What do you think?
Rate this book
Letopisy Vukogvazdské družiny #4
Letopisy Vukogvazdské družiny
Měla to být jen krátká výprava do trpasličích dolů, ale jak už to tak bývá, zvrhla se v boj na život a na smrt. Trpaslíci nikdy nebyli příjemní braši, a co teprve, když jim doly pustoší krutí skřetí drancíři, kteří spálí všechno a všechny, co jim přijdou do cesty. To je pak lepší co nejrychleji zmizet. Pro někoho už je ale pozdě…
Vukogvazd není svět, kde všichni hrdinové zdárně přežijí a s drsným úsměvem na rtech odejdou obtěžkáni zlatem. Je to nehostinné místo, a kdo do něj vejde, tomu hlava sejde. Protože z hloubi hvozdu se šíří zlo, prastaré, s ostrými, nelítostně trhajícími drápy. Hrdinové tak musejí vzít zavděk spojencem, kterého by si nikdo dobrovolně nevybral.
Dlouho očekávaný čtvrtý díl zatraceně špinavé fantasy.
Vukogvazd není svět, kde všichni hrdinové zdárně přežijí a s drsným úsměvem na rtech odejdou obtěžkáni zlatem. Je to nehostinné místo, a kdo do něj vejde, tomu hlava sejde. Protože z hloubi hvozdu se šíří zlo, prastaré, s ostrými, nelítostně trhajícími drápy. Hrdinové tak musejí vzít zavděk spojencem, kterého by si nikdo dobrovolně nevybral.
Dlouho očekávaný čtvrtý díl zatraceně špinavé fantasy.
- GenresFantasyCzech Literature
384 pages, Hardcover
First published November 28, 2017
10 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 of 1 review
December 22, 2017
K internetu som získal prístup (až?) niekedy začiatkom tohto tisícročia, približne vtedy, keď som objavil aj RPG hry a spojením týchto dvoch vecí som sa krok za krokom dostal aj k dávnym stránkam Vukogvazdu aj s letpoismi s na kolene vyrábanými obálkami s vodovými farbami. Viem, že som si ich časť vytlačil a s trochou úsilia by som ich snáď vedel aj nájsť. Jedného dňa, keď budem mať viac času, by stálo za to porovnať pôvodnú verziu s verziou vydanou knižne.
Čo ale povedať o štvrtom diele Letopisov? Je určite zbytočné družinu predstavovať a preto snáď stačí začať zhrnutím, že ich písanie očividne dozrieva. V minulých dieloch, aj keď nemenej zábavných, sa niekedy trochu príliš tlačilo na pílu a niekedy som mal pocit, že forma - kvetnatý jazyk plný tradičných zvratov - prevládala nad obsahom. Družinaa v tomto diely akoby sprofesionálnela. Aj keď všetky prvky, na ktoré sme boli zvyknutí z dielov minulých sa v knihe nájdu, celé rozprávanie je viac vyvážené a má lepší rytmus.
Ďalším plusom, ktorý sa ale nezmenil od predchádzajúcich dielov, je celkom netradičný pocit neistoty o osud postáv. Vo väčšine literatúry je jasné, že hlavná postava prežije aspoň 95% deja, Pieseň ľadu a ohňa je zas tak ukrutne známa, že hlavné dejové zvraty, vrátane osudov postáv, nie je takmer možné nevedieť. Pri Vukogvazde k ničomu takému nedochádza a v momente, keď postavy vyrážajú do nebezpečenstva si ani čitateľ nemôže byť istý, že ten alebo onen hrdina prežije, lebo by to tak príbeh vyžadoval. Toto všetko je ešte posilnené spôsobom, ako je príbeh rozprávaný: v prvej osobe ale od viacerých postáv, pričom čitateľ získa falošný pocit bezpečia, lebo rozprávačovi sa predsa nemôže stať nič vážne. Len tak ďalej!
Čo dodať? Asi len veľa síl do ďalších dielov, aby prichádzali čím ďalej tým rýchlejšie. A ak priestor dovolí, mohli by sa autori zamyslieť nad tým, či by nestálo za hriech pridať do kníh nejaké "vymazané scény" alebo spomienky na hru samotnú. Mohlo by byť zaujímavé prečítať si, ako ten alebo onen hráč zareagoval, keď vďaka nešťastnému hodu kockou prišiel o postavu a družina o člena. Alebo aj zistiť, ako si hráči poradili s neakčnými - romantickými - scénami.
Čo ale povedať o štvrtom diele Letopisov? Je určite zbytočné družinu predstavovať a preto snáď stačí začať zhrnutím, že ich písanie očividne dozrieva. V minulých dieloch, aj keď nemenej zábavných, sa niekedy trochu príliš tlačilo na pílu a niekedy som mal pocit, že forma - kvetnatý jazyk plný tradičných zvratov - prevládala nad obsahom. Družinaa v tomto diely akoby sprofesionálnela. Aj keď všetky prvky, na ktoré sme boli zvyknutí z dielov minulých sa v knihe nájdu, celé rozprávanie je viac vyvážené a má lepší rytmus.
Ďalším plusom, ktorý sa ale nezmenil od predchádzajúcich dielov, je celkom netradičný pocit neistoty o osud postáv. Vo väčšine literatúry je jasné, že hlavná postava prežije aspoň 95% deja, Pieseň ľadu a ohňa je zas tak ukrutne známa, že hlavné dejové zvraty, vrátane osudov postáv, nie je takmer možné nevedieť. Pri Vukogvazde k ničomu takému nedochádza a v momente, keď postavy vyrážajú do nebezpečenstva si ani čitateľ nemôže byť istý, že ten alebo onen hrdina prežije, lebo by to tak príbeh vyžadoval. Toto všetko je ešte posilnené spôsobom, ako je príbeh rozprávaný: v prvej osobe ale od viacerých postáv, pričom čitateľ získa falošný pocit bezpečia, lebo rozprávačovi sa predsa nemôže stať nič vážne. Len tak ďalej!
Čo dodať? Asi len veľa síl do ďalších dielov, aby prichádzali čím ďalej tým rýchlejšie. A ak priestor dovolí, mohli by sa autori zamyslieť nad tým, či by nestálo za hriech pridať do kníh nejaké "vymazané scény" alebo spomienky na hru samotnú. Mohlo by byť zaujímavé prečítať si, ako ten alebo onen hráč zareagoval, keď vďaka nešťastnému hodu kockou prišiel o postavu a družina o člena. Alebo aj zistiť, ako si hráči poradili s neakčnými - romantickými - scénami.
Displaying 1 of 1 review