Dieser Band versammelt die Schriften von Sigmund Freud.
Freud (1856-1939) war ein österreichischer Neurologe, Tiefenpsychologe, Kulturtheoretiker und Religionskritiker. Als Begründer der Psychoanalyse erlangte er weltweite Bekanntheit. Freud gilt als einer der einflussreichsten Denker des 20. Jahrhunderts; seine Theorien und Methoden werden bis heute viel diskutiert. Inhalt: Die Traumdeutung Zur Psychopathologie des Alltagslebens Drei Abhandlungen zur Sexualtheorie Eine Kindheitserinnerung des Leonardo da Vinci Totem und Tabu Vorlesungen zur Einführung in die Psychoanalyse Jenseits des Lustprinzips Massenpsychologie und Ich-Analyse Das Ich und das Es Die Frage der Laienanalyse Das Unbehagen in der Kultur Neue Folge der Vorlesungen zur Einführung in die Psychoanalyse Der Mann Moses und die monotheistische Religion Bruchstück einer Hysterie-Analyse Der Witz und seine Beziehung zum Unbewußten Über Psychoanalyse Bemerkungen über einen Fall von Zwangsneurose Analyse der Phobie eines fünfjährigen Knaben Einige Übereinstimmungen im Seelenleben der Wilden und der Neurotiker Aus der Geschichte einer infantilen Neurose Hemmung, Symptom, Angst Die Zukunft einer Illusion Die endliche und die unendliche Analyse Traum und Telepathie Eine Schwierigkeit der Psychoanalyse Der Wahn und die Träume in W. Jensens Gradiva Studien über Hysterie Nachträge über Coca Ein Traum als Beweismittel Zur Geschichte der psychoanalytischen Bewegung Zur Auffassung der Aphasien Psychische Behandlung Über den psychischen Mechanismus hysterischer Phänomene Zur Ätiologie der Hysterie Die Sexualität in der Ätiologie der Neurosen Die Freudsche psychoanalytische Methode Über Psychotherapie Meine Ansichten über die Rolle der Sexualität in der Ätiologie der Neurosen Zwangshandlungen und Religionsübungen Der Dichter und das Phantasieren....
Dr. Sigismund Freud, M.D. (University of Vienna)—later changed to Sigmund—was a neurologist and the founder of psychoanalysis, who created an entirely new approach to the understanding of the human personality. He is regarded as one of the most influential—and controversial—minds of the 20th century.
In 1873, Freud began to study medicine at the University of Vienna. After graduating, he worked at the Vienna General Hospital. He collaborated with Josef Breuer in treating hysteria by the recall of painful experiences under hypnosis. In 1885, Freud went to Paris as a student of the neurologist Jean Charcot. On his return to Vienna the following year, Freud set up in private practice, specialising in nervous and brain disorders. The same year he married Martha Bernays, with whom he had six children.
Freud developed the theory that humans have an unconscious in which sexual and aggressive impulses are in perpetual conflict for supremacy with the defences against them. In 1897, he began an intensive analysis of himself. In 1900, his major work The Interpretation of Dreams was published in which Freud analysed dreams in terms of unconscious desires and experiences.
In 1902, Freud was appointed Professor of Neuropathology at the University of Vienna, a post he held until 1938. Although the medical establishment disagreed with many of his theories, a group of pupils and followers began to gather around Freud. In 1910, the International Psychoanalytic Association was founded with Carl Jung, a close associate of Freud's, as the president. Jung later broke with Freud and developed his own theories.
After World War One, Freud spent less time in clinical observation and concentrated on the application of his theories to history, art, literature and anthropology. In 1923, he published The Ego and the Id, which suggested a new structural model of the mind, divided into the 'id, the 'ego' and the 'superego'.
In 1933, the Nazis publicly burnt a number of Freud's books. In 1938, shortly after the Nazis annexed Austria, Freud left Vienna for London with his wife and daughter Anna.
Freud had been diagnosed with cancer of the jaw in 1923, and underwent more than 30 operations. He died of cancer on 23 September 1939.
dala by som tejto knižke aj 5 hviezdičiek pretože mi dokázala objasniť veci, ktoré v tomto komentári bližšie nerozoberiem, ale keďže to nie je nič výnimočné skončili sme na hodnotení 3 hviezdičiek ale inak ak vás zaujíma nevedomie v súvislosti so snami a sexualitou tak pán Freud je jednoznačne dobrá voľba (stále si však nemyslím, že naše pohnútky sú založené z väčšej časti najmä na sexualite)
Sigmund Freud: 6 de mayo de 1856-Londres, 23 de septiembre de 1939) fue un médico neurólogo austriaco de origen judío, padre del psicoanálisis y una de las mayores figuras intelectuales del siglo XX.
Desde mi etapa cómo estudiante de psicología siempre me ha fascinado el psicoanálisis y en particular Sigmun Freud. Freud fue desarrollado su teoría a lo largo de su vida. Teoría como la primera tópica constituida por los sistemas consciente, preconsciente e insconciente. Posteriormente Freud propuso la segunda tópica, en el que se estructura el aparato psíquico en el yo, el ello y el súper yo. Pero una serie de etapas del desarrollo de la libido, quizás, una de las teorías que más me ha llamado la atención. Son las etapas oral, anal, fálica y genital, en las que las respectivas zonas erógenas priman en cada caso como fuente de placer libidinal. Entre las etapas fálica y genital, el psicoanálisis postula una etapa de latencia, en las que las demandas libidinales quedan latentes y hay una mayor preocupación por la adquisición de capacidades.
This entire review has been hidden because of spoilers.
Freud je známy svojou filozofiou, ale viac z humornej stranky, ako vážnej. Chcela som vedieť, či v tom je niečo viac a náhodou mu neuberáme zo zaslúženého úspechu a slávy - avšak nemyslím si. Na svoju dobu možno mal zaujímavé a pokrokové myšlienky, ale v dnešnom svete sa to číta veľmi ťažko, až nudne a nezaujímavo.
Ľudské podvedomie či psychika si aj napriek bohatým poznatkom, ktoré vedci počas rokov nadobudli, do istej miery udržiava istý stupeň záhadnosti a tajomnosti - vieme napríklad, že traumatické udalosti z obdobia dospievania dokážu človeka dlhodobo poznačiť, no už menej známe je, že rôzne neurózy nemusia byť len výsledkom negatívnych skúseností, ale môžu sa vyvinúť celkom prirodzene počas vývoja vplyvom úplne obyčajných, prirodzených vzťahov či ich vnímania jednotlivcami.
Známy psychoanalytik Sigmund Freud sa v jednotlivých štúdiách (orientovaných na lásku a sen) zaoberá psychickou impotenciou či kastráciou, incestuálnym základom rôznych sexuálnych prejavov, ktoré sa síce naplno prejavia až v dospelosti, no vytvárajú sa už v rannom detstve, skúma vplyv výchovy na sexualitu a rozdielny dopad, aký má na ženy a mužov, poukazuje na psychologický základ nevery, ktorý podľa neho pramení z potreby "získania" sexuálneho objektu "zníženej úrovne", čo je výsledkom postupného vývoja oidipovského komplexu počas dospievania, a zároveň skúma dôvod vzniku "čudných" snov, ktoré vidí v konfliktom krížení vedomého a nevedého.
Freudove štúdie zahŕňajúce nie len teoretické poznatky, ale aj konkrétne psychoanalytické príklady sú na jednej strane nesmierne zaujímavým a fascinujúcim, no zároveň aj tak trochu podivným čítaním, ktoré núti zamýšľať sa nad čudesnosťou a neovplyvniteľnou animalistickou zvrátenosťou ľudského podvedomia. Poučné, ale aj znepokojivé (alebo možno skôr nechutné) odhalenia Freudovho psychoanalytického skúmania vedú k spochybneniu ľudskej nátury a uvažovaniu či takto ozaj funguje všetko to neznáme ukrývajúce sa v našom vnútri, ktoré z nás robí to, kým sme.
,Dacă a fi creat psihanaliza este un merit, atunci nu a fost meritul meu.’' Psihanaliza. Un concept care ne dă întâlnire cu abisul din noi. I-a trebuit mai mult de un veac acestei idei ca să se impună, iar numele său se leagă de un celebru evreu, Sigmund Freud. La ce se referă totuşi Freud când îşi declină paternitatea asupra noii ştiinţe psihologice? Nici mai mult nici mai puţin decât la experienţa sa de student în Viena, când, în perioada 1880-1882, un alt medic vienez, dr. Josef Breuer, aplica prima terapie de psihanaliză unei fete isterice şi, nota bene, o şi trata.
Despre dificultatea lansării la apă a acestui concept care nu a avut nicidecum soarta nefericită a vreunui Titanic, părintele psihanalizei mărturisea într-o conferinţă americană că două ar fi fost principalele piedici: pe de o parte, caracterul nou şi neobişnuit al psihanalizei se abate de la opiniile psihiatrice tradiţionale, pe de alta, marii savanţi şi psihiatri au la rândul lor rezistenţe emoţionale şi se tem de întâlnirea cu sinele. Cu toate acestea, Freud explică faptul că psihanaliza nu neagă celelalte domenii înrudite, psihologia şi psihiatria, ci îşi doreşte să se alieze lor.
Dincolo de speculații, anul nașterii psihanalizei poate fi considerat inauguralul 1900, când apărea celebra ,,Interpretarea viselor’’. Înainte cu cinci ani, drumul fusese deschis de lucrarea comună, semnată Breuer și Freud, ,,Studii despre isterie’’, 1895. Continuarea recenziei o găsești aici http://www.bookblog.ro/recenzie/la-in...