Fantázia 2017

Cena Fantázie #15

by Ivan Aľakša (Editor), Lucia Lackovičová (Editor), Adam Máčaj

Tie najlepšie fantastické poviedky 2017. Kyborgovia a mier na ostrí noža v sýrskom Aleppe, dôchodcovia – tajní agenti vo výslužbe na poslednej misii, vraždiaci staroslovanskí ale aj keltskí démoni, agenti, cestujúci časom, hipsterskí vodníci, ženskí roboti, štátnou mocou a mafiou zneužívaní telepati, kotleby ovládajúce Európu, voodoo zmámení vikingovia, krvilačný hmyz, vlkolaci, víly, nekromanti a čarodejovia v slovenských horách aj mestách, plechový králik s dušou, generál Štefánik ako minister, záhadné tapety alebo tajomstvo farby, prinášajúcej mier, milostný trojuholník naprieč vesmírom...

Prečítajte si tie najlepšie fantastické príbehy z 15. ročníka súťaže sci-fi, fantasy a hororových poviedok.

Genres: Fantasy, Horror

432 pages, Paperback

First published November 1, 2017

Reviews

[Miro · Rating 5 out of 5]

Najobjemnejšia antológia v 15-ročnej histórii Ceny Fantázie má naozaj čitateľom fantastiky čo ponúknuť. Začína predslovom organizátorky súťaže, v ktorom gustiózne a pregnantne zároveň je zhrnutý tento ročník. Dovolím si pár slov ku každej poviedke, okrem jednej – tej mojej, ktorej kritiku rád prenechám ostatným čitateľom.

Zmrzačené Mesto: Príbeh sa začína takmer lyricky, a naozaj som musel ponamáhať svoj kortex, aby som autorov zámer so supmi a orlami pochopil. Tiež svoje urobil pomerne vysoký počet postáv, rozdriapaná kompozícia a neuveriteľnosť z technického hľadiska. Žiaľ, pre mňa len 2-3* z 5.

Preplatok: Na Ashovom fóre som napísal: super poviedka, náramne som sa bavil. Aňa natrhla týmto svojim počinom ostatným finalistom rite... V skutku by som netipoval, že takúto military napíše nežné žieňa. Napokon som, priznávam, za túto story aj zahlasoval. Dávam 6* z 5.

Pichľavý vietor i ... : Začiatok príbehu je napísaný veľmi dobre, len škoda, že autor tú pomyselnú latku neudržal naďalej. Historicky sa asi jedná o 7. storočie, keďže sa tam spomína Samo a rušivo na mňa zapôsobilo spomenutie posledného súdu. Zakomponovanie račkujúceho Otlebu príbeh v mojich očiach dosť degradovalo na grotesku (na rozdiel od Ivana, ktorého toto „pomrkávanie odkazmi na súčasnosť“ bavilo či potešilo).
Apropo, a naozaj mi táto poviedka motívom silne pripomenula moju poviedku z ročníka 2013. 3-4* z 5.

Adeptka: Tono Stiffel to stále vie. Na pomerne malom priestore rozohral silný príbeh s výborne vymyslenou zápletkou. 5* z 5.

Zdochlinárka: Inferio písať vie, a predviedol to už v mikropoviedkach Ohnivého Pera. Tuná to len potvrdil. Veľmi dobre napísaná poviedka, pri ktorej mi trošku prekážalo premiesenie Keltov a Slovanov a aj zopár ďalších momentov ako napríklad: ako môže matka nepozorovane uniesť („nevládnu“) dcérku z nemocnice. Ináč 4-5* z 5.

Ako bez duše: Skvelá poviedka, ktorá sa v priebehu deja mení na psychologickú sondu do života vodníka, do jeho pohnútok, prečo koná tak, ako koná. Potom sa ale uhol pohľadu mení a zaostrí na utrápený život stareny. Trošku som sa zamyslel nad vsuvkou, že tetka ako vedma, nikdy neverila v nadprirodzeno... to je dosť kontrast. 5* z 5.

Sarah: Ošúchaný námet by si zaslúžil iné prevedenie. Napriek tomu, že som očakával, že veterán spraví pre záchranu svojej obľúbenej robotky viac a nebude len pateticky sledovať a trpieť, čo sa deje, na mňa poviedka emotívne zapôsobila. Škoda nevyužitého potenciálu na ozvláštnenie. 3* z 5.

Jazvy, láska... : výborná poviedka na viacerých úrovniach, najmä ak ju porovnám z proto-verziou, ktorú som si mohol prečítať. Marek to dobre upravil, Marek to dobre napísal, a Marek zaslúžene s ňou vyhral cenu Béla. 5* z 5.

Vymáhač: Ivana tento rok poviedkovo váľa. Týmto kúskom rozhodne nesklamala. Zo začiatku je príbeh popretkávaný vtipnými bonmotmi, ale časom sa to celé zvrhne na poriadne akčnú drámu. Záver priam núka pokračovanie. Dúfam, že sa ho dočkáme. 5* z 5.

Koniec sveta... : Konečne sa aj Robo rozpísal a tento rok patrí naozaj asi k jeho najúspešnejším. Tu nám ponúka napínavú akčnú fantasy, kde sa stretnú vikingskí vyhnanci s africkou mystikou. Veľmi príjemne napísaná poviedka, ktorú keby autor trošku viac prebrúsil a preleštil, tak by to odo mňa dostalo 5*. Takto 4-5*.

Tapetár: Zaujímavý nápad i príbeh, ktorého stredná časť zapôsobila na mňa najsilnejšie. Žiaľ, záver mi prišiel dosť let down. 4* z 5.

Táto krajina...: Wow. Jedna z najlepších poviedok v zborníku. Tiež by som netipoval, že toto napíše žena. Lenona to jednoducho vie. Vie vytvoriť drsného antihrdinu, ktorému vlastne začnete fandiť, lebo tí ostatní sú ešte oveľa horší. Je to nechutné, ale nechutne dobré. 5-6* z 5.

Most Európy: Alternatívna história, ktorej námet presiahol rozsah poviedky. Viem si predstaviť minimálne novelu. Napísané kvalitne a svižne. 5* z 5.

Karya: Zaujímavý nápad, ktorý by si zaslúžil lepšie prevedenie. Štylisticky vycibriť a prekopať a malo by to naviac. 3-4* z 5.

Forrest: Tento príbeh je žiaľ akosi mimo mňa. Nechytil ma ani pri druhom prečítaní. Pripadal mi nudný, zdĺhavý s homeopatických dávkovaním akcie. 3* z 5.

Starí priatelia: Nudný úvod s patetickým rozhovorom starých známych. Často som si mrmlal: aká škoda, keby autorka nám namiesto prerozprávania v dialógu ukázala trebárs aj metódou filmových strihov, čo sa udialo, podľa motta: Show, don´t tell!
Napriek tomu napokon rozhovor graduje a s ním aj akcia. Vďaka za to. 3-4* z 5.

Pán Profesor... : Podmanivé popisy prostredia nadchnú. Žiaľ, to je asi tak všetko, lebo príbeh logicky kríva na všetky nohy a nepomáhajú ani pomerne vhodne zasadené citáty. Autor sa snaží čitateľovi zdôvodniť a vysvetliť konanie a rozhodovanie postáv. Oni však konajú neprirodzene a umelo a ani toto vysvetľovanie ma nepresvedčilo o uveriteľnosti príbehu. Zakomponovanie Shakespeara som akosi nepochopil. Ani story o petroleji, samovzniecujúcich sa plynoch apod. nie sú uveriteľné. V príbehu je príliš veľa vaty.
2-3* z 5.

Moja Krv: Nechutné, ale výborne napísané. Ešte, že je už november a netreba zatvárať okná pred doterným hmyzom. 4-5* z 5.

Anička Dušička: Výborná poviedka, ktorá pokojne mohla skončiť aj v polovici a stále by to bolo ono. Ale autorke sa to podarilo „vyšróbovať“ ešte ďalej a do vyšších resp. nižších sfér. Záver ma prekvapil. 5* z 5.

Muž, ktorý... : Dobrá poviedka napísaná kvalitným štýlom. Páčil sa mi sociopatický Mega a jeho interview. Avšak, záležitosť s jeho dcérou mohol autor vyriešiť onakvejšie a záver tiež.
4-5* z 5.

Rež a rúbaj... : Uf, tak toto bola riadne silná šálka kávy. Napísané je to brutálne, surovo ale výborne. Len dúfam, že takáto alternatívna budúcnosť nikdy nenastane. 5* z 5.

Jerryho duša: Jednohubka na záver, ktorá neurazí, ale ani príliš nenadchne. 3* z 5.

Myslím si, že celkovo sa organizátorom podarilo dať dokopy výborný výber poviedok, až na pár výnimiek (tak to v súťaži chodí, alebo je to možno len môj pohľad, teda určite môj) a jedná sa zatiaľ o jednu z najkvalitnejších antológii MCF, aké som doposiaľ čítal. Kvalita ide nahor, čo je úžasné.
Summa summarum - 5*.

[Anna · Rating 5 out of 5]

Uf, konečne dočítané, na vine nebola kniha, ale akútny nedostatok voľného času. No už som čosi dospala aj doleňošila, prišlo na dlho odkladané knihy a vďaka prebytku cukru v krvi aj na tento pokus o „nehovortetomurecenzia“. Fantázia 2017 je vydarená zbierka s perfektnou obálkou, teším sa, že aj moja poviedka je jej súčasťou.
Okomentujem poviedky, ktoré mi utkveli v hlave napriek dlhým pauzám v čítaní. Berte to ako prirodzené selekčné sitko deravej pamäte, plus finálovým poviedkam som naložila inde. Na svoju obhajobu uvádzam, že nie je spln, som najedená (rozumej napchatá jak vačica) a dobre naladená osoba, takže akýkoľvek diskomfort autorom spôsobím, ten plynie výlučne z mojich čitateľských zážitkov, ktoré sú, ako vždy, prudko subjektívne. Čiže, nič si z toho nerobte. A bacha, budú aj spojlery.

Zmrzačené mesto – autor opäť stavia na silnej téme, tentokrát bohato prezdobenej scifi parádičkami. Pekné. Má zmysel pre veľkolepé scény a opisy, no keby sa ich na takomto rozsahu ubralo, poriadne ubralo, poviedke by to prospelo. Prílišná opisnosť sama pre seba spôsobí, že aj akčné scény vyznievajú staticky (nudne). Záver, kde sa vzal, tu za vzal, celé to riadi Batman, pardon, boh Mars. Ale pokojne by to mohol byť aj Batman, s dejom by to súviselo rovnako.
Pichľavý vietor i ostrý ľad – toto bola riadna motanica. Nie v zlom, ale veľa postáv a dej zamotaný ako klbko vlny, keď s ním skončí svorka mačeniec, dáva zabrať a nakoniec zistenie, že sme skončili presne tam, kde sme začali, u mňa nevyvolalo práve čitateľskú extázu. Prvky grotesky pobavili, aj keď v rýdzo hororovom štýle kúsok rušivo vytŕčali.
Adeptka – na to, aké to bolo krátke, to bolo fakt veľké. Napätie, romantika, scifi prvok nie je len pekná kulisa ale hlavný hýbateľ deja. Super! Jedine ma napadlo, že prečo potom, keď už mal čas (aj sekundy sa rátajú, najmä v tejto poviedke), sa ten spadnutý náramok ani len nepokúsil hľadať. Dalo by sa to ľahko urobiť tak, že by náramok zmizol z dohľadu nenávratne. Napríklad, že by ten predmet uchmatol pes, mačka, opica, tornádo... ale poviedka je aj tak z toho druhu, z akých sa snažím „učiť“.
Zdochlinárka – nepríjemná poviedka. V dobrom slova zmysle, veď je to horor. Zapadnutá vymierajúca dedina je prostredie, ktoré samo o sebe vyvoláva zimomriavky, teda aspoň u mňa, lebo presne takéto príbehy tuším za tmavými oknami opustených domov, zarasteným cintorínom, kostolným zvonom, ktorého zvuk sa odráža od prázdnych ulíc, vyšliapanou cestičkou končiacou len tak nikde... alebo mám len bujnú fantáziu :D
Ako bez duše – tiež sa odohráva na dedine plnej povier, ale je to dedina úplne iného druhu ako v predchádzajúcej poviedke, veľmi dobre mi to padlo v tomto poradí. Podľa mňa ju sem zaradili práve preto. Je to láskavá poviedka, v ktorej ale nechýba napätie a šťastný koniec, navyše šikovne napísaná. Zaujímavé, že sa končí podobne ako iná vodníkovská poviedka v zborníku, vodníci sú zjavne in.
Keď spomienky mrú –
...ok už som späť, bola som si naložiť druhý tanier vanilkových rožkov.
Agóniou sa to začínalo aj končilo, bolo jej tam toľko, že mi miestami unikal dej, orientáciu komplikovali prestrihy do minulosti, astrálne zážitky, sny... Sci bolo premakané a fi komplikované, respektíve šintersky poschovávané kde-tu v texte. Veľmi zvláštny mi prišiel štýl – spojenie hard vedeckých pojmov s poetickými opismi pre autora typickými a do toho ešte žargón hlavnej postavy. Ešte som si nezvykla.
Jazvy, láska a oceán hnisu – prudko zábavná vúdú detektívka, záver „do stratena“ nezanechal hlbší dojem, ostalo pri príjemnom ľahšom čítaní. A to vôbec nie je na škodu, to je náhodou veľmi fajn.
Vymáhač – superakčné, superpremyslené, supernapísané. Iné už od autorky ani nečakám, jej poviedky frčia ako raketa a triafajú do čierneho. Perfektné!
Tapetár – toto bola podivnosť. Úvod je komorný, milostivá pani sem, šálka čaju tam, potom dostaneme nový uhol, akože detektívka s dosť nelogickým vyústením. Ale ako sa píše v poviedke: „Jáj, ľudia! Naivní a hlúpi! Prečo si myslíte, že všetko musí mať východisko? Zakaždým chcete nájsť riešenie? Tak máte smolu...“ ...no, tak asi hej. Jo, a škrtala by som jedna radosť.
Táto krajina nie je pre slabých – ó, toto je moje najmilšie! Je to poriadne drsný príbeh, ktorý chytí za srdce, pretože pod všetkou tou špinou a hrubosťou sa nachádza rýdze zlato, čo to je, si už zistite sami. A Vincent je moja tajná láska. Tak a je to vonku! Trapas!!!
Most Európy – alternatívna história, politika, odkazy na dianie vo svete... všetko veci, na ktoré ja nemám bunky. Ani jednu jedinú. Nedokázala som to dočítať, pre mňa bola poviedka ako jedna veľká španielska dedina. Autor je v tom nevinne, mea culpa a pardon.
Karya – páčil sa mi úplný záver. Zvyšok mohol byť svižnejší, akosi ma nechytilo za srdce opilcovo snaženie zabiť strom a nakoniec sa len stačilo banálne ospravedlniť. Ach, už ani tie dryády nie sú, čo bývali.
Anička Dušička – druhá vodníkovská poviedka v zborníku, výborné to bolo. Páči sa mi ten pozvoľný proces, keď sa zo starých známych miest stáva niečo cudzie a zlovestné, pričom stačí len drobnosť, zmeniť uhol pohľadu a zrazu je všetko iné.
Rež a rúbaj do krve – skvelo som sa pobavila! Človek sa smeje na tých absurditách, ale niekde v podvedomí bliká kontrolka, že áno, takto nejako by to aj mohlo byť. Spoločnosť sto rokov za opicami, hlavne byť hrdí na svoj „národní imbecylismus“. Jedine dumám nad tým, prečo Blažeja hlavný hrdina tak komplikovane odpratával zo sveta. Veď tomu stačilo primiešať do drogového koktejlu trochu jedu na potkany a bolo by to bez akčnej scény na záver... Aha, už chápem!
Jerryho duša – milá drobnosť so sladkobôľnym koncom zborník pekne uzatvára. Zbohom Jerry, nech tvoja duša naveky jazdí na nebeských koľajničkách!

[Marek Brenišin · Rating 5 out of 5]

Nebudem sa tu veľmi rozpisovať, raz som dal slovo, že nebudem recenzovať niečo, kde je vlastné dielo, tak teda poviem dojmy, ktoré som pri čítaní mal.

Je to skutočne dobrá a vyvážená kniha, každý fanúšik fantastiky si v nej príde na svoje. Sci-fi, fantasy, dystopia, postkotlebo-apo (žáner, ktorý nám bujnie ako huby po daždi), každému podľa chuti. Rozhodne po knihe siahnite. Jednoznačne najkvalitnejšia antológia príbehov, ktoré za rok 2017 v našich končinách urodili (plus, pre mňa je naj aj odkedy sledujem Cenu Fantázie, hádam len rok 2013 mal niektoré kúsky lepšie).

V pamäti a najlepší dojem na mňa zanechali Ako bez duše, Preplatok, Adeptka, Keď spomienky mrú, Zdochlinárka a Muž, ktorý vymyslel farbu.

[Zuzana Poldaufova · Rating 4 out of 5]

I cannot help myself but I think the previous years stories were written a wee bit better (hence one star down). I had a feeling I was reading school works most of the time, very imaginative and interesting and undoubtedly very good, but still lacking specific writing twang that would put them several levels up the ladder. This is just my very personal opinion.. what I must admit, however, is that I have never enjoyed reading stories of 'unknown' writers as much as I enjoy every single one of those of Fantazia antologies. This year surprisingly the best short story for me was a horror of sick personalities full of torture, ghosts... and even though I had to digest the plot a bit longer than with the other stories, the tension, style, horrors and some (extremely well timed) humorous moments were for me absolute top. And I cannot wait for the next year collection. Keep it rolling Fantazia :)

[Zdeno Mikláš · Rating 3 out of 5]

Súťaž i zborník sa dostali do tínedžerského veku plného divných úletov, keď neistota a pocit menejcennosti zvyknú suplovať nedostatok zodpovednosti. Základný pocit z celej zbierky: veľa mŕtvych a vecí s nimi súvisiacich – duchov a dušičiek, návratov zo záhrobia, nekromancie a útrap pekelných. Na mňa až príliš. Dúfam, že táto emo-epizóda časom pominie. No možno sa týmto trendom demonštruje duch doby, zeitgeist, symptóm hlbších prúdov podmývajúcich tenký(?) ľad, na ktorom stojíme.
Celá recenzia.

[Jana Tabačková · Rating 5 out of 5]

Tento rok vo výbere značne prevažujú hororové príchute, v niektorých prípadoch až za hranicou toho, čo mi je príjemné čítať. Napriek tomu považujem až na dve výnimky dielka za veľmi kvalitné.
Pomimo finálových poviedok mi najviac zrejme utkvie v pamäti mafiánsky Vymáhač, horory Zdochlinárka a Jazvy, láska a oceán hnisu a Most Európy, detektívka z alternatívnej histórie okorenená prvkami sci-fi.
Zábavné čítanie, na ktoré sa každý rok teším, tentoraz dokonca o niečo viac ;)

[Michal Hosťovecký · Rating 5 out of 5]

Štýlová obálka od Michala Ivana v sebe okrem predslovu Lucii Lackovičovej a tabuľky s hodnotením ukrýva aj 23 poviedok, pri ktorých si každý fanúšik scifi, fantasy a hororu príde na svoje. Ide zatiaľ len o druhú zbierku fantastických poviedok, ktorá sa mi dostala do rúk, no musím povedať, že je na veľmi vysokej úrovni. Väčšina poviedok je vysoko nad priemerom a odporúčam zbierku každému, kto sa o tento žáner zaujíma. Skúste si každý deň pri káve namiesto Facebooku prečítať jednu poviedku a uvidíte, že ten čas bude využitý lepšie.

Zo všetkých poviedok ma najviac oslovili Vymáhač, Keď spomienky mrú…, Jazvy, láska a oceán hnisu, Moja krv a Anička Dušička. Podrobnú recenziu pre 22 poviedok som zverejnil na svojom blogu: http://inferio.sk/recenzia-fantazia-2...

[L · Rating 2 out of 5]

Do poslednej chvíle som nevedela, či sa zbierkou prehryziem až do konca, ale podarilo sa. Či to malo zmysel, to stále neviem.

Poviedky, ktoré za niečo stáli: Zdochlinárka, Most Európy, Jerryho duša, Moja krv, Ako bez duše, Anička Dušička (i keď rozmýšľam, čo tá fascinácia s vodníkmi), Starí priatelia. Ani jednu z finálových poviedok sem neradím, a neviem či sa to dá úplne zvaliť len na veľmi rozdielny vkus poroty.

[Ľudmila · Rating 4 out of 5]

3,8*/5*

Zmrzačené mesto 5*/5*
Preplatok 5*/5*
Pichľavý vietor i ostrý ľad 4,5*/5*
Adeptka 4,5*/5*
Zdochlinárka 4*/5*
Ako bez duše 3,5*/5*
Sarah 3*/5*
Keď spomienky mrú... 3*/5*
Jazvy, láska a oceán hnisu 4*/5*
Výmáhač 3,5*/5*
Koniec sveta príde skôr 2*/5*
Tapetár 3,5*/5*
Táto krajina nie je pre slabých 4,5*/5*
Most Európy 4*/5*
Karya 4*/5*
Forrest 4,5*/5*
Starí priatelia 3*/5*
Pán Profesor a záhada mestečka Osamelé 4*/5*
Moja krv 3*/5*
Anička Dušička 4,5*/5*
Muž, ktorý vymyslel farbu 4*/5*
Rež a rúbaj do krve 3*/5*
Jerryho duša 3*/5*

[Filip Darida · Rating 3 out of 5]

Klasicka zbierka poviedok. Niektore mi sadli viac, niektore menej. V tejto knihe boli viacmenej vsetky na vysokej urovni, kedze boli vyberane z velkeho mnozstva sutaznych textov. Vypichnut by som chcel najma poviedku Lenony Stiblarikovej - Tato krajina nie je pre slabych. Ta mi sadla zo vsetkych asi najviac a trafila sa priamo do mojho vkusu. Overall, well done vsetkym autorom a tesim sa na dalsi rocnik.