„Obávam sa, že sme v stave akejsi tichej, nevyslovenej krízy,“ hovorí na záver knihy rozhovorov Marián Leško. Ako dodáva, na optimizmus sú špecialisti iní. Namiesto toho ponúka dramatický príbeh Slovenska za posledných dvadsaťpäť rokov. Je to príbeh vzostupov a pádov, spoločenského pokroku aj rozdelených rodín, strachu z budúcnosti aj nádeje.
Pre štvrť storočia moderných slovenských dejín boli kľúčovými postavami traja viacnásobní premiéri. Mečiar, Dzurinda a Fico sa každý zapísali po svojom, pričom kniha spochybňuje populárne mýty o otcovi zakladateľovi, veľkom demokratovi či ľavičiarovi, ktorému ide len o blaho ľudí.
Neobmedzuje sa však iba na ich osobnosti, hodnotí aj rozmanité spoločenské a politické fenomény, akými bolo delenie federácie, privatizácia, problémy Slovenska na medzinárodnej scéne, ale aj pôsobenie mafie či politická korupcia. Kniha môže poslúžiť ako bedeker našich nečakaných víťazstiev, ale aj množstva premárnených príležitostí.
Leško v ničom nesklamal, chytí vás za rúčku a prevedie štvrťstoročím slovenského politična. Text v ničom dramaticky neprekvapí, profesionálneho pozorovateľa už vôbec nie, ale je dobré pripomenúť si pikošky a detaily, ktoré má Leško zmapované ako málokto. Osobne by som prvú polovicu pokojne aj škrtol a začal od druhej Dzurindovej vlády, napokon, to predtým Leško zmapoval v predchádzajúcich knihách. (Špeciálne odporúčam Masky a tváre novej elity, ktorú, ktovieprečo, takmer nikto nečítal.) Ak mám nájsť drobné negatíva, je to asi slabšia editorská práca, občas sa vyskytnú drobné faktografické chyby (najmä) v otázkach. Ide o drobnosti, ktoré odborníka dráždia, ale vy si ich ani nevšimnete. A potom, miestami mi prekážali až instino-naivné otázky Tomáša Gálisa, ale rozumiem, že v tomto žánri musia byť aj také, lebo treba od podlahy všetko vysvetliť aj menej zorientovanému čitateľovi. Pre profesionála ide teda o povinnosť, fanúšik si pochutí.
Leško je úžasný. Tá kniha by mohla byť výrazne lepšia, len keby nebola robená formou rozhovoru, ale keby on sám napísal knihu o tom, čo sa za posledných 25 rokov na Slovensku udialo. Ale rozhovorová forma je asi pre širšiu verejnosť prístupnejšia. Keď sme už pri tej prístupnosti - obálka by mohla vyzerať lepšie a názov knihy by tiež mohol mať nejaký šmrnc. A tie neestetické citátiky v texte, ech.
Kniha, ktorá je písaná zaujímavým spôsobom rozhovoru. Vďaka Mariánovi Leškovi si ľudia veľmi rýchlo pripomenú všetky dôležité momenty v slovenskej politike a aké rozhodnutia nás priviedli až k dnešnému stavu. Nenájdete tam nič prevratne nové a ani žiadnu pozitívnu myšlienku na koniec. Ale tak to asi ma byť.
Podľa prečítaných recenzií nie som jediný, ktorého trochu nudili časti o mečiarizme, pretože o tom už všetci veľa vieme. Zaujímavejší preto bolo časti, kde sa hovorilo o Slovensku po roku 1998. Pokiaľ ide o tie Ficove, odporúčam ešte aj Vlastnou hlavou od Mareka Vagoviča. Trochu mi prekáža Leškov pesimizmus, ale môžem to pripísať mojej mladíckosti. Podľa mňa to Slovensko dalo skvele, čo sa práve v týchto mesiacoch s pohľadom do Poľska, Maďarska a Česka začína ukazovať.
prvá polovica knihy bola z môjho pohľadu opakovanie už povedaneho. druha polovica prináša zaujímavé pohľady - najmä mapovanie Smeru a modelov správania bolo zaujímavé. Trošku mi chybali jasnejšie formulované závery, ktoré sa niekedy strácali v kvante úvah a chýbalo mi ich vypichnutie. veľmi pekne to robil vo svojej knihe Šimečka a ten štýl mi sedí viac.
Veľmi jasné a stručné zhrnutie našej domácej politiky. Našla som tu mnoho myšlienok, ktoré niečo predpokladali a aj sa to tu stále deje alebo je to tu stále problém. Ak vás zaujíma Slovensko z politického hľadiska, určite odporúčam prečítať túto knihu.
Mečiar a mečiarizmus bola asi prvá kniha o politike ktorú som čítal, pamätám si ako odbojne som sa cítil pri požičiavaní knižnici a citovaní v seminárnej práci na škole. To sa vtedy lámal chleba! Dnes sa blížime k podobne historickým pohybom na politickej scéne a aj keď vyšla kniha pred vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, z konca knihy cítiť podobné očakávanie: čo bude ďalej? Aj keď je rozhovor viac sumarizačný s bonusovými historkami, pár hintov sa nájde: Kotleba viac alo 15% nedá, ale ak pôjde Európa z kopca tak kto vie? Na rozdiel od spolu-goodreads-recenzentov mi nevadí prvá časť, tour-de-force Mečiarových vlád a jej historky nikdy neprestanú strašiť a baviť (po 20 rokoch sa už aj zabudlo),Dzurindova éra je tiež zhrnutá s dobrými backstage bonusmi (nevedel som, že Miky mal tak dobré skills vo venčení psov s Migašom pri Chorvátskom ramene). Radičovej sa tiež ušlo spravodlivo, Ficov obraz je po posledných rokoch tak jasne vymaľovaný z komentárov, že Leško len viac-menej rekapituluje fakty a dáva tomu obrazu posledné ťahy. V tom je dobrý, ale na knihu o slovenskej politike od 90s po súčasnosť v inom ako rozhovorovom formáte si budeme musieť počkať, takto vydalo len na tri a pol hviezdičiek.
Dobré, len to nemuselo byť vo forme rozhovoru (je to rozkúskované). Pre mňa nové informácie o snahe Michala Kováča, aby sa zrušili nevýhodné mečiarovské privatizácie, prečo to neprešlo (?), začiatkoch Dzurindu na čele SDK atď. Leško nikoho nešetrí.
Veľmi vhodná kniha k 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky. Leško nesklamal a zaujal. Časť venovaná Smeru a Ficovi je o triedu lepšia ako Vagovičová Vlastná hlava.
Kniha je v podstate smutná exkurzia do nedavnej slovenskej politickej historie. Leško je samozrejme komentátor par excellence, takže kniha stojí za to.
Niekedy je dobré prečítať si knihu až s odstupom času od jej vydania. Na knihu rozhovorov s Mariánom Leškom som sa chystal už dlho. Dosiaľ som na ňu stále akosi pozabudol, no konečne som sa k nej dostal a som veľmi rád.
Marián Leško sa v nej vracia až do čias predrevolučných, no najmä záver diela ma však znovu presvedčil o Leškovej prenikavej intuícii a schopnosti predvídať v skutku fantastické závery na základe celkom racionálnych predpokladov. Táto schopnosť je asi Leškovi vlastná, no v realite slovenskej politickej scény je veľmi užitočná už len preto, že väčšina politických komentátorov ňou podľa mňa nedisponuje. Keby len Leško tušil, ako sa bude doba lámať krátko po vydaní knihy...
Napriek týmto priam dejinným zlomom sa Leškovi aj na dlhšiu vzdialenosť darí triafať do čierneho a čo je trochu absurdné, mne z toho všetkého prečítaného vyplynulo, že sa mu viackrát podarilo trafiť do čierneho práve vďaka týmto dejinným zlomom. To je už schopnosť na úrovni proroka, prípadne šedej eminencie.
Ozaj viete, že Marián Leško je v súčasnosti poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej pre vnútornú politiku?
Marián Leško je známa osobnosť, len je natoľko vyťažený, že kolónku „písať viac kníh“ sa do jeho rozvrhu akosi nedarí vtesnať. Určite má materiály aj na tri pokračovania „Vlastnou hlavou“, len ich jednoducho nespracoval tak, ako Vagovič. Aj táto kniha je vlastne knihou rozhovorov Gálisa s Leškom, ktorá chronologicky mapuje novodobú históriu Slovenska z pohľadu politického diania a dopadov na spoločnosť. Nie je členená do tradičných kapitol, tie sú uvedené len v pätičke strán pri čísle strany. Hoci vyšla v roku 2017, stále je jedným z najlepších prehľadov o dianí na Slovensku, ktoré má vplyv aj na naše súčasné životy. Ak si doplníte ešte ekonomický pohľad z knihy „Ako skapal slovenský tiger“ a pohľad zo zahraničia „Slovenské století“, dostanete ucelený obrázok o Slovensku.