Raper Bene (Modré Hory, Peťo Tázok) nám v svojej krátkej novele prináša vhľad do ubíjajúceho sveta korporátnych openspejsov, automatov na kroasanty a excelujúcich mužov, čo nevedia čo so sebou. Do toho trochu nostalgie a romantiky, všetko v prúde vedomia, pod ktorým by sme mohli počuť beat.To všetko vyzdobené ilustráciami Erika Šilleho, tak ako ho asi nepoznáme.
pekná kniha o živote a zo života Beneho, je muy buene, s veľa slovnými hračkami a tak som sa dohral až ku koncu, aj keď som sa nehnal. Možno pol hviezdičky by som dal preč, niekam na pól, za vulgarizmy a úchyláčiny, jak od nejakého úchyla z Číny. a Ale čítalo sa to exkluzívne, topka pre robka:)
Krátka reflexia o tom, ako sa nám žije v konzumnej dobe a korporátnom zamestnaní? To už tu bolo. Čo ma zaujalo a potešilo, je hravý spôsob, akým Bene pracuje so slovom, pripomínajúci rapový text (sám autor na to v doslove odkazuje). Grafická úprava Nenada Brankovića a ilustrácie Erika Šilleho umocňujú pozitívny dojem z tohto "koncepčného EP".
Pre mňa príjemná (hoci neviem či práve tak bola myslená) chuťovka. Na 4☆ a piatu pridali ilustrácie. Ďalšia kniha z ktorej som sa tešila od prvého momentu kedy som ju dostala do rúk. Sto jednoducho pomenovaných nepomenovateĺných pocitov a myšlienok. "Znova je dojatý ako vždy, keď má možnosť okúsiť, že ešte furt sa na svete dejú veci, pre ktoré sa oplatí zažívať všetko ostatné." "...doveď ma tam kde skončí naše dovedna." "Všetci sme len prerastené deti čo majú trocha nadštandardné vreckové."
Túto jednohubku som zhltla v čase, keď som čítala aj “Túžba po mýtoch” a skvelo sa tu ukazuje ako žijeme v spoločnosti s absenciou mýtov. Sme vedení len ku konzumu a sme len prerastené deti, ktoré duchovne nedospeli (ale máme vôbec ako?). Téma korporátu tu už bola, páčili sa mi slovné hračky a ilustrácie Erika. Menej sa mi páčil sršiaci sexizmus a to, že neprišlo ku katarzii.