Obnovenie poriadku

by Milan Šimečka

Brilantná analýza normalizačného režimu, ktorý nastolil „poriadok“ po uvoľnených šesťdesiatych rokoch v Československu. Autor čitateľsky pútavým štýlom, v ktorom nechýba irónia a nadhľad, popisuje proces obnovovania poriadku ako aj výsledok tohto procesu – reálny socializmus.

„Môžem vari bez zveličovania povedať, že dej po roku 1970 sa pre domáci ľud nikdy nerozvíjal ako abstraktný proces „upevňovania vedúcej úlohy strany, likvidácie exponentov pravice, očisty československej kultúry, prehlbovania spolupráce medzi socialistickými štátmi atď.“, ale ako historické predstavenie so živými postavami, ako hra o zrade, láske a nenávisti, obetavosti a čachrovaní, veľkosti a nízkosti, pomste a odpustení, zbabelosti a hrdosti, ako hra o statočnosti a prefíkanosti, hra o vzostupoch a pádoch, o peniazoch a o závisti, a vôbec o všetkom, čo je také hlboko ľudské.“

Genres: Nonfiction, History, Politics

216 pages, Paperback

First published January 1, 1990

Reviews

[Filip Struhárik · Rating 5 out of 5]

V roku 1979 vyšla Milanovi Šimečkovi kniha Obnovenie poriadku, výborná anatómia reálneho socializmu. Každú kapitolu napísal do samostatného detského zošita a poskrýval ich na rôznych miestach v byte s vedomím, že ak aj bude mať ďalšiu domovú prehliadku, pár zošitov nájdu, no snáď nie všetky.

Kniha bola dlho nedostupná, pred pár mesiacmi ju Nadácia Milana Šimečku vydala ako ebook a teraz si môžete českú aj slovenskú verziu zadarmo stiahnuť z Martinusu: https://www.martinus.sk/?uItem=292374

Zadarmo pripájam aj pár lajkovateľných myšlienok:

• Zjednotiť mnohých pod heslom poriadku nestojí veľa námahy. Väčšina je vždy za poriadok. (...) Najväčším previnením proti poriadku je akýkoľvek pokus o jeho spochybnenie v mene čohokoľvek, hoci aj lepšieho poriadku.

• Umenie odísť nikdy nebolo silnou stránkou komunistickej politiky.

• Oficiálne údaje hovoria, že z komunistickej strany bolo pri previerkach vylúčených a vyškrtnutých pol milióna členov. Tak bol obnovený poriadok v členskej základni vládnúcej strany obnoveného poriadku. Vládnúca strana reálneho socializmu sa tak stala avantgardou priemeru, poslušnosti a strachu.

• Štát ako jediný zamestnávateľ všetkých pracovníkov v informačných prostriedkoch toho nevyžaduje veľa; nevyžaduje napr. talent, schopnosti, vzdelanie, vyžaduje predovšetkým ostražitosť. Zamestnanie v novinách a v masmédiách je preto populárne a väčšina ľudí si ho príliš váži, než aby riskovala existenciu pre peknú myšlienku, ktorá možno vôbec nie je protisocialistická, ale zatiaľ ju nikto nevyslovil a neschválil.

• Ako je možné, že sa systém, ktorý vŕši takú pyramídu hlúposti, neschopnosti a nezodpovednosti, už dávno nezrútil, lež naopak, prejavuje všetky všeobecne uznávané znaky politickej stability (...) Systém síce vo svojich životných prejavoch denne odporuje zdravému rozumu, ale zdravý rozum je to posledné, čo hýbe svetom.

• Neviem, čo sa tým myslí, keď sa o Československu hovorí, že je komunistickou krajinou. Myslí sa pod tým, že je tu pri moci komunistické hnutie, alebo že je tu komunizmus? To druhé určite nie. Čiže to prvé. Usiluje sa však komunistické hnutie o komunizmus? To hádam nie! Ak sa už o niečo usilujeme, tak iba o to, aby sme sa v konzumnom zmysle aspoň trochu pripodobnili západným krajinám a aby štruktúra politickej moci, ktorú tu máme, ostala zachovaná.

[Peter Tkačenko · Rating 5 out of 5]

Hanbím sa, že som sa k tomu dostal až teraz, keď mi to Martninus nasilu zadarmo strčil do čítačky. Úžasné čítanie o strašných veciach. Strojovo presná anatómia normalizačného režimu, Šimečkov itnelekt, autentická skúsenosť a štylistická vycibrenosť robia z knihy úžasný zážitok. Pre politicky profilovaného človeka na Slovensku je to azda aj povinnosť.

[Mikuláš Prokop · Rating 5 out of 5]

Vrelo odporúčam každému, kto sa zaujíma o tie menej slávne roky našich dejín a chce sa o normalizácii dozvedieť viac a z prvej ruky, keďže autor, tak ako aj mnoho ďalších disidentov, vzišlo práve z komunistickej strany (čo mňa, ako porevolučné decko, kedysi celkom šoklo :-) ).

Šimečka v knihe podrobne opisuje, ako komunisti po 68. obnovili v krajine "poriadok", a to "civilizovaným" spôsobom bez hromadného zatýkania alebo popráv, ako to bolo v 50. rokoch. A tiež prečo, napriek tejto "civilizovanosti", dokázali takmer dokonale sparalyzovať celú spoločnosť, až na pár svetlých výnimiek.

Knižka sa navyše veľmi dobre číta a nechýba v nej ani pekná dávka humoru a (seba)irónie.

Knižku si môžete zadarmo stiahnuť na Martinuse: https://www.martinus.sk/?uItem=292374 Takže sťahujte & čítajte :-)

[Tatiana Jančáriková · Rating 5 out of 5]

"Sporadane projevena touha ceskoslovenskeho lidu po demokratictejsim zpusobu zivota nebyla rozdrcena tanky a pesaky bratskych armad, ale kadrovymi byrokraty na vsech stupnich, propoustecimi dekrety, reorganizacemi, prelozenimi, beznadejnymi posudky a jinymi dumyslnymi prostredky bez krve, kriku, soudu a masovych protestu. Bylo to provedeno temer neviditelne, dokonce bez usneseni, anebo alespon bez uverejnenych usneseni, a take bez vetsiho ohlasu ve svetovem verejnem mineni, ktere sice zaznamenalo existencni persekuci znamych osobnosti vedy a kultury, ale nemohlo zaznamenat rafinovane existencni pronasledovani desetitisicu neznamych lidi.
Tento akt byl navic proveden pri respektovani obecne prijatych pravidel humanity, protoze nikdo z obeti existencni persekuce nebyl vydan na pospas hladu, obeti byly zbaveny pouze smysluplne prace, moznosti uplatnit sve schopnosti, rozvijet svuj druh talentu, byly zbaveny dustojnosti pramenici ze spolecenskeho uznani sveho vkladu k narodnimu bohatstvi, byly zbaveny radosti z prace, pozitivni aktivity, byly zbaveny ucty, pocitu pospesnosti a nadeje. Timto aktem byla predznamenana, jak mnozi zertuji, doba chlebova, v niz nad vsemi jinymi motivacemi lidskych cinu prevazuje strach o chleba."

Komunisticky rezim len par rokov po druhej svetovej vojne nahradil v nasich koncinach jednu diktaturu druhou. Nedemokraticky prevrat v roku 1948, vykonstruovane sudne procesy, politicke vrazdy, pracovne tabory pre nepriatelov rezimu, nasilna kolektivizacia. 50. roky boli krute, uvolnovanie rezimu v polovici 60. rokov bolo vitanym nadychnutim. Nadej na ludskejsiu tvar rezimu vsak bola falosna - uvolnenie bolo odchylkou od normy, normou bola diktatura.

Centrum rezimu v Sovietskom zvaze vnimalo zmeny ako neporiadok, tak si po invazii do Ceskoslovenska poupratovalo. Nastolilo poriadok vo vsetkych aspektoch verejneho zivota, sukromny zivot blahosklonne ponechajuc slobodny, len obcas odpocuvany Statnou bezpecnostou.

Ceskoslovensky filozof, zaoberajuci sa dejinami socialnych utopii a vyznavajuci (tiez utopicky) marxisticky svetonazor, Milan Simecka, bol tiez znormalizovany: vyluceny z Komunistickej strany, vyhodeny z prace, upratany do robotnickych povolani, obtazovany domacimi prehliadkami a vypocuvaniami a od roku 1981 aj 13 mesiacov vazneny.

Jeho zbierku eseji pisanych v priebehu jedneho roka pred Neznou revoluciou, Koniec nehybnosti, som tu uz vychvalila. Obnovenie poriadku je vsak povinnym citanim. Jednak je dostupne ako e-kniha na martinus.sk zadarmo, jednak minuly rok vyslo v krasnej reedicii a slovenskom preklade v Nadacii Milana Simecku, no najma preto, ze je chirurgicky presnou pitvou normalizacie, ktora si napriek tazkej teme zachovava Simeckov typicky lahky, az vtipny styl.

[Tomas Chovan · Rating 5 out of 5]

Pár úryvkov z tejto vynikajúcej knihy o komunistickom režime od bystrého autora napísanej v roku 1974, ktoré sa zdajú stále aktuálne i mne, narodeného v roku 1992.

"Medzi umelcami o ktorých koluje fáma, že ľahko prichádzajú k peniazom, sú bohatí len národní umelci."

"A tak sa v dôsledku korupcie, intervencií, protekcionárstva, rodičovských zásluh a politickej pomsty devalvuje zmysel vysokoškolského štúdia hneď na začiatku. Úroveň vysokých škôl sa prispôsobuje schopnostiam privilegovaných a na vysokých školách postupne zanikajú stopy tvorivej intelektuálnej práce.

"Nová generácia študentov, majiteľov výsady študovať, čaká na skončenie rokov bezduchého formálneho štúdia, učí sa na skúšky a poslušne chodí na schôdze zväzu mládeže. Profesori prednášajú a študenti zapisujú. Produkuje sa nová generácia nemej inteligencie reálneho socializmu."

"Diskusia ako metóda štúdia bola zlikvidovaná. Na vedecké spory sa zabudlo, živoria iba v najodťažitejších disciplínach."

"Verejná mienka omnoho vyššie hodnotí šikovných podvodníkov a klamárov, ktorým sa podarí vyparatiť štátu nejaký kúsok, ako svedomitých ľudí, čo drhnú pre štát, ktorý si to nezaslúži."


Všetko to zhŕňa posledný odstavec z predslovu PhDr. Jolany Kusej zo septembra 2017:

"Ak by politológovia hľadali korene súčasných prejavov ľudí v súkromí i vo funkciách, nájdu tu toho veľa. Ak by sociálny psychológovia hľadali vysvetlenia pre nepravdepodobné spôsoby správania ľudí, tiež sa môžu inšpirovať a ak každý z nás potrebuje inšpiráciu i odvahu, pozrieť sa na svoj vlastný život, tiež môže po tejto knihe siahnuť s dôverou. "

[Baris · Rating 5 out of 5]

Simecka provides an honest account for the post-1968 predicament in Czechoslovakia. "Restoration of order" is a must read for anyone who wants to understand the notion of so-called "real socialism" in Eastern Europe prior to 1989.

[Michal Prokopič · Rating 5 out of 5]

Obnovenie poriadku od Milana Šimečku je výborný hlboký filozofický pohľad na obdobie prvých rokov normalizačného režimu (obdobie po auguste 1968). Šimečka predstavuje črty reálneho socializmu a to v kapitolách o súdnictve, školstve, polícii a úžasný opis “obnovenia poriadku” vládnou stranou v zmysle perzekúcii, previerok, súdov…

Zároveň kniha otvára oči a skladá ružové okuliare nádeje a to vo veľmi smutnom štýle, lebo odkrýva nepoznané javy z minulosti vysvetľujúce mnohé naše typické národné črty (tolerancia podplácania a štátneho klamstva, ľahostajnosť voči verejným veciam a kultúre).

O indoktrinácií detí: “…ostala z nej len absurdná aktivita, ktorá z deviatich desatín detí vychováva malých pokrytcov s hlbokou vnútornou nedôverou ku všetkému, čo len trochu zaváňa občianskou či politickou aktivitou.”

Veľakrát som sa spýtal sám seba ako by som sa zachoval v tých situáciách ja?
“Pamätám si mužov s normálnou dávku statočnosti a sebadôvery, ktorý sa po roku ponižujúceho boja o existenciu zmenili na ustráchané bytosti s prevrátenou hierarchiu hodnôt, ktoré predtým verili.”

A keď sa pýtate, kde je dnes slovenská inteligencia, tak tu je odpoveď:
“ Zbaviť vplyvu znamenalo predovšetkým zbaviť miesta. Po exponentoch pravice, Pracovníkoch oznamovacích prostriedkov a novinároch prišli na rad vedeckí pracovníci; najprv pracovníci spoločenskovedných odborov, historici, filozofi, politológovia, literárny veci, filmoví a divadelní teoretici. Na rad však prišli aj prírodovedci, lekári, inžinieri, učitelia stredných a základných škôl, radoví pracovníci v národnom hospodárstve a mnohí ďalší. … a nižšie orgány, ako to už býva, pochopili celú akciu ako politickú pomstu. A tak zbavovali miesta aj ľudí, ktorí nemali takmer nijakú možnosť politický pôsobiť na svoje okolie, ktorí pracovali v izolácii vedeckej pracovne a vytvárali nepopierateľné hospodárske hodnoty.”

V závere knihy cítiť nádej z budúcej stredoeurópskej formy socializmu. Šimečka by asi nebol rád keby videl, akým štýlom sa dnes robí pseudosociálna politika na Slovensku a kto ju reprezentuje…

Bravúrna kniha. Povinné čítanie.

[Ivana Futrikaničová · Rating 4 out of 5]

Veľmi jasne podaný vhlad do reálneho socializmu, najmä v kontraste ku 50-tým rokom. Jedna hviezdička šla dole len preto, že viaceré tie veci som už akosi vedela z opisu histórie, ale aj tak to bolo pre mna poučné a zaujímavé čítanie a je skvele mat to na jednej kope, v jednom kontexte. Ako sa píše aj v doslove: ‘Existuju knihy, ktoré citatela fascinujú tým, že mu potvrdzujú, čo už vlastne ‘vedel’ alebo dosť zreteľne cítil, čo však nedokázal presne pomenovať, usporiadať do logickej reťaze príčin a následkov; až pri čítaní sa z mozaiky dojmov a podvedome ‘znameho’ stáva nová kvalita vedomého.’ Zrazu sa Vám vynorí cely obraz systému a jasnejsie vidíte, kde sa čo pokazilo a kde zlyhali ľudia ako celok. Ale pre mna bolo veľmi podnetne pochopenie koreňov množstva dnešných fenoménov, ako je neochota byt proaktivny a iniciovať veci ale aj pôvod vtipov o policajtoch či akceptovanie drobnej korupcie.

Simecku (najstaršieho) ako autora mám veľmi rada a určite ho odporúčam pre pochopenie totalitných režimov (odporúčam aj jeho Krizu utopizmu).

[Marián Tabakovič · Rating 5 out of 5]

Bola to doba, keď vysokoškolskí profesori bagrovali a vrátnici kontrolovali, či majú ženy vstupujúce do budov podprsenky. Bola to doba normalizácie, konsolidácie, obnovenia poriadku po tom bordeli, ktorý podľa Rusov nastal, keď sa Československo rozhodlo odchýliť z cesty reálneho socializmu a budovalo jeho úchylnú formu s ľudskou tvárou. Bolo treba poslať vojská, aby túto kontrarevolúciu zvrátili.

Milan Šimečka bol jedným z tých, ktorí proti invázii sovietskych vojsk vystúpili a prišiel o všetko. Vyhodili ho z roboty, najrôznejšími spôsobmi šikanovali a nakoniec poslali aj do väzenia. Jedným z dôvodov bola aj táto kniha-samizdat, v ktorej popisoval to, ako sa v krajine po roku 1968 zavádzali nové pomery. Z hlbokých 70. rokoch sa v nej prihovára čitateľom budúcnosti "v lepších časoch". Z pozície diablovho advokáta sa snaží pochopiť Moskvu, že situáciu u nás považovala za ohrozenie. Snaží sa pochopiť eštebákov, ktorí ho vypočúvajú a ktorí mu prehľadávajú byt, straníkov, ktorí ničili životy svojim súdruhom a dlhoročným kamarátom. Ľudí, že sa nebúria. Snaží sa pochopiť samého seba ako mladého ľavičiara, ktorý sa kedysi tešil na budovanie lepších a spravodlivejších zajtrajškov a netušil, aká krutá bude realita.

Vizionársky varuje aj pred ekologickým kolapsom, ktorý v budúcnosti nastane pre súperenie superveľmocí a neustály tlak na zvyšovanie výroby, životnej úrovne a zúrivé zbrojenie na oboch stranách.

„Prečítaj si starého Šimečku," počul som už viackrát. Musím priznať, že je vynikajúci.

[Robert Frecer · Rating 5 out of 5]

Ako verejne znama, skratkovita tvar komunistickeho rezimu v Ceskoslovensku sa spominaju 50. roky, stalinisticky teror, tresty smrti, a nie je to vobec nepravda. Ale pre pochopenie nalady a fungovania sucasnej spolocnosti je este dolezitejsia faza normalizacie, ktoru pokryva tato knizka. Simecka absolutne dokonale opisuje povahu tejto lzi a zvratenost kompromisov, ku ktorym sa obcania v ramci "obnovenia poriadku" zaviazali.

Je nesmiernym umenim napisat v roku 1977 sociologicku knihu, ktora aj 40+ rokov po vydani ma bohatu vypovednu hodnotu o sucasnosti (!). Je pisana veselo aj cynicky zaroven, a kapitoly o detoch a vzdelani su zaroven najdesivejsie aj najveselsie, prave preto, ze z nich najviac srsi Simeckova osobna skusenost.

Tato kniha by mala byt povinnym citanim na kazdej strednej skole.

[Petra · Rating 5 out of 5]

Výborný detailný popis a analýza normalizácie. Navyše sa to veľmi dobre číta.

"Ako je možné, že sa systém, ktorý vŕši takú pyramídu hlúposti, neschopnosti a nezodpovednosti, už dávno nezrútil, lež naopak, prejavuje všeobecne uznávané znaky politickej stability? (...) Systém síce vo svojich životných prejavoch denne odporuje zdravému rozumu, ale zdravý rozum je to posledné, čo hýbe svetom."

[Rebecca · Rating 5 out of 5]

“Rozdelenie sveta na dva protikladné spoločenské systémy spútava kritické myslenie a ideologická predpojatosť jedného a druhého systému znemožňuje rozumnú argumentáciu. Je to hrozivé usporiadanie, ak sa bude prehlbovať, môže viesť k zániku ľudskej civilizácie.”

[Karolina · Rating 5 out of 5]

Co to je? Je to myslim taka kontemplativna publicistika o normalizacii. No a ta normalizacia je tu rozobrana zo vsetkych stran - mocensky, politicky, kazdodenne, osobne.

[Ema · Rating 4 out of 5]

Zlatá normalizácia ❤️

[Livia Vozaryova · Rating 5 out of 5]

Výborná kniha, ktorou sa treba prelúskať.

[Gabika Kalašová · Rating 5 out of 5]

Je mrazivé zistiť, že história sa opakuje.

[Zofia Bosakova · Rating 5 out of 5]

Obnovenie poriadku v československých masmédiách bolo sprevádzané hromadením hlúpostí na malom priestore; v tomto ohľade boli skutočne prekonané hranice možného. Nebolo človeka čo by nekrútil hlavou a nehovoril, je toto možné? Bolo to možné.

[Katka · Rating 3 out of 5]

Detailny esejisticky pohlad na spolocnesku naladu a politicke kroky po '68.

[K · Rating 5 out of 5]

People read George Orwell's "1984" to imagine the kind of inhuman state where individuals don't matter and the state's right to control all is paramount. Orwell's "1984" is fiction. Milan Simecka, a Czechoslovak dissident writing in the early 1980's explains for history what happened in Czechoslovakia following the people's attempt to "put a human face" on socialism.

How was the totalitarian country able to re-institute a Stalinist-style state without violence after the Prague Spring in 1968? How did the government eliminate dissent in less than two years? In chilling detail, Simecka shows how the State used it's power over people's income, jobs, friendships, even their children's future to control each citizen's every move.

I recommend this book for every reader of any country who wants to understand the communist period. I think it would be especially useful for every Czech and Slovak high school student (this would be a superb title for required secondary school reading) to understand the choices their parents and grandparents had to make to survive.

[Jozef Melichár · Rating 4 out of 5]

Na slovenské ale aj zahraničné pomery výborná kniha popisujúca fungovanie spoločnosti počas "normalizácie" po roku 69. Ale mnoho z popísaného nájdete aj keď sa dobre poobzeráte okolo seba.

Btw. Do čítačky si ju z Martinusu môžete stiahnúť zadarmo. Link: https://www.martinus.sk/?uItem=292374

[Tomas Bella · Rating 4 out of 5]

Anatómia normalizácie.

[Zuzana · Rating 5 out of 5]

"Existujú knihy, ktoré čitateľa fascinujú tým, že mu potvrdzujú, čo už vlastne "vedel", alebo dosť zreteľne cítil, čo však nedokázal presne pomenovať, usporiadať do logickej reťaze príčin a následkov; až pri čítaní sa z mozaiky dojmov a podvedome "známeho" stáva nová kvalita vedomého."

Šimečkov štýl písania, jeho štylistika a jazyk robí čítanie jeho textov nielen informačným ale aj umeleckým zážitkom.

Je to naozaj skvelá anatómia doby. A tiež skvelá sonda do kolektívnej pamäte národa - ako história národa formuje povahu národa, povahu jednotlivcov. Vytvára jedinečné sociálne prostredie, jedinečné sociálne javy.

To, čo máme teraz, súvisí s tým, čo tu bolo predtým, to akí sme, súvisí s tým, čo sme zažili, čo zažili naši starí rodičia, rodičia - váš starý otec vystúpil zo strany v '68, po tom ako prišli Rusi, a vaša mama nemohla ísť kvôli tomu na vysokú školu, a jej a váš život mohol vyzerať úplne ináč, keby si život mohla zariadiť, tak ako chcela. Všetky tieto okolnosti vytváraju vašu rodinu, vás a vašu budúcnosť.

"Ak chceš, aby tvoje dieťa nezasiahla nevraživosť štátu, aby mohlo s pocitom rovnosti užívať starostlivosť, bezplatné vzdelanie, všetky výhody a prísľuby dobrého zamestnania, nepohnevaj si štát, buď lojálny, v záujme svojich detí sa zriekni svojich právd a presvedčení, zapoj sa do obnovovania poriadku, priznaj chyby aj omyly a zvaľ ich na iných; prinajmenšom sa však aspoň nepleť svojimi pochybnosťami do všeobecného diela obnovy systému!
Aby sa podčiarkla dôležitosť a vierohodnosť tohto pravidla, hneď na začiatku nebola do výberových škôl, na vysoké školy a do celého systému prípravy na život prijatá väčšina detí stúpencov obrodného procesu a vôbec všetkých, ktorí boli z najrozličnejších dôvodov vytypovaní ako zdroje nepokoja. Túto politiku ponúkol štát ako čestné východisko. Zrieknutie sa presvedčenia, motivované rodičovskou láskou, sa v Československupovažuje za čestné. S nepochopením sa, naopak, stretáva postoj, ktorý deti vystavuje nepriazni štátu."

"Vzdelanie je privilégium, ktoré štát prideľuje za zásluhy."

Takto sa žilo u nás, takto je to teraz, a čím viac tomu rozumieme, tým viac rozumieme sebe.

[Dávid Pieš · Rating 5 out of 5]

Vlastne väčšinu poznáme z rozprávania rodičov. Pre mňa informatívne v rovinách, napríklad korupcie, ktorú Šimečka predstavuje v podstate ako nástroj, ktorý zabezpečuje tacit súkromné vlastníctvo, running ekonomiku, ktorá síce vo verejnom priestore figurovať nemohla, ale do signifikantnej miery držala dennodennú nefunkčnosť štátu na pleciach. Znie to triviálne, ale tým, že štátna mašinéria tento element necháva v podstate nedotknutým práve (paradoxne) kvôli československým konzumným tendenciám v rámci plánovanej ekonomiky, je celkom čarovné. Ďalšia rovina je jeho um a schopnosť predvídať; a veľmi osviežujúci, nie sebadeštruktívny a mávnutím-ruky-nad-ako naratív smerom k československému ľudu, ktorý dakde, ťažko zrozumiteľne, má internalizované demokratické nálady.

Šimečka má krásnu a vycibrenú prózu – dlhšie som nečítal tak pekne, zrozumiteľne (bárs až básnicky (zastrelím sa)) napísané eseje po slovensky, konštantne flirtujúce s filozofiou a ktoré robia kvalitatívnu analýzu spoločnosti.

[Michal Pivarči · Rating 5 out of 5]

„Pochopil som, ako ľahko možno zastrašiť aj vzdelané a dôstojné zhromaždenie. Pochopil som, že takto to bude prebiehať všade a že poriadok bude obnovený. Pochopil som, ako málo vlastne človeka zasiahnu všeobecné modely ľudských situácií, ktoré od vekov rozpracúva kultúra. Chodíme do divadla a poznáme už naspamäť všetky tie drámy o cti, pravde, solidarite, predajnosti a zbabelosti. Čítame o tom v knihách, čítame o tom v histórii. Keď však odrazu stojíme tvárou v tvár situácii, ktorá tak nápadne pripomína modely z kníh, divadiel a filmov, ihneď túto podobnosť zaženieme. Pretože život je iný, čo má život spoločné s knihami, s divadlom alebo s históriou? Iným ľuďom sa azda niečo podobné stáva, ale nepripúšťame, že by sa to mohlo stať nám. Celkom ako keď sa dívame na scénu po autohavárii. Áno, také hrozné veci sa stávajú, ale stávajú sa iným ľuďom. Rovnako je možné, že iní ľudia sa postavili proti bezpráviu, neboli ochotní vyhlásiť lož za pravdu a riskovali kožu. Nám sa to však nestáva. Odmietame vidieť situácie, do ktorých sa dostávame, tak vyhrotene. V našej domácej kultúre sa predsa riešenie vždy nájde aj bez drastických konfrontácií. Odovzdáme pol pravdy za pol lži, zo zásad vykľučkujeme a česť je vnútornou záležitosťou svedomia. Národný umelec, ktorý venoval jedno zo svojich diel Alexandrovi Dubčekovi, mi povedal, že keď sa strieľa, správny vojak sa skrýva v zákope. Hlavu vystrčí, až keď streľba utíchne. Svoje ďalšie dielo spomínaný umelec venoval pätnástemu zjazdu.

Len jediný človek z môjho okolia prijal celú situáciu v jej modelovej jasnosti. Bol to môj bývalý študent, mladý a talentovaný hudobný skladateľ. Dobrovoľne si vybral rovnaký údel. Povedal, že verí v tie isté zvyšky právd ako ja. Urobil to bez môjho vedomia. Bol, samozrejme, rovnako potrestaný. Dúfam, že už vtedy vedel, že ten čin mal iba jediný význam, význam preňho samého, pre jeho sebaúctu a pre podobu jeho ďalšieho života. Okrem obdivu, úcty aj ľútosti, ktoré vzbudil vo mne.“

--

Tohle je další unikát a taky první česká kniha, kterou musím číst ve slovenském překladu.

Milan Šimečka, výjimečná autorita československého disentu a jejich politický mozek, jeden z nejbrilantnějších intelektuálů a vůbec jeden z nejodvážnějších lidí, které tahle země měla; Čech, který se stal nejpřekládanějším slovenským samizdatovým spisovatelem; filosof a univerzitní profesor, ze kterého se pro jeho postoj k sovětské okupaci udělali na 10 let bagristu a kterého přes rok drželi ve vyšetřovací vazbě; otec Martina M. a dědeček Michala Šimečky; klíčová člověk VPN, který na jaře 1990 přijal pozvání Václava Havla stát se předsedou jeho kolegia zahraničních poradců. Bohužel nečekaně zemřel na infarkt, jen krátce po tom, co se dočkal té svobody, o které celý život snil a kterou žil jen v sobě.

A bohužel je to další velký Čech, kterého Češi neznají, a proto taky tahle jeho nejslavnější kniha tady vyšla jen jednou, a to před 35 lety. Naštěstí jeho slovenští přátelé založili Nadaci Milana Šimečky, která se stará o budování demokratické politické kultury a která vydala jeho nejlepší knihy v téhle stylové sérii. Ty, které psal česky, přeložili, a tak třeba tahle vyšla slovensky vůbec poprvé. A nejen že si dnes můžete koupit tohle skvělé vydání, ale Martinus ji má už řadu let ke stažení zdarma jako e-knihu! Mimochodem její kapitoly psal do různých dětských sešitů a ukrýval je po bytě, aby je při domovní prohlídce neodnesli všechny. A taky že jednou byli od ní asi deset centimetrů.

Perfektně tady vysvětluje, jak po 68. roce komunisti „obnovili pořádek“ v téhle zemi a proč je v nás dodnes tak rozšířená lhostejnost, chamtivost a konformismus. Hezky to shrnuje Jolana Kusá v předmluvě: „Ak by politológovia hľadali korene súčasných prejavov ľudí v súkromí i vo funkciách, nájdu tu toho veľa. Ak by sociálny psychológovia hľadali vysvetlenia pre nepravdepodobné spôsoby správania ľudí, tiež sa môžu inšpirovať, a ak každý z nás potrebuje inšpiráciu i odvahu, pozrieť sa na svoj vlastný život, tiež môže po tejto knihe siahnuť s dôverou.“

--

„A tak som poslušne nasadol od auta. Bol som presvedčený, že ma práve zatkli, a s údivom som si uvedomoval, že v živote všetko prebieha ako vo filme alebo v knihách. Mal som zvláštny pocit neskutočnosti; zdalo sa mi, že v živote by sa nemali veci odohrávať tak banálne. Ani na um mi nezišlo skúmať, či som sa hoci nevedomky dopustil dákeho zločinu proti štátu. Jednoducho som usúdil, že sa mi prihodilo to, čo sa predo mnou prihodilo miliónom iných ľudí. Dvaja muži ma zatkli a odvážali na neznáme miesto.

Sedel som na zadnom sedadle a hľadel von. Nik z nás neprehovoril. Sledoval som známe ulice, ľudí, čo sa ponáhľali do práce; bolo pol ôsmej, deti kráčali do školy. Pretože mi všetko ešte stále pripadalo ako v literatúre, spomenul som si na Solženicyna. Na výjav, keď ho vedú cez preplnenú stanicu a on uvažuje, či by nemal zakričať na všetkých náhliacich sa ľudí, že sa im pred očami deje bezprávie. Zastali sme na križovatke a aj ja som uvažoval, či by som nemal zvolať na ľudí, čo sedeli v okolostojacich autách alebo prechádzali na zelenú. Samozrejme, že som to nespravil. A neurobil by som to ani vtedy, keby som vedel, že mi o polhodinu zaviažu oči a pri nejakom obitom múre ma zastrelia. To sa jednoducho nerobí. Civilizovaný človek nekričí, nebráni sa, ide ako baran. Dnes uvažujem o tom, že je to scestná civilizovanosť, že svet by možno vyzeral inak, keby sa tie milióny ľudí, ktorých v noci a nadránom zatýkali muži v kožených kabátoch, bránili ako zver, kopali, bili sa a hrýzli. Keby sa ich ženy a deti do nich zavesili a držali ich za nohy, keby vzbúrili celé okolie, aby sa dívalo na obnažené násilie, a nie na civilizovaný odchod. Možno by potom nebolo také jednoduché používať moc tajných polícií.

Neskôr ma v známej budove viedli cez jedny zamrežované dvere, potom cez druhé a posadili ma do kresla. Nato som sa dozvedel, že som tu iba ako svedok a že ako obeť bol vybraný môj priateľ.

[Michal Červený · Rating 5 out of 5]

Brilantné a žiaľ stále aktuálne. Vďaka tejto knihe sa dá oveľa jasnejšie pochopiť, prečo stále sme, ľudia tento krajiny, takí, akí sme. Smutné dedičstvo 40 rokov socializmu tu je aj 33 rokov po jeho formálnom páde. V našich hlavách je stále. Hlavne ľahostajnosť, ktorá vtedy bola pochopiteľná vzhľadom na pochopiteľnú neúctu voči inštitúciám. Dnes ich však už tvoríme naozaj sami, no stále sa tvárime, že sa nás to vlastne netýka, že za to môže niekto iný. Škoda. Každopádne, po prečítaní knihy zo 70. rokov mám pocit, že viac rozumiem súčasným Slovákom.

[Iva Handanovičová · Rating 4 out of 5]

Doba z tejto knihy mi je jednou velkou neznamou, nenarodila som sa do nej a nezazila som ju. Povazujem vsak dolezite si o nej precitat. Veci, ktore sa diali su az bizarne a ten psychicky teror si nedokaze moja generacia hadam uz ani predstavit. Odporucam tuto knihu mojim vrstevnikom, prave pri tohtorocnom vyroci.

[Terézia Frecerová · Rating 5 out of 5]

skvelé zhrnutie československej skúsenosti z obdobia normalizácie, sem-tam pretnutý smutným sarkazmom Milana Šimečku. Toto by si mali prečítať decká na strednej hneď v 1. ročníku namiesto charakteristík vlády Anjouovcov, lepšie by pochopili, čo sme za národ. Šimečka má skvelé pozorovacie schopnosti

[Pali Jen · Rating 5 out of 5]

Skvelá a odzbrojujúca kniha. Začína presne tam, kde končí film Vlny, po okupácii Československa v 1968.
Sugestívne zachytenie prehľadných mechanizmov normalizácie, ktoré vyznievajú až kafkovsky absurdne. Nadčasové a dôležité čítanie.

[Marcel Uhrin · Rating 5 out of 5]

Excelentné.

[Jan Lipak · Rating 4 out of 5]

Kritika husakovskeho rezimu a realneho socializmu z prvej ruky od presvedceneho komunistu.