Mária Valtorta v piatom diele končí dlhú etapu rozprávania o druhom roku Ježišovho verejného účinkovania. V treťom roku nastupuje Pán Ježiš vo svetle svojej Spravodlivosti. Tá vznešená Spravodlivosť, o ktorej dnes ľudia už takmer nič nevedia, lebo ich uspal Satan na pohodlnosti, lenivosti a mnohých mravných nerestiach. Dozvedáme sa, prečo Judáš stratil moc konať zázraky a ako – veľmi Pán trpel pre jeho pyšnú dušu. Dej rozprávania nás zavedie do takmer neznámych príbehov učeníkov a malých detí, ktorí denne sprevádzali Pána a apoštolov pri ich evanjelizácii.
Jej hlavné dielo je publikované v desiatich zväzkoch pod názvom: Evanjelium, ako mi bolo odhalené.
Rozpráva o narodení a detstve Panny Márie a jej Syna Ježiša, o troch rokoch Ježišovho verejného života, o jeho umučení, smrti, zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení, o počiatkoch Cirkvi a nanebovzatí Panny Márie. Dielo na vysokej literárnej úrovni živo opisuje krajinu, prostredie, osoby, udalosti. S vynikajúcou schopnosťou pozorovania vykresľuje vnútro postáv a situácií, predkladá radosti a drámy s pocitom skutočného účastníka udalostí, informuje o zvykoch, obradoch a kultúre vtedajších časov. Je strhujúcim rozprávaním o pozemskom živote Vykupiteľa, bohatom na jeho reči a dialógy, čím približuje náuku kresťanstva v súlade s pravou katolíckou vierou.
Maria Valtorta was a Roman Catholic Italian writer and poet, considered by many to be a mystic. She was a Franciscan tertiary and a lay member of the Servants of Mary who reported reputed personal conversations with, and dictations from, Jesus Christ.
In her youth Valtorta travelled around Italy due to her father's military career. Her father eventually settled in Viareggio. In 1920, aged 23, while walking on a street with her mother, a delinquent youth struck her in the back with an iron bar for no apparent reason. In 1934 the injury eventually confined her to bed for the remaining 28 years of her life. Her spiritual life was influenced by reading the autobiography of Saint Thérèse of Lisieux and, in 1925, at the age of 28, before becoming bedridden, she offered herself to God as a victim soul.
On 23 April 1943, Good Friday, Valtorta reported the voice of Jesus suddenly speaking to her and asking her to write. From then until 1951 she produced over 15,000 handwritten pages in 122 notebooks, mostly detailing the life of Jesus as an extension of the gospels. Her handwritten notebooks containing close to 700 reputed episodes in the life of Jesus were typed on separate pages by her priest and reassembled, given that they had no temporal order, and became the basis of her 5,000-page controversial book The Poem of the Man God. The Holy See placed the work on the Index of Prohibited Books and the Vatican newspaper L'Osservatore Romano accompanied publication of this decree with an article that called the book a badly fictionalized life of Jesus.
Valtorta lived most of her life bedridden in Viareggio, Italy where she died in 1961. She is buried at the grand cloister of the Basilica of Santissima Annunziata in Florence. (source http://en.wikipedia.org/wiki/Maria_Va...)
Continuano i viaggi apostolici, le predicazioni con tanto di parabole, alcune delle quali già raccolte nei Vangeli e altre inedite. Nuovi incontri, conversioni e miracoli. Si comincia a "respirare" l'avvicinarsi degli eventi della Passione e la figura del Signore appare sempre più rassegnata ai cuori duri alla conversione, dai farisei implacabili a Giuda Iscariota che sempre più rivela la sua reale natura. Molto commovente la sequenza dell'addio a Giovanni di Endor e a Sintica e la crescente solitudine di Gesù che, pur circondato dai 12 e dagli apostoli, appare sempre più separato dal mondo per la consapevolezza di ciò che debba accadere da lì a poco e quanto, purtroppo, per molti sarebbe stato vano.