S touto knihou som dosť bojovala, čo ma zaskočilo. Historické romance totiž vnímam ako absolútnu formu relaxu. Skrátka to sú knihy, pri ktorých nemusím premýšľať. Tým pádom som im ochotná všeličo prepáčiť. Ešte viac toho dokážem prepáčiť knihe, ktorá je zároveň debutom. Ale sú veci, ktoré dokonca ani ja nedokážem ignorovať.
Príbeh sám o sebe nebol až taký zlý. Len keby mal trošku svižnejší rozjazd, nakoľko prvých cca 100 strán bolo absolútne o ničom, skrátka akoby som čítala tú istú scénu, v ktorej len vystupovali iné postavy. Potom sa dej trošku rozbehol, ale nebol ani spolovice taký vzrušujúci, ako som očakávala. za čo skladám poklonu osobe, ktorá písala anotáciu, pretože má očividne fakt veľké nadanie prikrášľovať si skutočnosť. Pretože táto kniha nebola ani o intrigách, ani o nebezpečenstve, ani o klebetách - skrátka to bola len klasická romantika, ale uznávam, že označenie "oddychová romanca" znie omnoho menej zaujímavo ako ten akčný trhák, ktorý sľubuje zadná strana dosiek.
Horšie to bolo so samotnou knihou. V deji bolo toľko historických nepresností, že som si ich dokonca všimla aj ja, totálny historický ignorant. Začalo to už rozhovormi, ktoré boli občas naozaj až zarážajúco hnané do súčasného slangu, čo je v 12. storočí dosť výstredné, navyše je divné, aby nejaký gróf o svojom kráľovi vyhlásil, že je dávno za zenitom. (Áno, presne týmito slovami.)
Tiež chápem, že autorka asi chcela apelovať na emancipáciu žien, ale v tom čase muži načúvali názorom žien asi rovnako často, ako by počúvali bečanie oviec, takže mi príde scestné, aby hlavný hrdina kričal na hlavnú hrdinku, že má zájsť za otcom a povedať mu, že sa nevydá za toho, koho jej vybral, pretože... to skrátka nechce. V 12. storočí, keď bolo všetkým absolútne jedno, či chcú, nechcú alebo či milujú, skrátka tohoto si vezmeš, aj keby z neba padali vozy, pretože má veľký majetok a ten chcem. Takže áno, skutočne bizarné rozhovory sa tu odohrávali a skôr mi pripomínali súčasnú dobu, než anglický stredovek.
Potom tu bolo naozaj veľa historických nezrovnalostí, ako že hlavná hrdinka si dala ušiť šaty z hodvábu, ktorý v tom čase v Anglicku naozaj nemal čo hľadať, navyše, kto by to nosil, keď v tom čase bolo naozaj chladno a hodváb by nikto neocenil a určite nie uprostred treskúcej zimy. Och a môj obľúbený kiks - v 12. storočí sa niekto len tak rozhodne pochovať svojho milovaného mŕtveho spopolnením. V prísne kresťanskom Anglicku, v ktorom sa nesmelo spaľovať, pretože potom by duše mŕtvych nedopadli najlepšie a najlepšie by nedopadli ani tí, ktorí by niečo také vykonali. Ale chápem, je niečo romantické na vatre vytvorenej z mŕtvych pozostatkov niektorého príbuzného.
A takto by som mohla pokračovať ešte dlho a som si istá, že niekto zdatnejší v histórii by tam toho našiel, resp. nenašiel ešte viac. Mňa osobne ešte bavilo opakovanie spojenie "rod vymrie po meči", pričom autorka asi zabudla, že rod môže vymrieť aj po praslici v prípade, že zomrie posledný ženský potomok a keďže hlavný hrdina mal žijúcu sestru a obaja boli slobodní a bezdetní, nemožno tvrdiť ani jedno a ani druhé. Pričom som si istá, že minimálne raz autorka tvrdila, že rod vymrie po meči, hoci jasne opisovala vymretie po praslici.
Nuž, nebudem klamať, môj názor nie je veľmi lichotivý. Ale chápem, že pri debutoch je to náročné a o to viac, ak hovoríme o debutoch práve v takom špecifickom žánri, akým historická romanca určite je. Len sa pýtam, čo vlastne robila redaktorka. Pretože výsledný produkt pôsobí, akoby v ňom kontrolovala len gramatiku a na ostatné sa vykašlala. Čo je až hanba, kto iný ak nie redaktor má upozorniť autora na to, že má v knihe logické chyby a historické nepresnosti?
(Hlavná hrdinka odo mňa ešte dostáva zlatého bludišťáka, pretože je očividne génius. V čase niekoľkých krátkych týždňov sa totižto dokázala francúzštinu na takej vysokej úrovni, že bežne rozumela celým rozhovorom ľudí, ktorí francúzštinu považovali za svoj materinský jazyk. Ja som francúzštinu študovala štyri roky a Francúzom by som dokázala rozumieť len veľmi povrchne ak vôbec. Ale rozumiem, ja som nemala intenzívne kurzy pod taktovkou mnícha.)