What do you think?
Rate this book
Scenár
Etela Farkašová v novej rozsiahlejšej próze Scenár rozvíja témy prítomné v jej predchádzajúcej tvorbe, do istej miery sa vracia aj k typom postáv, ktoré sú pre ňu príznačné. Tentoraz je to manželský pár, umelecká prekladateľka a prírodovedec, stretávame sa s nimi v čase, keď prechádzajú procesom vyrovnávania sa s vlastným starnutím. Autorka tematizuje starobu/starnutie nielen ako individuálny psychický problém, ale vzhľadom na opojenie dnešnej spoločnosti ideálmi mladosti povýšenými na všeobecnú normu, aj ako problém sociálny.
V prvom pláne ide o rodinný príbeh starších manželov, doň sú zakomponované filozofické reflexie súvisiace najmä s otázkou, či človek môže pochopiť „logiku“ svojho životného príbehu, vzťahy medzi jeho rôznymi časťami, a tým usmerniť jeho utváranie. Próza je sugestívnou výpoveďou o vnútornom svete intelektuálky-sedemdesiatničky, hoci kritickým pohľadom sa obracia aj na viaceré nezdravé fenomény našej spoločnosti (ageizmus je jedným z nich). Obe hlavné postavy majú vrúcny vzťah k hudbe a venujú veľa času jej počúvaniu, takže v druhom pláne próza prináša reflexie hudby ako prostriedku komunikácie a najmä sebapoznania a sebaprežívania.
Hudobné motívy sú tu prítomné aj v inej podobe a za iným účelom, súvisia s prípravou „scenára“ poslednej rozlúčky. Ide o pozoruhodnú viacvrstvovú prózu, ktorá osloví aktuálnou, no zároveň nadčasovou témou, a aj jej umeleckým stvárnením. Knihu zdobia ilustrácie Květy Fulierovej.
V prvom pláne ide o rodinný príbeh starších manželov, doň sú zakomponované filozofické reflexie súvisiace najmä s otázkou, či človek môže pochopiť „logiku“ svojho životného príbehu, vzťahy medzi jeho rôznymi časťami, a tým usmerniť jeho utváranie. Próza je sugestívnou výpoveďou o vnútornom svete intelektuálky-sedemdesiatničky, hoci kritickým pohľadom sa obracia aj na viaceré nezdravé fenomény našej spoločnosti (ageizmus je jedným z nich). Obe hlavné postavy majú vrúcny vzťah k hudbe a venujú veľa času jej počúvaniu, takže v druhom pláne próza prináša reflexie hudby ako prostriedku komunikácie a najmä sebapoznania a sebaprežívania.
Hudobné motívy sú tu prítomné aj v inej podobe a za iným účelom, súvisia s prípravou „scenára“ poslednej rozlúčky. Ide o pozoruhodnú viacvrstvovú prózu, ktorá osloví aktuálnou, no zároveň nadčasovou témou, a aj jej umeleckým stvárnením. Knihu zdobia ilustrácie Květy Fulierovej.
- GenresFiction
347 pages, Paperback
First published January 1, 2017
1 person is currently reading
65 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 6 of 6 reviews
January 22, 2023
Pet zvjezdica cuvam samo za vrhunska dijela, i mislim da je ova knjiga bila jedna od tih. Predivno, prica jedne zene u jeseni zivota, melanholicna, stvarna, opipljiva.. duboko me dojmila.
Mladjim citaocima bih preporucila da sacekaju i procitaju je za nekoliko godina, ili decenija, da bi imali pravu perspektivu😉
Mladjim citaocima bih preporucila da sacekaju i procitaju je za nekoliko godina, ili decenija, da bi imali pravu perspektivu😉
January 1, 2025
Táto kniha ma dosť vyčerpala. Už dlho som sa s niečím netrápila tak, ako s týmto. Avšak, nevnímam to ako negatívum. Jeden z hlavných dôvodov, prečo to bolo náročné, pekne vystihla Ivica Ruttkayová v krátkom doslove: ,,(Etela Farkašová) ako jedna z mála autorských osobností súčastnosti nerezignovala na spoločenskú úlohu literatúry.” Scenár rozoberá veľmi náročnú tému starnutia, a hlavne starnutia v modernej spoločnosti. Nie je to vnútorne ľahké čítanie. Druhým dôvodom je experimentálna forma. Pomerne dlho mi trvalo, kým som si zvykla na spôsob písania. Avšak, toto malo aj pozitívnu stránku, pretože voľba formy núti čitateľstvo permanentne sústrediť sa na čítaný text.
Záverečné eseje sú len príjemným bonusom. Musím vyzdvihnúť tú s názvom Dvojrealita, dvojprítomnosť. Dáva čitateľstvu nakuknúť do kúzelných vôd autorstva.
Záverečné eseje sú len príjemným bonusom. Musím vyzdvihnúť tú s názvom Dvojrealita, dvojprítomnosť. Dáva čitateľstvu nakuknúť do kúzelných vôd autorstva.
January 3, 2023
Próza, ktorá odkazuje na klasickú hudbu, jej dynamika príbehu korešponduje s Ravelovým Bolerom (a je rámcovaná cyklickým časom). Román, ku ktorému si síce viete starostlivo vyskladať playlist zo zmienených skladieb na Spotify, no v kombinácii s čítaným textom vôbec nesedí a vyrušuje. Farkašovej Scenár interpretuje hudbu a naráža na jej úzku spätosť s našimi spomienkami.
Etela Farkašová sa číta zdĺhavo a ťažko. Na jednej strane práve simuláciou nehybnosti a neviditeľnosti starého manželského páru oproti súčasnému stavu spoločnosti byť aktívnym a výkonným členom pracovného reťazca. Na druhej strane je spomaľovaná vkladanými echami klasických skladieb. Ten, kto je zvedaví, si ide vyhľadať hudbu, o ktorej sa v texte píše. Tá však nie je krátka a ľahko stráviteľná. Samotné Bolero má napríklad cez 15 minút. Stravinskeho Vták Ohnivák cez 20 min. Mozartov Jupiter má viac ako 35 min. Exodus Wojciecha Kilara cez 23 min. Trpezlivý čitateľ so sklonom k precíznosti má pred sebou prózu, ktorá dáva zabrať. Lebo, úprimne, je rozdiel počúvať pri čítaní soundtrack k 50 odtieňom šedej a na druhej strane všetky hudobné odkazy k Scenáru (vrátane Orffovej Carminy Burany). Kniha chtiac nechtiac tlačí nielen na čitateľovu koncentráciu, ale aj na jeho poslucháčsku pozornosť pri tomto multimediálnom výstupe.
Treba však zároveň dodať, že nejde zo strany Farkašovej o muzikálny "snobizmus". Reflektuje hudbu doslova z pozície fanúšičky, nadšene cez postavu Kataríny. Tej sa pozitívne rozpomínanie spojené s počúvaním prepletá s nepokojom a obavami o najmladšieho syna, smútkom za ostatnými dvoma synmi a ich rodinou, vnúčatami. Jej hrdinka žongluje s vonkajšími rodinnými problémami, fyzickou nepohodou, chradnutím a psychickou roztrieštenosťou.
Všetko sa to deje v kulisách starého, veľkého domu a záhrady. Pokojné, tiché prostredie tu rozráža občasná návšteva strateného syna (ktorý zápasí s alkoholom a drogami), krátky pobyt nepoznaného vnuka, podobajúceho sa charakterovo na neúspešného a problémového otca či pravidelné stretávky s kamarátkami na káve a koláči v meste. Je paradoxom, že zatiaľ čo Katarína kritizuje mladšie generácie a ich sklon k neustálej práci a hektickosti života, sama hrdinka si v hlave prehráva všetko, čo by ešte trebalo zariadiť a napraviť.
Dostáva sa do stresovej, hektickej špirály úloh, ktoré sú nad jej rámec, a činností či akcií, na ktoré jej vôľa, slovo, fyzická aktivita nedostačujú. (Vypeká koláče, upratuje dom, nakupuje vianočné darčeky pre rodinu, ktorá na sviatky nakoniec nepríde.) Zvádza tak mentálny wrestling predovšetkým so sebou a predstavou vlastnej nepotrebnosti a vytlačenia na perifériu aktívnej spoločnosti.
Etela Farkašová sa číta zdĺhavo a ťažko. Na jednej strane práve simuláciou nehybnosti a neviditeľnosti starého manželského páru oproti súčasnému stavu spoločnosti byť aktívnym a výkonným členom pracovného reťazca. Na druhej strane je spomaľovaná vkladanými echami klasických skladieb. Ten, kto je zvedaví, si ide vyhľadať hudbu, o ktorej sa v texte píše. Tá však nie je krátka a ľahko stráviteľná. Samotné Bolero má napríklad cez 15 minút. Stravinskeho Vták Ohnivák cez 20 min. Mozartov Jupiter má viac ako 35 min. Exodus Wojciecha Kilara cez 23 min. Trpezlivý čitateľ so sklonom k precíznosti má pred sebou prózu, ktorá dáva zabrať. Lebo, úprimne, je rozdiel počúvať pri čítaní soundtrack k 50 odtieňom šedej a na druhej strane všetky hudobné odkazy k Scenáru (vrátane Orffovej Carminy Burany). Kniha chtiac nechtiac tlačí nielen na čitateľovu koncentráciu, ale aj na jeho poslucháčsku pozornosť pri tomto multimediálnom výstupe.
Treba však zároveň dodať, že nejde zo strany Farkašovej o muzikálny "snobizmus". Reflektuje hudbu doslova z pozície fanúšičky, nadšene cez postavu Kataríny. Tej sa pozitívne rozpomínanie spojené s počúvaním prepletá s nepokojom a obavami o najmladšieho syna, smútkom za ostatnými dvoma synmi a ich rodinou, vnúčatami. Jej hrdinka žongluje s vonkajšími rodinnými problémami, fyzickou nepohodou, chradnutím a psychickou roztrieštenosťou.
Všetko sa to deje v kulisách starého, veľkého domu a záhrady. Pokojné, tiché prostredie tu rozráža občasná návšteva strateného syna (ktorý zápasí s alkoholom a drogami), krátky pobyt nepoznaného vnuka, podobajúceho sa charakterovo na neúspešného a problémového otca či pravidelné stretávky s kamarátkami na káve a koláči v meste. Je paradoxom, že zatiaľ čo Katarína kritizuje mladšie generácie a ich sklon k neustálej práci a hektickosti života, sama hrdinka si v hlave prehráva všetko, čo by ešte trebalo zariadiť a napraviť.
Dostáva sa do stresovej, hektickej špirály úloh, ktoré sú nad jej rámec, a činností či akcií, na ktoré jej vôľa, slovo, fyzická aktivita nedostačujú. (Vypeká koláče, upratuje dom, nakupuje vianočné darčeky pre rodinu, ktorá na sviatky nakoniec nepríde.) Zvádza tak mentálny wrestling predovšetkým so sebou a predstavou vlastnej nepotrebnosti a vytlačenia na perifériu aktívnej spoločnosti.
July 16, 2018
Pri vyuziti odporucanych postupov literarnej kritiky knihe nie je velmi co vycitat - je azda presne tym, cim byt chcela, takze jej monotonnost a vyrazna melodramatickost je logicky odovodnena. Druhou vecou je, ze kniha takto "funguje" aj ci prave preto, ze si autorka viacere zalezitosti od zaciatku prilis ulahcila - az na okraj neprijemneho klise. Od zvacsa jednorozmernych postav, az po jednorozmernost tem a ich rieseni. Vysledkom je skusene napisana nuda s puncom zbytocnosti. O to horsie, ze na 350-ich stranach.
May 18, 2023
Mnogo mi se dopala! Nije knjiga koja se brzo čita, potpuno prati tok razmišljanja i svakodnevice jedne starije intelektualke, čak i kada joj se misli repetitivno vrte u krug, to takođe deluje autentično. Mnogo je lepo datih analogija, preispitivanja o savremenom životu, današnjoj evropskoj realnosti, porodici, braku, odnosu odrasle dece i starijih roditelja (bez amerikanizovane drame). Imala sam osećaj da sam, dok sam čitala, te dane provela sa glavnom junakinjom, i njenoj kući i njenim mislima.
Premisa koja je data na koricama (izdanje Agora, 2021, prevela sa slovačkog Zdenka Valent Belić) - stariji bračni par pravi "scenario", svojevrsnu plejlistu klasične muzike koja je obeležila momente u životu koji su im bili važni, za koju smatraju da bi najautentičnije opisala njih i njihove živote i koja bi bila puštena na sahrani umesto posmrtnih govora - donekle opisuje roman, odnosno daje mu okvir. Ako nekoga podstakne da presluša dela koja se pominju u romanu bilo bi lepo. Budući da dobro profesionalno dobro poznajem muziku o kojoj je reč, nedostajalo mi je malo čvršće veze između muzike, likova i radnje, ako je to uopšte moguće povezati. Mada, možda nije neophodno.
"S jedne strane čovek žudi da ima nešto pred sobom, nešto ćemu će se radovati, pripremati, skupljati snagu, dok s druge strane je ta želja da nešto ostavi iza sebe, koncentriše se na to da posle njega nešto i ostane, da ostavi trag, taj nesrećni trag, po svaku cenu se čupamo, borimo se sa preprekama, problemima, samo da sve ne odnese vetar, samo da to čupanje ima kakvog-takvog smisla, a sam smisao uglavnom merimo dužinom ili dubinom tragova koje ostavljamo, ali kakvih tragova, da li su ikome baš toliko važni..."
"...dobar tekst je kao lanac koji povezuje brojne karike, u jednoj priči se nađe i više njih, bez obzira koliko se pojedine priče jedna od druge razlikuju, nešto ih povezuje, nešto suštinsko, što ne mora da ima konkretno lice, u dobroj književnosti, u književnosti pisanoj iznutra, kako je ona to zvala, uvek možeš pronaći sebe, barem mali delić svoje priče, književnost nije odrađena parcela koja pripada jednom pojedincu, to je otvoreni prostor koji je u stanju da u sebe primi nesagledivo mnoštvo priča, doživljaja, iskustava, emocija."
Premisa koja je data na koricama (izdanje Agora, 2021, prevela sa slovačkog Zdenka Valent Belić) - stariji bračni par pravi "scenario", svojevrsnu plejlistu klasične muzike koja je obeležila momente u životu koji su im bili važni, za koju smatraju da bi najautentičnije opisala njih i njihove živote i koja bi bila puštena na sahrani umesto posmrtnih govora - donekle opisuje roman, odnosno daje mu okvir. Ako nekoga podstakne da presluša dela koja se pominju u romanu bilo bi lepo. Budući da dobro profesionalno dobro poznajem muziku o kojoj je reč, nedostajalo mi je malo čvršće veze između muzike, likova i radnje, ako je to uopšte moguće povezati. Mada, možda nije neophodno.
"S jedne strane čovek žudi da ima nešto pred sobom, nešto ćemu će se radovati, pripremati, skupljati snagu, dok s druge strane je ta želja da nešto ostavi iza sebe, koncentriše se na to da posle njega nešto i ostane, da ostavi trag, taj nesrećni trag, po svaku cenu se čupamo, borimo se sa preprekama, problemima, samo da sve ne odnese vetar, samo da to čupanje ima kakvog-takvog smisla, a sam smisao uglavnom merimo dužinom ili dubinom tragova koje ostavljamo, ali kakvih tragova, da li su ikome baš toliko važni..."
"...dobar tekst je kao lanac koji povezuje brojne karike, u jednoj priči se nađe i više njih, bez obzira koliko se pojedine priče jedna od druge razlikuju, nešto ih povezuje, nešto suštinsko, što ne mora da ima konkretno lice, u dobroj književnosti, u književnosti pisanoj iznutra, kako je ona to zvala, uvek možeš pronaći sebe, barem mali delić svoje priče, književnost nije odrađena parcela koja pripada jednom pojedincu, to je otvoreni prostor koji je u stanju da u sebe primi nesagledivo mnoštvo priča, doživljaja, iskustava, emocija."
January 1, 2019
Veľmi pekná a dôstojná knižka, pohladenie po duši. Pokojná, hĺbavá, podstatná. Veľmi dobre mi padlo popri nej počúvať hudbu, o ktorej sa hovorilo - klasiku. Ku koncu sa už trochu opakovala, príliš sa rypala v tom istom, ale v podstate to zapadalo do odkazu knihy. Kniha o starobe, túžbe po pokoji a pochopení svojej minulosti, svojich krokov. Po stabilite, jasnosti. A z veľkej časti o rodine a o tom, aké sny mame o svojich blízkych a ako nás potom realita sklamava. Pekný začiatok roka, tentoraz dobrý vyber Anasoft litery.
Displaying 1 - 6 of 6 reviews