říše popela už bol na mňa príliš.
Autor píše veľmi pútavo, dáva priestor mnohym postavám a vytvára zaujímavé a nevšedné charaktery, ale mrzí ma, že ma ničím neprekvapil. Mám rada, ak pri čítaní ostanem vo fáze ,,sánka dolu”, ale tu bolo takmer všetko predvídateľné.
Pribudlo len minimum nových postáv, dej sa presunul z kontinentu do celého sveta a postavy sa presúvali z miesta na miesto, kde som neustále čumela do mapy, aby som sa zorientovali. Postavy sa medzi sebou počas deja preplietali, ale bolo jasne, že sa napokon všetky stretnú v jednej veľkej záverečnej bitke.
Až príliš často som mala pocit, že príbeh je umelo a niekedy až násilne naťahovaný a predlžovaný a myslím, že pokojne sa cela séria mohla okresať, aby som pri nej nezaspávalo.
Nebolo všetko iba zlé, ako som už spomínala, postavy boli skvelé, a to či už tie kladné ako aj záporné. Kazda dostala svoj priestor. Len tie boje - jeden boj tu, další zase niekde ďalej. Stále sa iba bojovalo, vyrábali sa nové zbrane, zháňali další ,,bojovníci”. Mnohí umierali, a to bielej ľudia, ale aj Skazení a draci a čakala som len na záver, kedy konečne porazila Bielokožca, aby to už skončilo.