A je tu koniec...
Táňa alias Kavé je v Čarodole. Čarodolské knieža jej dýcha na krk a ona sa na žiadosť (radu? rozkaz?) Molfara snaží dostať na čarodejnícky turnaj Čaklun. Ak ho vyhrá, knieža jej musí splniť akékoľvek želanie. A ona chce zachrániť Alexeja!
Ten sa po smrti svojho otca stal karpatským kniežaťom. Dlho si však túto funkciu neužije, pretože ho zradia, okradnú o opasok a pokúsia zabiť. Paradoxne ho zachráni práve Rik, jeho sokol v láske.
Kavé sa zatiaľ stretáva s krajanmi a hlavne so svojou novou kamarátkou Taj, s ktorou sa za pomoci dvoch drakorožcov zúčastnia Čaklunu.
Takže... po prvé: už som presýtená témy "turnaj, ktorý všetko vyrieši", lebo mi to príde absolútne zbytočné. Po druhé: ten nezmyselný ľúbostný trojuholník! Všetko by sa oveľa rýchlejšie vyriešilo, keby sa Kavé a Alexej hneď porozprávali a nedomýšľali si, čo si ten druhý myslí! Mnohým zbytočným hádkam by sme sa takto vyhli! Celkovo bola táto ľúbostná stránky knihy taká divná. Najprv ju Rik chce, potom na konci sa jej vzdá. A to len tak z ničoho nič. Aj tak sme všetci vedeli, že Táňa skončí s Alexejom. Divné mi prišla aj veštby, ktorá hovorila, že Táňa bude s čarodolským kniežaťom, inak Alexej zomrie. Ten si to vysvetlil očividne. Ja som to pochopila tak, že Rik zomrie a Alexej bude čarodolským kniežaťom. Čiže logicky... Táňa bude s ním a ak by s ním nebola, to preto, že je mŕtvy. Ale evidentne autorka myslí inak a na inej úrovni, lebo ja som túto veštbu nepochopila, hoci očividne na ňu odkazovala Alexejova veta, keď sedel pri umierajúcej Táni a povedal: ak zomrieš, zomriem aj ja". Asi som niečo nepochopila...
ALE na druhej strane, ak sa vôbec máme zaoberať nejakými ľúbostnými pletkami, autorka sa mala viac zamerať na Taj a drakorožca Krpa. Akože... oveľa viac by ma zaujímalo, ako sa to vyvinulo/vyvinie medzi nimi a rozhodne by som privítala krátky spin-off.
Odhliadnuc teda od vyššie uvedených sprostostí, to opäť nebola zlá. Výhodou týchto kníh je, že sú ľahko a rýchlo čitateľné, napínavé a dokázali udržať moju pozornosť. Postavy sa niekedy až podozrivo rýchlo dovtípia, čo sa deje niekde úplne inde. Zdá sa, že je to jedno z poznávacích znakov autorky (keďže aj v časodejoch sa toto dielo až podozrivo často).
Na konci sa stala však jedna vec, z ktorej som zmätená. Rik a Molfar sa hádali (ako obyčajne) a Molfar povedal, že to on dal Táni zvonček, na čo ho Rik opravil a povedal, že v skutočnosti to bol on. Toto sa potom nevysvetlilo. Naznačuje autorka, že Rik a Molfar sú jedna a tá istá osoba? Alebo som zas ja niečo nepochopila...?