Koniec hry

by Dušan Mitana

Genres: Fiction

302 pages, Hardcover

First published January 1, 1984

About the author

Do literárneho života sa Dušan Mitana zapojil otvoreným listom básnickej skupine Osamelí bežci, publikovaným v Mladej tvorbe. Debutoval poviedkou Oáza s jabloňami v Mladej tvorbe v roku 1965 a od roku 1967 bol externým redaktorom tohto časopisu. Od roku 1973 pracoval ako redaktor časopisu Romboid, zo „znormalizovanej“ redakcie však v roku 1975 odišiel a odvtedy žije v Bratislave ako spisovateľ „na voľnej nohe“.
Dušan Mitana patrí do súčasnej slovenskej prózy. Ako jeden z prvých písal experimentátorskú postmodernistickú prózu v slovenskej literatúre.
Knižným debutom Psie dni (1970) sa zaradil do silnej generácie spisovateľov, ktorí v tomto desaťročí razantne vstúpili do slovenskej literatúry. Príbehy vychádzajúce z bežných životných situácií obsahujú iracionálny motív, ktorý ich mení na poviedky s tajomstvom. Tajomstvo je prostriedkom gradácie či dokonca ako jeho pointou. Závery poviedok je preto možné interpretovať rôznymi spôsobmi, sú otvorené a nejasné. V novele Patagónia (1972) Mitana nadviazal na druhú líniu svojich debutových próz. Tento ľúbostný príbeh s mnohými autobiografickými prvkami je akoby dokumentom o „ľahkosti bytia“. V Nočných správach (1976) sa opäť do popredia dostáva absurdita a ireálno. Touto knihou zavŕšil Mitana hodnotovo veľmi produktívne obdobie – jeho pripomenutím bolo súborné vydanie poviedok Na prahu (1987). Ešte predtým však po niekoľkoročných odkladoch vyšiel spoločenskokritický román s detektívnou zápletkou Koniec hry (1984), ktorý vyznieva ako kritika morálneho stavu spoločnosti v poslednom desaťročí totalitného režimu. Svojrázne komponovaná kniha úvah, esejí, štúdií, slovníkových hesiel, lekárskych diagnóz a poviedok Hľadanie strateného autora (1991) je ukážkou postmodernej literatúry so všetkými atribútmi, ktoré k takémuto písaniu patria – od použitia princípu žánrovej koláže a medzitextového nadväzovania (príbehové zložky sa striedajú s esejistickými, nájdeme tu texty vložené do iných textov) až po sebareferenčné odkazovanie textu, v tomto prípade odkazovanie na samého autora, ktorý sa vraj stratil. Knihy poviedok Slovenský poker (1993), Patagónia (1994), Prievan (1996) sú tematicky rámcované súčasnosťou. Týmito zbierkami zároveň dokázal, že ťažisko jeho tvorby je práve v tomto žánri. Poviedky ozvláštnil skeptickým humorom. Mitana je aj autorom dvoch kníh poézie Krutohry (1992) a Maranatha (1996). Výber z rozhovorov a spoločensko-kultúrnych úvah z rokov 1990 - 1998 dostal knižnú podobu pod názvom Pocity pouličného našinca (1998). Knihou Návrat Krista (1999) Mitana štylisticky nadväzuje na Hľadanie strateného autora.
Môj rodný cintorín (2000) sa svojho vydania dočkal až po tridsiatich rokoch. Pamäti začal Mitana písať dva roky pred vydaním svojho debutu. Prvý fragment vyšiel v časopise Mladá tvorba v roku 1968 pod názvom “Hrob ako stvorený pre svadobnú noc”. Druhá kapitola mala byť uverejnená v roku 1970 v poslednom čísle Mladej tvorby, ktoré však “vďaka normalizácii” bolo zošrotované. Opisuje v nej kľúčové obdobia života, prežité so svojou rodinou, vo svojej rodnej obci, na svojom rodnom cintoríne, ktoré osudovo poznačili jeho budúci život i tvorbu.
Dušan Mitana je aj autorom básnických zbierok Krutohory (1991) a Maranatha (1997) a scenárov k viacerým televíznym filmom podľa literárnych predlôh iných autorov.

Reviews

[Peto Tkac · Rating 4 out of 5]

O vražde, Slovensku a alkohole.

S ľútosťou zistil, že triezvy Slovák je odsúdený na samotu

[Sofia Vilusová · Rating 4 out of 5]

,,Natoľko si už zvykol na výsadné postavenie jednookého medzi slepými, na svoju nadradenosť jediného triezvo uvažujúceho človeka, človeka, ktorému jeho triezvosť dáva do rúk moc nad ostatnými, poľutovaniahodnými slepcami, tak si už zvykol režírovať, že podľahol omamnému (iluzórnemu) čaru svojej moci."

[Nativebookstagram Monika Homolová · Rating 5 out of 5]

"S ľútosťou zistil, že triezvy Slovák je odsúdený na samotu"
________________________________
Tento famózny slovenský realizmus s dávkou krimi odohrávajúci sa v socializme ma od prvej stránky pohltil. Príbeh režiséra Petra Slávika a jeho ženy Heleny Barlovej, ktorá pije ako dúha v spleti udalostí ako ich píše sám život. Dej sa krásne prelína v spomienkach a v prítomnosti, tvorí skladačku, ktorá vás poháňa vpred. Mitanov štýl mi veľmi sadol, jeho rozprávanie je také naše... ja tvoju lastovičku. Aj som sa zasmiala, aj mi bolo ľúto, aj som prehodnotila a psychológia postáv naozaj na jedničku...
Nenudila som sa ani len stránku a ani niektoré dlhé opisy minulosti ma nezastavili. Chcela som to dohrať. Koniec hry ma prekvapil, určite to
nebude môj posledný Mitana. 👌🏼✌🏼❤️
Toto je must have zo slovenskej tvorby. Odporúčam každému, kto má rád zápletky s nejasným koncom. Atakďalejatakďalej...
🌟🌟🌟🌟🌟

[Hattas Martin · Rating 3 out of 5]

Začiatok vyzeral veľmi sľubne, opis Heleniných vecičiek ma zaujal. Neskôr som sa z dejom trocha trápil, už som chcel knihu odložiť, ale našťastie sa to rozbehlo, atakďalejatakďalej.

[Vygandas Ostrauskis · Rating 4 out of 5]

3,5/5

Lietuvių klaba romanas buvo išleistas 1990 m. ("Žaidimo galas"), o Čekoslovakijoje – 1984 metais.
Nors parašytas dar socialistinės santvarkos metais, bet gan įdomus intriguojančio siužeto psichologinis romanas apie inteligento dvasinę krizę to meto Čekoslovakijoje.

[Jakub Fiala · Rating 4 out of 5]

Naozaj kvalitný psychologický román s farbistými a trojdimenzionálnymi postavami. Napriek pomerne obyčajnej zápletke je Koniec hry významným dokumentom mikrosveta bratislavskej inteligencie v hĺbke normalizácie.

[Tatiana Jančáriková · Rating 3 out of 5]

Stal sa zlocin. Nie premysleny, nie s motivom, nie starostlivo zahladeny. Zlocin v afekte, sposobeny nedorozumenim, s kostrbatym alibi. Mitanove poviedky odsypaju trosku lepsie ako dlhsie zanre, ale sceny rezisera s policajnym vysetrovatelom boli skvostne, rovnako aj Slavikove uvahy o spolocnosti, zenach, umeni, vztahoch a najma o alkohole.
"S lutostou zistil, ze triezvy Slovak je odsudeny na samotu. (...) presvedcil sa, ze spolocenske postavenie abstinenta je nezavideniahodne. Je to zivel takmer asocialny. Nie je to podozrive? Clovek, ktory bdie, ked ostatni spia, je vsetkeho schopny! O com tak asi triezvy rozmysla, ked my pijeme. Urcite kuje nejake pikle, ten chlap je nebezpecny, pozor nanho, chce nas znicit. Triezvy clovek-hotova opica."
Teraz musim rozhodne zacat citat Londonov Majster alkohol.

[Zuzana · Rating 3 out of 5]

Poviedky idú Mitanovi rozhodne lepšie.

[naty majerova · Rating 5 out of 5]

najlepsia kniha, ktoru som precitala za veelmi dlhu dobu

[Peter · Rating 5 out of 5]

"Triezvy Slovák je odsúdený na samotu."

Tento citát asi rezonuje u väčšinu čitateľov. "Detektívka" od Mitanu ma prekvapila (hoci ešte nemám prejdenú celú jeho tvorbu, ktovie, čo ma ešte čaká), ale ono to vlastne nebola len detektívka. Skôr na pozadí zločinu auto rozvíja tému alkoholu v spoločnosti, rieši morálne dilemy (hlavný hrdina je vinný, no do väzenia nejde, jeho otec bol nevinný a do väzenie šiel). Veľmi dobrou pôdou pre autorove košaté úvahy je aj vzťah k ženám - matka vs. manželka vs. bývalá priateľka. Normalizačný rozmer románu autor sprostredkúva cez zamestnania, vzťahy medzi kolegami a kariérne rošády, veľmi silný motív je odchod otca hlavného hrdinu za prácou do Bratislavy.

[Matej Misik · Rating 3 out of 5]

Note to self: aspon priblizne si pred citanim pozriet o com kniha je. V tychto dnoch sa preluskat psychologickym romanom (ala Zlocin a trest, Proces) nesadlo najlepsie. Bola to moja prva kniha od Mitanu a urcite siahnem po dalsich, forma ako aj sposob opisu spolocnosti sa mi pacili.

[Roman Psota · Rating 5 out of 5]

Pre niekoho román kriminálny, pre iného psychologický, za mňa vtipný, i zo života, i moderný, lietajúci v časových líniách, ale hlavne, je to román veľmi kvalitne napísaný, spĺňajúci svetové parametre 👏👏👏👏👏.

Raskolnikova poznajú čitatelia po celom svete, Petra Slávika len hŕstka vyvolených... 🫤

[Viliam Čizmazia · Rating 4 out of 5]

Náhoda sa pýta na cestu kohosi, kto presne vie kam ju má hrdo a sebavedomo poslať...