Biografiu Kornela Földváriho editorsky pripravil a zostavil spisovateľ Peter Krištúfek podľa záznamu spoločných rozhovorov, ktoré vznikli v rokoch 2007 – 2011. Kornel Földvári (1932 – 2015) v sebe skrýval viacero osobností. Bol spisovateľ, publicista, novinár, teoretik humoru, literárny kritik, riaditeľ divadla a milovník pokleslej literatúry. Predovšetkým však ovplyvnil každého, s kým sa stretol, a inšpiroval mnohé umelecké snaženia. Knižná biografia je emotívnou, dramatickou, ale zároveň ironickou a vtipnou výpoveďou o živote človeka zasiahnutého krutosťou fašizmu, päťdesiatych rokov aj normalizácie. Biografia Kornela Földváriho sa tak stala dramatickou, ale aj ironickou a vtipnou kronikou dejín dvadsiateho storočia na Slovensku.
Súčasťou knihy je 8 pohľadnicových karikatúr a CD-ROM s krátkym filmom Kornel v nebi a nahrávkou rozprávania K. Földváriho.
To ani nie je kniha, to je ako keď niekto múdry, vtipný a krásny sedí vedľa vás a hovorí jednu lepšiu story ako druhú
PEKNÉ VETY —— Takto som to napísal a on: „Jom Kipur? Jak to môžte! Veď to je antisemitizmus!“ A ja vravím: „Ale naopak, to je proti antisemitizmu.” A on: „Ale nehovorte!“ Vždy mal jediný argument: „Čo mi to vypráváte! Čo som kokot?“ A ja som celý život túžil odpovedať: „Áno, súdruh šéfredaktor, ste!“ Ale nikdy som to neurobil a tak to dodnes leží vo mne. —- Nie som jediný, komu osud nadelil ťažké skúšky a nepríjemnosti, ale zažil som všeličo. No som presvedčený, že ak ma v týchto situáciách niečo naozaj zachránilo, pomohlo mi žiť a zachovať si isté psychické zdravie, je to humor a zvlášť humor zameraný na mňa samého - sebairónia. — Človek si neustále musí uvedomovať, že nie je najubiedenejším, najtrpiacejším na svete, že existuje množstvo ľudí, ktorí majú iné, možno ťažšie, horšie a tragickejšie problémy. A treba to brať tak, že v tomto mravenisku si len ďalší mravček, ktorého poryvy vetra a výkyvy počasia občas ženú aj takým smerom, akým nechcel ísť. A to treba naozaj brať s istým nadhľadom a občas sa aj sebatrýznivo vysmiať z vlastného trápenia a svojej ľútostivosti. —- Minule sa ma pýtal môj známy, aký je môj postoj k Bohu. Odpovedal som, že keď sa stretneme, tak sa pozdravíme, ale vzájomne sa nenavštevujeme. Ja som veľmi racionálne založený, to mám zrejme po otcovi. —— Kedy je humor dobrým humorom? Najjednoduchšia odpoveď by bola: keď je dobrým humorom. Totiž na istej úrovni a s istými kvalitami. Podľa mňa je dobrý humor taký, pri ktorom sa nemusíte ani naplno smiať, až vám vypadne umelý chrup. Stačí, že sa pri ňom cítite dobre a príjemne, alebo naopak - možno vás až trocha mrazí.
Pretože humor je svojím spôsobom rozbuška, ktorú najskôr prehltnete a postupne sa vám usadí v mozgu, v srdci, a pri explózii nápadu alebo humornej myšlienke vznikajú vo vás úplne nové súvislosti. Pri dobrom humore ste nevyhnutne spolutvorcom, musí vás osloviť a rozvinúť sa niečo, o čom ste možno ani netušili, uvidíte svet z iného uhla a smrteľne vážne veci sa vám odrazu budú zdať oveľa menšie, omnoho banálnejšie, oveľa menej zhubné.
Jazda 20-tym storočím. Kornel bol vynikajúci rozprávač a Peter dobrým poslucháčom. Dejiny v skratke. Aj s holokaustom, PTP, obrodným procesom a normalizáciou. A aj obdobie 90-tych rokov je pútavé. Krásne čítanie. Treba čítať!
Úžasná biografia rodáka z Trenčína, ktorú na základe spoločných rozhovorov zostavil a spísal Peter Kristufek. Kniha je obohatená o krásne fotky zo života. Opisy detstva prežité v Trenčíne, " ktorý bol kedysi malým úhľadnym mestečkom, tak akurát do ruky ako zmrzlina kornutku alebo strapec hrozna ". KF býval v dome na Stefanikovej ulici, odkiaľ podnikal dobrodružné výpravy či už k Váhu, na trenčiansky hrad, alebo do kníhkupectiev. Naučil sa čítať sám ako päť ročný. Karl May ho poznamenal na celý život. Po gymnáziu nastúpil na filozofickú fakultu v Bratislave, odkiaľ bol pre nezmyselnosť režimu roku 1953 vyhodený, synchrónne vyhodili aj jeho sestru z trenčianskeho gymnázia mesiac pred maturitou, otca zavreli do väzenia, zobrali im obchod na námestí známy široko-ďaleko: "Hodinarstvo, zlato a optika" a vyrazili ich z vlastného domu... KF spomína rôznych spisovateľov a knihy, ktoré som ani nepoznal a musel som si každú jednu nepoznanu knihu dohľadať a svedomito vedomosti doplniť (ešte bohatši výber a recenzií nájdeme v knihe "o detektívke! 👍). KF opisuje zážitky z vojenčiny u PTP-akov (pomocný technický prápor), spomína na rodinu, priateľov, na prácu redaktora v "Kultúrnom živote" pod taktovkou šéfredaktora Ladislava Mňačka a iných, o cenzúre, o roku 1968, o politike, o humore, o riaditeľovani Divadla na Korze a spolupráci s umelcami ako L+S, Labuda, Dančiak, Kolinska, Furkova,Vašaryova atd, o smutnom konci Divadla na Korze, život v agentúre LITA, rok 1989, či o očarujúcej kapitole "O knihách a s knihami" a mnoho mnoho iného... Proste skvelé čítanie skvelého človeka 👏👏.
Ako sa píše na zadnej strane obálky, "život Kornela Földváriho je zároveň svojráznou kronikou dejín 20. storočia na Slovensku". V niečom mi jeho rozprávanie pripomínalo Iľfa a Petrova, Zoščenka ale aj Bulgakova (žabomyšie spory medzi literátmi resp. intelektuálmi); kniha má feeling ruských humoristických kníh, absurdno sa strieda s krutosťou. Földvári zažil fašizmus, päťdesiate roky, normalizáciu aj deväťdesiate roky; zomrel v roku 2015. Vtipných príbehov je táto kniha plná, niektoré som spísal do quotes. Kniha vznikala ako záznam spoločných rozhovorov medzi autorom a Petrom Krištúfkom, ktoré vznikali medzi rokmi 2007-2011; občas to trochu vadí, keď sa pri rozprávaní na nejakú tému zrazu reč vracia k nejakej predtým spomenutej udalosti. Inak ide o veľmi precízne pripravenú knihu, oceňujem na nej autorovu štylistiku, veľmi sa mi páčila jeho schopnosť písať odseky. Zamrzí, že kniha nevyšla na kvalitenejšom papieri, ten použitý je veľmi tenký. Kniha je brožovaná a môj dojem z nej je, že použitá väzba taktiež nie najkvalitnejšia. Dávam štyri hviezdičky, ale v podstate to môže byť aj päť, kniha sa mi veľmi páčila.
Moment, keď som sa smelo a nahlas rozrehotala, citujem: ... Naďku napríklad rušilo, keď písala recenziu do Večerníka, zvyčajne o premiére nejakého muzikálu či opery, že svokor sedel presne oproti a díval sa. Zdalo sa mu, že píše pomaly. Cítili sme sa stiesnene, ale len fyzicky. ...