What do you think?
Rate this book
Správy z nedomovov
Básnická zbierka Správy z nedomovov vznikla v období, keď autorka pracovala v nacľahárni a neskôr ako opatrovateľka v zariadení pre chorých ľudí bez domova.
56 pages, Hardcover
Published January 1, 2017
4 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 of 1 review
January 9, 2018
Tretia zbierka Veroniky Dianiškovej má tri časti: Uhádni, kto z nich prežije túto zimu, Vtáčí atlas a Nekrajiny. Tá prvá je fantastická. Vyškrtla by som z nej možno štyri slová – kto je zvedavý, ktoré, rada napíšem. Nenásilná, presvedčivá, presná, silná poézia. Tematicky príbuzná s Identitami Marcely Veselkovej, no oveľa pôsobivejšia.
V druhej časti kniha zrazu stratí dych. Akoby bola priveľmi chcená. Prvé dve básne ešte majú všetko, čo charakterizuje prvú časť, no potom to na mňa pôsobí dojmom, akoby nejaká životaschopná, divá a krásna rastlina prudko zvädla. Alebo spriesvitnela. Posledná časť Nekrajiny je popri tej prvej iba neduživým dodatkom. Celkovo sa mi zdá, že Správy z nedomovov by potrebovali ešte trochu dozrieť (a zrejme aj dôslednejšiu redakciu). Napriek tomu som z nich rozochvená, zasiahli ma a potešili.
"Sídlisko sa s krajinou delí o ľudí. Tam
sa začínajú polozáhrady/poloobydlia,
stromy, ktoré sme zasadili do kamenistej zeme,
boli znovu vyvlečené za bránu,
v garáži dym a voda (tečie rôznymi smermi),
komusi chýba časť lebky,
nadranný chlad v otvorených kostiach, na pár chvíľ
nemožnosť nádychu (hučanie sanitky),
potom stíchnem.
Včela zabzučí,
otvorí sa zem."
V druhej časti kniha zrazu stratí dych. Akoby bola priveľmi chcená. Prvé dve básne ešte majú všetko, čo charakterizuje prvú časť, no potom to na mňa pôsobí dojmom, akoby nejaká životaschopná, divá a krásna rastlina prudko zvädla. Alebo spriesvitnela. Posledná časť Nekrajiny je popri tej prvej iba neduživým dodatkom. Celkovo sa mi zdá, že Správy z nedomovov by potrebovali ešte trochu dozrieť (a zrejme aj dôslednejšiu redakciu). Napriek tomu som z nich rozochvená, zasiahli ma a potešili.
"Sídlisko sa s krajinou delí o ľudí. Tam
sa začínajú polozáhrady/poloobydlia,
stromy, ktoré sme zasadili do kamenistej zeme,
boli znovu vyvlečené za bránu,
v garáži dym a voda (tečie rôznymi smermi),
komusi chýba časť lebky,
nadranný chlad v otvorených kostiach, na pár chvíľ
nemožnosť nádychu (hučanie sanitky),
potom stíchnem.
Včela zabzučí,
otvorí sa zem."
Displaying 1 of 1 review