Texty knihy vychádzali na pokračovanie v časopise Slniečko. Teraz vychádzajú po prvý raz knižne s ilustráciami Miloša Koptáka. Autor v nich obsiahol očami detí školský svet, od učiteľov, školníkov či žiakov, školákov i poškolákov, tých, čo čítajú pod lavicou i tých, čo robia rôzne neplechy. Prózy i básne hravou formou približujú detský svet a majú svoj hlboký mravný apel k hodnotám vzdelávania, poznávania a priateľstva detí nielen s dospelými, ale aj s knihami, rôznymi vecami a vecičkami sveta. Básnik a rozprávkar Daniel Hevier s ľahkou bravúrou a humorom vnáša do prostredia školy poetiku predstavivosti, dorozumenia a pochopenia jedného človeka s druhým prostredníctvom zázračnej moci slov.
Ako to je už pri Hevierovi bežné, skvelé príhody zo školského života. Nádherné slovné hračky, hravý pohľad na svet dospelých, kladenie všakovakých dôležitých detských otázok a hľadanie vtipných detsky logických odpovedí na ne.
Starý dobrý Hevier zo Slniečka, ako si ho pamätám zo školských čias. Škoda že to dnešné Slniečko sa akosi zvrháva na vyťahovanie z archívu - vymenovávaním faktov a prepisovaním rozprávkových textov, akoby chýbali ľudia, ktorí sa snažia pozrieť na svet očami detí. Aspoň to jedno číslo, čo som zatiaľ dostala do rúk. Dúfam, že je to skôr výnimka.