V knize Paneláci 2: Historie sídlišť v českých zemích 1945–1989 bude podrobně rozpracováno všech šest vývojových etap. Tato publikace tvoří s katalogem pasportů jeden celek a je zaměřena na syntézu poznatků získaných na základě průzkumu vybraných sídlišť i dobových reálií a možných kontextů. Připravovaná publikace také ke každému období přinese tematickou studii či studie, věnované exkurzu do určitého dílčího problému, například kolektivnímu projektování ve čtyřicátých letech, asanacím, bytové kultuře, zahraničním vlivům na výstavbu sídlišť nebo ochraně panelových sídlišť.
Skvelé texty nielen o histórii vývoja paneláku a výstavby panelových sídlisk, ale aj texty z pohľadu disciplíny dejín umenia, sociológie a pamiatkovej ochrany. Paneláky sú vnímané ako prejav jednej éry možno pre niektorých rovnako uniformnej ako samotný panelák. O to zaujímavejšie je čítať o experimentálnych bytovkách a sídliskách a neustálom napätí a vyvažovaní síl medzi zámerom architektov, technologických limitoch, zotrvačnosti stavebného priemyslu a náladovou politickou objednávkou.
Silné negatívum tejto publikácie je malé množstvo výtlačkov a teda jej obmedzená dostupnosť a premrštená cena, keď sa ocitne na trhu. Takisto mi nevyhovoval nadrozmerný formát a nečiteľný labyrint cudzích výrazov u jedného textu.
P.S.: Dnes sú vo verejnom priestore paneláky vnímané relatívne vlažne, čo je škoda, keďže v nich žije značná časť obyvateľstva, ktoré je podľa prieskumov z prevažnej časti spokojné, a nenaplnili sa ani obavy z podobného sociálneho vývoja ako na "západe". Podľa mňa sú dôležitým objektom našej kultúry a v histórii majú svoje miesto ako obraz svojej doby. Vizuálne alebo urbanisticky cenné paneláky nám môžu byť sympatickejšie práve o tú snahu jednotlivcov ísť proti prúdu doby a snažiť sa o architektúru, kde nebola žiadaná. Osobne, po kilometroch nachodených česko-slovenskými sídliskami, sa mi páči kontrast medzi povedomou formou paneláku a urbanisticky vždy úplne rozdielnym prostredím.