Radoslav Procházka, ktorý patrí medzi najvýraznejších právnikov u nás a bol priamym aktérom politického diania, v knihe analyzuje vznik a historické zmeny Ústavy a predkladá vlastné návrhy, ako dosiahnuť, aby jej novely neboli len marketingovým nástrojom politických strán. Venuje sa aj návrhom na zmeny Ústavného súdu, ktoré budú v roku 2018 patriť medzi hlavné spoločenské témy.
“Úcta k štátu, zákonom a ľuďom v tejto krajine nemá byť slepá, ale mala by vyrastať zo žičlivosti k nej. Kniha Radoslava Procházku je napísaná s ústavným nadhľadom, niekedy kriticky, ale preniká ju autorova žičlivosť a záujem o tvár tejto krajiny. Odporúčam ju každému, kto sa zaujíma o politický, spoločenský a duchovný život na Slovensku,” píše v predslove Rozhádzanej republiky František Mikloško.
Nie je to práve letné čítanie, ale Procházku sa oplatí čítať vždy. Najmä ak má človek rád trošku komplikovanejší štýl vyjadrovania, špecifický humor a rochnenie v cudzích pojmoch.
Radoslav Procházka v tejto knihe ponúka svoj pohľad na podľa neho zásadný problém straty úcty občanov a politikov Slovenska voči ústave SR ako ku symbolickému základu bytia nášho štátu, ponechávajúc ústave miesto len akéhosi zákona, ktorý je ťažšie zmeniť. Správne popisuje genézu chýbania tejto úcty vyplývajúcej z okolností vzniku textu ústavy a jej schválenia i dôsledky v podobe čoraz častejších zmien jej znenia. Tento svoj pohľad podopiera podrobným popisom ústavných zmien za 25 rokov fungovania nášho štátu, keď vytvára klasifikáciu týchto zmien, kde zavádza pojmy ako prevádzková, meritórna, či 'komunikačná' novela a popisuje, že v posledných rokoch pribúda noviel komunikačných, teda takých, ktoré odpovedajú skôr na nejakú potrebu prezentácie politickej agendy politických strán než na reálnu potrebu či snahu ústavodarcu autentickým spôsobom formovať fungovanie orgánov SR. V závere ponúka riešenie tohto stavu v akomsi 'škandinávskom' modeli, kde ústavné zmeny by museli byť schválené dvomi po sebe zvolenými parlamentami.
Je chvályhodné, že Procházka sa snaží nastoľovať tému ústavy a nášho vzťahu k nej do širšieho, menej odborného prostredia. Žiaľ, tam zásluhy tejto knihy končia. Kniha ašpiruje byť iba popisom súčasného stavu z autorovho pohľadu, stráca sa v repetitívnej a pomerne arbitrárnej klasifikácii ústavných zmien autorom, a autorov pohľad na to, ako by to malo byť inak (ústava ako 'totem') skôr predostiera než vysvetľuje či nebodaj odôvodňuje. (V istom momente dokonca pri obhajobe nemennosti ústavy skĺzava do kritiky snahy prispôsobovať legislatívu každodennému životu, čo predstaviteľne môže byť problém, ale rozhodne nie na Slovensku, kde máme problém skôr opačný.) Na dôvažok, knihe na hodnote nepridáva istá neúprimnosť autora - predostiera svoju originálnu klasifikáciu zákonov akoby o tejto klasifikácii panovala všeobecná zhoda a hlavne nedostatočne reflektuje svoj podiel na súčasnom stave, kde najprv v úvode kritizuje zmenu voľby prezidenta na priamu bez úmyslu ústavodarcu dôsledne zmeniť systém na prezidentský, no svoju rýchlo šitú novelu posilňujúcu rolu prezidenta po nevyslovení dôvery vláde považuje za chybnú len spôsobom vzniku - obsahovo ju považuje za prinajmenšom nie škodlivú, napriek tomu, že priznáva, že iba budúcnosť ukáže, čo vlastne táto zmena prinesie.
Doslov Juraja Šeligu sa snaží hľadať odôvodnenie autorovej snahy o totemický zákon v túžbe autora po politickej jednote národa. Takáto debata by bola v tejto knihe vysoko žiaduca. Možno potom by vyplávalo napovrch základné nepochopenie slovenského naturelu zo strany autora - túžba a schopnosť žiť spokojne vedľa seba aj bez nevyhnutného nastoľovania politickej jednoty na národnej úrovni. Potom by sa adekvátne natískala otázka, či ústava ako ťažšie zmeniteľný zákon nie je presne to, čo si tento národ vo svojej ústave praje a potrebuje.
A good overview of constitutional amendments up until 2017, an enjoyable read in the world of Slovak constitutional law that doesn't make itself too accessible for an external reader. The author however limits himself to the amendments and does not analyze the impact of the basic law and its original structure.
Kniha začne dobre, potom trošku nudí. Občas je vtipná, inokedy zasa nasilu používa cudzie výrazy. Tematicky skáče a často sa nedostane k pointe. A na konci je o to niečo úplne iné, než si čitatelia mysleli. Presne ako jej autor.