What do you think?
Rate this book
Legenda o Braslavovi #2
Za hlasom krahulca
Pokračovanie fantazijnej ságy Tiene nad Veligradom z obdobia Veľkej Moravy.
Knieža Rastislav vyhlásil brannú pohotovosť a je pripravený postaviť sa Frankom tvárou v tvár. Dúfa však, že mu v boji pomôže bájny bojovník Braslav, ktorý kedysi získal od gryfa pazúr nesmrteľnosti a môže Veligradu pomôcť. Rodan, Bojan a Žiarovít sa vyberú za ním, prejdú cez Lesnú bránu do druhého sveta. Za bránou nájdu kahanec, ktorý ich má na ceste sprevádzať svojím svetlom. Strach, hnev a pocit neistoty počas cesty však jeho svetlo oslabia. Podarí sa im aj bez neho nájsť Braslava? Putujú bez stopy po Veľkej Morave a ich jedinou nádejou je trepot krídel krahulca, ktorého z času na čas zazrú. Hľadanie legendárneho bojovníka ich privedie po rieke Morave k Devínu, v zúfalstve sa pustia za krahulcom smerom na Nitru, aby o niekoľko mesiacov neskôr dorazili až do Skalistých divých hôr.
Knieža Rastislav vyhlásil brannú pohotovosť a je pripravený postaviť sa Frankom tvárou v tvár. Dúfa však, že mu v boji pomôže bájny bojovník Braslav, ktorý kedysi získal od gryfa pazúr nesmrteľnosti a môže Veligradu pomôcť. Rodan, Bojan a Žiarovít sa vyberú za ním, prejdú cez Lesnú bránu do druhého sveta. Za bránou nájdu kahanec, ktorý ich má na ceste sprevádzať svojím svetlom. Strach, hnev a pocit neistoty počas cesty však jeho svetlo oslabia. Podarí sa im aj bez neho nájsť Braslava? Putujú bez stopy po Veľkej Morave a ich jedinou nádejou je trepot krídel krahulca, ktorého z času na čas zazrú. Hľadanie legendárneho bojovníka ich privedie po rieke Morave k Devínu, v zúfalstve sa pustia za krahulcom smerom na Nitru, aby o niekoľko mesiacov neskôr dorazili až do Skalistých divých hôr.
- GenresFantasy
232 pages, Hardcover
Published October 31, 2017
3 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 5 of 5 reviews
September 9, 2018
Veľmi sa mi páčila ilustrácia obálky a aj obrázky pri názvoch kapitol, kde ostala zachovaná hra s tieňmi. A ešte zopár scén s mierne filozofickými poučeniami. Strana 194 je asi najlepšia z celej knihy, no záver celej scény, kedy opäť nastupuje slina to celé podkopal. A aj nápad s menami Zemislavových dcér: Nadja, Viera a Ľuba je príjemný - hoci len nápad, samotné prevedenie už nie. A žiaľ, to je s celej knihy asi tak 10-15%, zvyšok mi pripadá len ako vata.
Pripomienkujem len niektoré body (i keď pochybujem, že autorka si to prečíta, či si nebodaj niečo z toho vezme k srdiečku – nestalo sa tak po prvej knihe, tak myslím, že sa nestane ani po druhej):
Mapa v knihe je pomerne mätúca. Mala by viac zodpovedať realite - aj realite príbehu, to jest chýba na nej kopec dôležitých miest, ktoré hrdinovia navštívia (Brezany, Krivín, Skala, Môťová, Búrková Hora apod.) . Keďže sa jedná o putovnú fantasy, tak by čitateľ rád putoval s nimi, no je o to ukrátený. Podobne je to aj s časovým rozvrhom putovania.
Choroba krvavého kašľa už skántrila tretinu obyvateľstva. V prvej časti knihy pokapalo dosť obyvateľov v krutej zime a na nedostatok soli. Teraz si povolal mužov knieža na cvičenie. Ostatní majú spevňovať hradby a starať sa o úrodu. A predsa traja zdraví rúči chlapci si odídu a mladá Fialka si odíde za nimi, akoby sa nechumelilo Teraz, keď knieža potrebuje každú zdravú ruku aj nohu, aby udržal chod hradiska. Človek sa vlastne pýta, v akom postavení boli ku svojmu kniežaťu? Otroci neboli. Boli teda poddaní? Ak áno, v žiadnom prípade by sa takto slobodne pohybovať nemohli. Alebo boli slobodníci? Toto je dôležité si uvedomiť, keď autor skladá nastavenie pozadia svojho príbehu. Neviem, či si to autorka dostatočne uvedomila, alebo ju to nezaujímalo.
Spomína sa aj, že osada potrebuje mäso na zimu, lebo sú skoro všetci chorí. Nebolo mäso výsadou pánov v stredoveku. Obyčajný človek mal vtedy veľké šťastie, ak sa k mäsu dostal raz, dva razy do roka. Choroba krvavého kašľa nás sprevádza značnou časťou knihy. Takisto nebolo by na škodu trošku využiť poznatky z epidemiológie (veď autorka je lekárka), ako sa vtedy komunita vtedy k takejto pandémii stavala, aké zavádzala opatrenia? Ak si dobre spomínam, v knihe sa spomína len jedno uzdravenie z choroby (kňažná Jaroslava, str. 182). Ako sa vyliečila? Ak vedeli ako? Prečo podobnú procedúru nevyužili na iných a nechali nezmyselne toho prašivého opilca Duglana „čarovať“? Navyše Duglan je pozvaný na večeru ku kniežaťu, ktorého sa veľmi bojí, a je si vedomý, že jeho bytie či nebytie je viazané na knieža a on sa predtým ožerie a na večeru nedôjde? Vážne?
Napadnutie mnohonožkou a boj s ňou, i privalenie víly mnohonožkou stojí za všetky drobné. Najmä, keď autorka popisuje mnohonôžku ako chrobáka?! To sa detskí čitatelia zas čosi naučia.
Po tomto víťaznom boji nasleduje poriadne ostrý strih, kedy som nevedel s kým sa to vlastne Rodan rozpráva a kde je.
Oproti prvej časti chýba aj humor, dostaví sa až v poslednej tretine knihy a aj to len plynie akosi „sitkomovsky“ z rozprávania postáv ako Arnuf. Jeho stretnutie so Slinôčkou – Slivôčkou je asi vrchol humoru v knihe. Žiaľ.
Napr. na strane 33 vystupuje v jednom odstavci až 12 -13 postáv, čo je poriadne zmätočné, niektoré z prvej časti trilógie, takže kto to nečítal, alebo čítal dávno má smolu.
Fialka je zobrazená ako šikovná a rozumná dievčina, škoda že pri návšteve Ljublany úplne osprostela a jej pascu neprekukla. Spoznala to aj Ljublana, keď ju nazvala hlúpou husou.
Fialka vyrazí za chlapcami podstatne neskôr a do Dívína dorazí ešte pred nimi, ako sa tam dostala, ako vedela, že pôjdu práve tadiaľ, keď ani oni sami nevedia, kadiaľ majú ísť – žiaľ nedozvieme sa to.
Scéna pokusu o záchranu Fialka je ... ako to nazvať: nepodarená, neprirodzená a nedá sa dobre predstaviť. Jednoducho neuveriteľná.
Biela Baba zasahuje do deja pomerne neskoro, ale nevieme prečo nepomôže deťom, ktoré má tak rada od začiatku? Úplne ma dorazilo, keď zmizla a zostala po nej Slina... Slina, ktorá mení farby, rozpráva, koná, bojí sa, je jej zima a pod. Od strany 77 vás sprevádza Slina – Slinôčka až po stranu 176 a trošku ďalej, keď je odovzdaná Radane ako radkyňa od Bielej Baby. Keď Biela Baba začala váľať sedemmíľové kroky, tak autorka u mňa celý tento fantasy príbeh degradovala na rozprávočku pre malé dietky.
Víla Zoraviela je tiež iný level. Dokáže mať na svojom astrálnom tele aj modriny, omrzliny a podobne fajnovosti.
Chlapci sa zázračne naučia remeslá, na ktorých zvládnutie techniky trvá mesiace roky, za pár dní – hrnčiarstvo Rodana na strane 90. Jazda na koni, Bojan a Rodan nejazdci (str. 108), ale hneď v druhej vete ako dostanú kone vyrazia tryskom?! Kamenárstvo a výroba žarnovov (str. 119). Bojan si v tuhom mraze vyrobí čižmy z brezy? Naozaj?
Scéna so záchranou Ctislava z močiara, keď kôň ho nedokáže vytiahnuť z močiara, ale dokáže to kŕdeľ vtákov. Ako naozaj?!
Popis scény, keď ich premenený Kevin odvádza do osídlia spajdermanovských piadimužíkov a mládenci jednoducho kašlú na seba a súdržnosť, sú len traja ale nevšimnú si, že jeden z nich zaostal a chýba. Ehm naivita level 100. Autorka asi nebola v detskom veku v tmavom lese. To sa deti držia pri seba ako húsatká pri husi.
Ako Rodan vedel, kde sú hradiská Krivín a Skala, keď sťažka poznal len okolie moravského Veligradu?
Je treskúca zima a Bojan sa ide preplaviť cez Hron? Nezamrzol (Hron)? Bojan vidí, že prievozník je slepý a viackrát sa ho debilne pýta, či nevidel jeho druhov? To čo?
V jeden deň sa preplavia cez Hron na druhú stranu a potom nasledujúci deň preletia ponad Hron?!
K štylistike mám tiež zopár pripomienok, síce autorka je pisateľsky zručná:
Bojan kráčal mlčky lužným lesom. V nohách cítil ťažobu i pružnosť zároveň (dá sa to?!)
Chlapcom plán vyšiel (hoc žiaden nemali?!)
Obilninová jama praská vo švíkoch..
Havranie vlasy – klišé.
Kráčala teda každý deň rýchlo, ako keď sokol lieta nad krajinou.
Z hniezd vyplašene vyleteli vtáky. (Vládne Morena a Meluzína, teda zima a z lipy, ktorá prehovorí a mierne sa nakloní ...)
„Som rada, že sa konečne môžeme stretnúť,“ povedala hlbokým zamatovým hlasom.
Rodanovi v mysli vyvstalo hradisko, ktoré naskytovalo každodenný pohľad na rieku Hron.
Strana 210: Spod košele vytiahol kahanec... ( a o asi 12 riadkov nižšie) Zoraviela vybrala Rodanovi spod košele kahanec... (kvalitnému editorovi by toto asi ujsť nemalo).
V opustenej chalúpke sa na jednej strane varí polievka nad ohniskom, na druhej strane chlapci majú hlad a nemajú čo jesť a zakladajú ráno v tej istej piecke oheň a topia sneh (v tej istej chalúpke) - kam sa podela tá polievka?
Mystika: vystupujú slovanské božstvá a bôžikovia, ďalšie mýtické bytosti: rusalky, piadimužíkovia, víly. Len neviem, kto je ten parom?! Už som to spomínal v recke k prvej časti.
Nedozvieme sa ani Kto je tu to zlo? Kto stojí za červeno okými piadimužíkmi, ktorí vrhajú pavučinu ako spajdermani, kto pomiatol Kevina? Škoda.
Hneď na začiatku druhej časti, čitateľ, ktorý neprečítal prvú, je stratený. Zhodilo by sa aspoň malé repete toho zásadného, čo sa udialo predtým ako prešli lesnou bránou...
Dielo sála naivitou a prostoduchosťou (ja viem, detský čitateľ) ale aj tak, aj fantasy kniha pre deti a násťročných má mať logiku. Reč postáv pôsobí mnohokrát zbytočne, redundantne, umelo. Neviem, či by takto rozprávali tínedžeri tej doby. V stredoveku sa už prakticky so sedemročnými narábalo ako s dospelými. Takisto celé nastavenie románu, dejové zápletky mi prídu umelé, scény samoúčelné, nastavené len tak, aby sa hodili autorke do jej vymysleného príbehu a sú úplne vyňaté z možnej reality. Mnoho dejových rámcov len tak načne, ale napokon nechá tak. Vôbec sa akosi nedrží hesla tej „spomenutej Čechovovej pušky zavesenej na stene...“
Dialógy príliš neprirodzené umelé, podobne je chaotické aj konanie postav, síce sú to tínedžeri, ale neverím, žeby konali tak, ako konali. Niektoré scény sú ťažko predstaviteľné, o akčných, či nebodaj bojových ani nehovoriac. Veľakrát je ponúknuté riešenie deus ex machina, tak sa potom zdá, že celé to plahočenie za Braslovom mládenci podstúpili úplne zbytočne.
Chlapci sa vyberú do sveta len tak, bez príprav, bez zásob jedla, zbraní a podobne . Prečo, lebo musia, lebo brána, ku ktorej tiež šli len tak naverímvboha sa im už vraj nemusí otvoriť.
Žiaľ na konci chýba historická nóta a porovnanie fantasy s historickými prameňmi. Chýba to veru, nakoľko kniha začína básňou a potom pod ňou sa odvoláva na rok 859. Dokonca som nenašiel v knihe ani obsah kapitol.
Záverom môžem len skonštatovať, je škoda nevyužitého potenciálu.
Úroveň oproti prvej časti sa nezlepšila, naopak mierne sa zhoršila.
Kniha obsahuje príliš veľa vaty, dala by sa zoškrtať tak, že by zostala kvalitnejšia trošku dlhšia poviedka.
Ani argument, že veď sa jedná o young adult fantasy, neobstojí. Podobne nemožno hovoriť ani o nejakej ságe. Je to len pokus o slovanskú fantasy, ktorý však skĺzol k rozprávke pre ani nie školopovinné deti...
V poslednom odstavci knihy je táto veta, ktorú povie Bojan: „Ale veď to nie je možné, to nedáva žiaden význam.“ A týmto vlastne postava z románu zhodnotila celý román.
Pripomienkujem len niektoré body (i keď pochybujem, že autorka si to prečíta, či si nebodaj niečo z toho vezme k srdiečku – nestalo sa tak po prvej knihe, tak myslím, že sa nestane ani po druhej):
Mapa v knihe je pomerne mätúca. Mala by viac zodpovedať realite - aj realite príbehu, to jest chýba na nej kopec dôležitých miest, ktoré hrdinovia navštívia (Brezany, Krivín, Skala, Môťová, Búrková Hora apod.) . Keďže sa jedná o putovnú fantasy, tak by čitateľ rád putoval s nimi, no je o to ukrátený. Podobne je to aj s časovým rozvrhom putovania.
Choroba krvavého kašľa už skántrila tretinu obyvateľstva. V prvej časti knihy pokapalo dosť obyvateľov v krutej zime a na nedostatok soli. Teraz si povolal mužov knieža na cvičenie. Ostatní majú spevňovať hradby a starať sa o úrodu. A predsa traja zdraví rúči chlapci si odídu a mladá Fialka si odíde za nimi, akoby sa nechumelilo Teraz, keď knieža potrebuje každú zdravú ruku aj nohu, aby udržal chod hradiska. Človek sa vlastne pýta, v akom postavení boli ku svojmu kniežaťu? Otroci neboli. Boli teda poddaní? Ak áno, v žiadnom prípade by sa takto slobodne pohybovať nemohli. Alebo boli slobodníci? Toto je dôležité si uvedomiť, keď autor skladá nastavenie pozadia svojho príbehu. Neviem, či si to autorka dostatočne uvedomila, alebo ju to nezaujímalo.
Spomína sa aj, že osada potrebuje mäso na zimu, lebo sú skoro všetci chorí. Nebolo mäso výsadou pánov v stredoveku. Obyčajný človek mal vtedy veľké šťastie, ak sa k mäsu dostal raz, dva razy do roka. Choroba krvavého kašľa nás sprevádza značnou časťou knihy. Takisto nebolo by na škodu trošku využiť poznatky z epidemiológie (veď autorka je lekárka), ako sa vtedy komunita vtedy k takejto pandémii stavala, aké zavádzala opatrenia? Ak si dobre spomínam, v knihe sa spomína len jedno uzdravenie z choroby (kňažná Jaroslava, str. 182). Ako sa vyliečila? Ak vedeli ako? Prečo podobnú procedúru nevyužili na iných a nechali nezmyselne toho prašivého opilca Duglana „čarovať“? Navyše Duglan je pozvaný na večeru ku kniežaťu, ktorého sa veľmi bojí, a je si vedomý, že jeho bytie či nebytie je viazané na knieža a on sa predtým ožerie a na večeru nedôjde? Vážne?
Napadnutie mnohonožkou a boj s ňou, i privalenie víly mnohonožkou stojí za všetky drobné. Najmä, keď autorka popisuje mnohonôžku ako chrobáka?! To sa detskí čitatelia zas čosi naučia.
Po tomto víťaznom boji nasleduje poriadne ostrý strih, kedy som nevedel s kým sa to vlastne Rodan rozpráva a kde je.
Oproti prvej časti chýba aj humor, dostaví sa až v poslednej tretine knihy a aj to len plynie akosi „sitkomovsky“ z rozprávania postáv ako Arnuf. Jeho stretnutie so Slinôčkou – Slivôčkou je asi vrchol humoru v knihe. Žiaľ.
Napr. na strane 33 vystupuje v jednom odstavci až 12 -13 postáv, čo je poriadne zmätočné, niektoré z prvej časti trilógie, takže kto to nečítal, alebo čítal dávno má smolu.
Fialka je zobrazená ako šikovná a rozumná dievčina, škoda že pri návšteve Ljublany úplne osprostela a jej pascu neprekukla. Spoznala to aj Ljublana, keď ju nazvala hlúpou husou.
Fialka vyrazí za chlapcami podstatne neskôr a do Dívína dorazí ešte pred nimi, ako sa tam dostala, ako vedela, že pôjdu práve tadiaľ, keď ani oni sami nevedia, kadiaľ majú ísť – žiaľ nedozvieme sa to.
Scéna pokusu o záchranu Fialka je ... ako to nazvať: nepodarená, neprirodzená a nedá sa dobre predstaviť. Jednoducho neuveriteľná.
Biela Baba zasahuje do deja pomerne neskoro, ale nevieme prečo nepomôže deťom, ktoré má tak rada od začiatku? Úplne ma dorazilo, keď zmizla a zostala po nej Slina... Slina, ktorá mení farby, rozpráva, koná, bojí sa, je jej zima a pod. Od strany 77 vás sprevádza Slina – Slinôčka až po stranu 176 a trošku ďalej, keď je odovzdaná Radane ako radkyňa od Bielej Baby. Keď Biela Baba začala váľať sedemmíľové kroky, tak autorka u mňa celý tento fantasy príbeh degradovala na rozprávočku pre malé dietky.
Víla Zoraviela je tiež iný level. Dokáže mať na svojom astrálnom tele aj modriny, omrzliny a podobne fajnovosti.
Chlapci sa zázračne naučia remeslá, na ktorých zvládnutie techniky trvá mesiace roky, za pár dní – hrnčiarstvo Rodana na strane 90. Jazda na koni, Bojan a Rodan nejazdci (str. 108), ale hneď v druhej vete ako dostanú kone vyrazia tryskom?! Kamenárstvo a výroba žarnovov (str. 119). Bojan si v tuhom mraze vyrobí čižmy z brezy? Naozaj?
Scéna so záchranou Ctislava z močiara, keď kôň ho nedokáže vytiahnuť z močiara, ale dokáže to kŕdeľ vtákov. Ako naozaj?!
Popis scény, keď ich premenený Kevin odvádza do osídlia spajdermanovských piadimužíkov a mládenci jednoducho kašlú na seba a súdržnosť, sú len traja ale nevšimnú si, že jeden z nich zaostal a chýba. Ehm naivita level 100. Autorka asi nebola v detskom veku v tmavom lese. To sa deti držia pri seba ako húsatká pri husi.
Ako Rodan vedel, kde sú hradiská Krivín a Skala, keď sťažka poznal len okolie moravského Veligradu?
Je treskúca zima a Bojan sa ide preplaviť cez Hron? Nezamrzol (Hron)? Bojan vidí, že prievozník je slepý a viackrát sa ho debilne pýta, či nevidel jeho druhov? To čo?
V jeden deň sa preplavia cez Hron na druhú stranu a potom nasledujúci deň preletia ponad Hron?!
K štylistike mám tiež zopár pripomienok, síce autorka je pisateľsky zručná:
Bojan kráčal mlčky lužným lesom. V nohách cítil ťažobu i pružnosť zároveň (dá sa to?!)
Chlapcom plán vyšiel (hoc žiaden nemali?!)
Obilninová jama praská vo švíkoch..
Havranie vlasy – klišé.
Kráčala teda každý deň rýchlo, ako keď sokol lieta nad krajinou.
Z hniezd vyplašene vyleteli vtáky. (Vládne Morena a Meluzína, teda zima a z lipy, ktorá prehovorí a mierne sa nakloní ...)
„Som rada, že sa konečne môžeme stretnúť,“ povedala hlbokým zamatovým hlasom.
Rodanovi v mysli vyvstalo hradisko, ktoré naskytovalo každodenný pohľad na rieku Hron.
Strana 210: Spod košele vytiahol kahanec... ( a o asi 12 riadkov nižšie) Zoraviela vybrala Rodanovi spod košele kahanec... (kvalitnému editorovi by toto asi ujsť nemalo).
V opustenej chalúpke sa na jednej strane varí polievka nad ohniskom, na druhej strane chlapci majú hlad a nemajú čo jesť a zakladajú ráno v tej istej piecke oheň a topia sneh (v tej istej chalúpke) - kam sa podela tá polievka?
Mystika: vystupujú slovanské božstvá a bôžikovia, ďalšie mýtické bytosti: rusalky, piadimužíkovia, víly. Len neviem, kto je ten parom?! Už som to spomínal v recke k prvej časti.
Nedozvieme sa ani Kto je tu to zlo? Kto stojí za červeno okými piadimužíkmi, ktorí vrhajú pavučinu ako spajdermani, kto pomiatol Kevina? Škoda.
Hneď na začiatku druhej časti, čitateľ, ktorý neprečítal prvú, je stratený. Zhodilo by sa aspoň malé repete toho zásadného, čo sa udialo predtým ako prešli lesnou bránou...
Dielo sála naivitou a prostoduchosťou (ja viem, detský čitateľ) ale aj tak, aj fantasy kniha pre deti a násťročných má mať logiku. Reč postáv pôsobí mnohokrát zbytočne, redundantne, umelo. Neviem, či by takto rozprávali tínedžeri tej doby. V stredoveku sa už prakticky so sedemročnými narábalo ako s dospelými. Takisto celé nastavenie románu, dejové zápletky mi prídu umelé, scény samoúčelné, nastavené len tak, aby sa hodili autorke do jej vymysleného príbehu a sú úplne vyňaté z možnej reality. Mnoho dejových rámcov len tak načne, ale napokon nechá tak. Vôbec sa akosi nedrží hesla tej „spomenutej Čechovovej pušky zavesenej na stene...“
Dialógy príliš neprirodzené umelé, podobne je chaotické aj konanie postav, síce sú to tínedžeri, ale neverím, žeby konali tak, ako konali. Niektoré scény sú ťažko predstaviteľné, o akčných, či nebodaj bojových ani nehovoriac. Veľakrát je ponúknuté riešenie deus ex machina, tak sa potom zdá, že celé to plahočenie za Braslovom mládenci podstúpili úplne zbytočne.
Chlapci sa vyberú do sveta len tak, bez príprav, bez zásob jedla, zbraní a podobne . Prečo, lebo musia, lebo brána, ku ktorej tiež šli len tak naverímvboha sa im už vraj nemusí otvoriť.
Žiaľ na konci chýba historická nóta a porovnanie fantasy s historickými prameňmi. Chýba to veru, nakoľko kniha začína básňou a potom pod ňou sa odvoláva na rok 859. Dokonca som nenašiel v knihe ani obsah kapitol.
Záverom môžem len skonštatovať, je škoda nevyužitého potenciálu.
Úroveň oproti prvej časti sa nezlepšila, naopak mierne sa zhoršila.
Kniha obsahuje príliš veľa vaty, dala by sa zoškrtať tak, že by zostala kvalitnejšia trošku dlhšia poviedka.
Ani argument, že veď sa jedná o young adult fantasy, neobstojí. Podobne nemožno hovoriť ani o nejakej ságe. Je to len pokus o slovanskú fantasy, ktorý však skĺzol k rozprávke pre ani nie školopovinné deti...
V poslednom odstavci knihy je táto veta, ktorú povie Bojan: „Ale veď to nie je možné, to nedáva žiaden význam.“ A týmto vlastne postava z románu zhodnotila celý román.
June 11, 2018
Pripadalo mi to strašne rozťahané, oveľa nudnejšie ako prvý diel. Chlapci iba hľadali, prekonávali prekážky a nakoniec našli. Po celý čas ale mohli nájsť skôr, ale dôvod prečo sa tak nestalo, vysvetlený nebol. Teda, nie poriadne, ako si to v dobrej knihe predstavujem. Prišlo mi to ako pokračovanie za každú cenu. Som zvedavý či tretí diel sa bude dať porovnať s prvým, alebo to bude ďalší slabý odvar.
April 6, 2018
Legenda o Braslavovi je určená mladšiemu čitateľskému publiku. Nemôžete v tomto pokračovaní teda očakávať veľké zmeny, a to predovšetkým v správaní sa jednotlivých postáv. Či už pôjde o troch slovanských mušketierov, ich magických sprievodcov, najlepších priateľov, alebo rodinu, ktorú zanechali vo Veligrade, každý jeden aspekt knihy je prispôsobený potrebám čitateľa, pre ktorého je táto knižná séria určená. Prečítať si ju, samozrejme, môžu aj starší fanúšikovia fantastiky, pretože Ivana Jungová zručne podchytila všetky svoje charaktery. Dozrievať ich necháva nenásilne, prirodzene a v závislosti od situácie, ktorej musia čeliť a ktorá ich v konečnom dôsledku aj formuje. Z tohto dôvodu sú jej postavy natoľko autentické, že hýbu vašim emocionálnym svetom na každej jednej strane. Občas ich teda máte chuť zhodiť do vody, spontánne objať, zatvoriť do temnej kutice a už nikdy ich nevpustiť na denné svetlo, pretože sa správajú veľmi, ale veľmi hlúpo. Nájdu sa aj také pasáže, pri ktorých sa hanbíte za to, ako nepekne ste si ich zaškatuľkovali. Podceňovanie je síce na mieste, ale o to krajšie je zistenie, že všetky postavy žijú tak, akoby žili ich reálne ja. Dovoľte teda emóciám prevalcovať vás, užijete si tento príbeh o to viac!
Viac sa dočítate na našej stránke Fantasy-svet.sk!
Viac sa dočítate na našej stránke Fantasy-svet.sk!
May 11, 2022
Recenenziu pre Fandom.sk napísala Katarína Kamhalová:
Pokračovanie Za hlasom krahulca má podstatne dynamickejší príbeh. Chlapci podstupujú jedno dobrodružstvo za druhým, v knihe sa hmýria piadimužíci, víly, rozprávajúce zvieratá, besy, fantastické lesné bytosti a objaví sa tu aj naozaj bizarný tvor – rozprávajúca slina. Áno, slina. A spolu s meniacimi náladami dokáže meniť farby. Pre dej nemá takmer žiaden význam (uvidíme, či ho dostane v tretej časti), je však možné, že si ju čitatelia zapamätajú práve kvôli jej nezmyselnosti. V druhej časti už nie je tak veľa poznámok pod čiarou ani opisov, mladí čitatelia sa tak naplno môžu sústrediť na dobrodružstvá chlapcov hľadajúcich Braslava...
Celú recenziu nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
Pokračovanie Za hlasom krahulca má podstatne dynamickejší príbeh. Chlapci podstupujú jedno dobrodružstvo za druhým, v knihe sa hmýria piadimužíci, víly, rozprávajúce zvieratá, besy, fantastické lesné bytosti a objaví sa tu aj naozaj bizarný tvor – rozprávajúca slina. Áno, slina. A spolu s meniacimi náladami dokáže meniť farby. Pre dej nemá takmer žiaden význam (uvidíme, či ho dostane v tretej časti), je však možné, že si ju čitatelia zapamätajú práve kvôli jej nezmyselnosti. V druhej časti už nie je tak veľa poznámok pod čiarou ani opisov, mladí čitatelia sa tak naplno môžu sústrediť na dobrodružstvá chlapcov hľadajúcich Braslava...
Celú recenziu nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
May 1, 2018
Ach... Po prečítaní prvej knihy som si dala na chvíľu od toho pauzu. Prvá kniha sa mi veľmi páčila a bála som sa že ma druhý diel sklame, takže som si nedávala zbytočné nádeje. No kniha ma veľmi prekvapila. Veľmi ma bavili pasáže s Ljublanov a čo sa dialo vo Veligrade. A ten koniec? OMG nemohla som dýchať.
Displaying 1 - 5 of 5 reviews