Narodila sa v rodine evanjelického farára Pavla Slančíka, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Mala desať súrodencov (jej brat Bohuslav, evanjelický farár, bol jej dvojčaťom), z ktorých 6 sa dožilo dospelého veku, a viacerí z nich boli neskôr literárne činní. Vzdelanie získala najprv v rodisku, potom ju učil otec, v Banskej Bystrici ukončila 4. triedu meštianskej školy. Nevydala sa, vďaka čomu mala celý život existenčné problémy. Hoci sa neustále snažila oslobodiť od rodiny, jej pokusy nájsť si prácu neboli veľmi úspešné. Chvíľu bola spoločníčkou vdovy v Dolnom Kubíne, neskôr sa stala v Martine opatrovateľkou zbierok Slovenského národného múzea, no vydržala tam tiež len krátko. V roku 1909 sa presťahovala do Ábelovej k bratovi na faru. Pokúsila sa ešte stať poštárkou, no nevyšlo jej to rovnako ako snaha E. Maróthy-Šoltésovej uviesť ju ako profesionálnu spisovateľku. Napokon sa stala opatrovateľkou v materskej škole, až sa v roku 1945 odsťahovala k príbuzným do Lučenca.
Hoci žila v ústraní od centier spoločenského a kultúrneho diania, jej literárne a kultúrne obzory rozširovala ako rodina, tak aj stretnutia s K. Banšelom, národovkyňou E. Goldpergerovou a O. Petianovou (matkou Štefana Krčméryho). Začínala vydávaním rukopisného časopisu Ratolesť, ktorý vydávala so sestrou Irenou. Zachovalo sa len 1 číslo – kde prispela poviedkou Na vrchoch. Medzi jej prvé diela patria satirické verše, no neskôr sa venovala najmä románom a poviedkam, sporadicky i divadelným hrám. Vo svojich dielach podávala dokonalý popis ľudí a ich mentality, vlastností i zmýšľania, kritizovala súdobé politické a národnostné problémy a nijako sa nerozpakovala kritizovať i v tej dobe hlavné myšlienkové prúdy či praktiky bežného dedinského života. Príbehy zasadzovala zväčša do dedinského alebo malomestského prostredia svojho rodného kraja a mnohé z nich sú založené na jej vlastných skúsenostiach a príbehoch z jej života. Do roku 1896 uverejňovala svoje diela len v periodikách, neskôr vydávala samostatné knižné diela. Hoci sa v jej dielach často vyskytoval ako hlavný motív láska, nikdy sa k nej nestavala sentimentálne, ale skôr poukazovala na vypočítavosť, čím sa odlišovala od predošlej slovenskej prózy.
Pol na pol hviezdicky, lebo tie prve poviedky ako aj poviedky z knihy "Za koho ist" ma dost nebavili. Take pribehy ala "Pronska", ako to trefne povedala jedna mudra zienka na Kniznom klube. Len su oblecene do kroja a posunute o 70 rokov dozadu. Tak tie poviedky, to bola katastrofa :D Aj Poviedka Nemili - je cudna ci sa tam nedeje, len sa hraju karty, dievcata sa hanbia a nasieraju a tuzia kazda po inom chlapovi a nakoniec si ich vyberie iny chlap ako ony chceli a ony len kyvnu hlavkou a idu za neho! A ci pana! Ako ma nastvala Timravica jedna!!! :D :D A potom Tapakovci, co maju miesto krvi cmar a s plnokrvnymi zenami - Ilou a Ancou, jedna hrda, druha zufala. No to uz bola ina kava. Tam to odsypalo. Chvilami sa nedalo sympatizovat s nikym, no nie, ale to Timrava nepotrebuje. Aj hrda Ila je prilis hrda a nestastna Anca je zo svojho nestastia prilis zla. Joj, ale dobre je to napisane, Tapakovci lenivi a neporiadni, ze cloveku sa az nozik vo vrecku otvara a cakame ako to skonci. Aj Skon Pala Rocku. Dej nestagnuje a jeho otalanie kym k doktorovi pojde, ci sa to aj dnes nestava? A odhananie kaviek - zleho svedomia a upratania si zivota je take zive. Tak toto sa mi pacilo....
Ďalšie zbytočné dielo s tvrdohlavými postavami, ktoré nevedia normálne komunikovať. Príbeh nemal poriadnu zápletku, a už vôbec nie vyvrcholenie. Kiežby aspoň Anča dostala nejaký záver, keď bola po celý čas v popredí, ale to by som asi žiadala veľa. Názorný príklad toho, ako sa dá písať a čitateľovi nič neodovzdať.
Fajn uvod do Timravy. Zopar poviedok, kde sa striedaju postavy dedinskych rolnikov aj slecny z dedinskej inteligencie, vdaka comu je zbierka celkom dynamicka, vyberom postav aj roznorodostou tem.
Ťapákovci sú dielo, ktoré sa mi nikdy neomrzí z toho dôvodu, že popisuje Slovákov tak dokonalo. Aj keď prešlo už vyše sto rokov od prvého vydania, stále mám pocit, že sa niektorí ľudia na Slovensku pozerajú na svet okolo seba Ťapákovskou optikou. Skúsenejšími čitateľmi som bola upozornená na neveľkú náročnosť textu a taktiež na fakt, že použitý jazyk nie je na bohvie ako vysokej úrovni. Autorka mohla použiť aj lepšie jazykové prostriedky a nebyť tak priamočiara. Ale ten, kto vie z akého prostredia pochádza, jej to iste odpustí. Treba sa zamerať na historickú a povedzme morálnu hodnotu, ktorú nám dielo zanecháva.
Ako často konáme v našich životoch ako Iľa, ako Anča? Ktoré sú ich pozitívne a negatívne vlastnosti? Akí boli Slováci a prečo sme tak meškali v literárnych smeroch? Prečo u nás vznikali takéto diela a inde na svete iné? Je možné sa z diela niečo naučiť? Iste áno. Preto treba hľadať nové obzory a nebyť Ťapák.
„Sluha je len sluha, pán je pán. Ten srdca nemá.“ bolo to ok, čakala som od boženky viac, ale nie som sklamaná nejak extra. predsa len je to slovenská klasika, čiže zaručene nič moc
Mohla by som to prečítať aj viackrát, no stále by som v tomto diele nevidela to, čo väčšina navôkol. Hlavnú postavu, Iľu, som neznášala od začiatku do konca... vlastne, žiadna postava, ktorá sa v príbehu mihla, ma nedonútila obľúbiť si ju. Dielo mi prišlo nemastné, neslané, akurát tak Anča bola jediná, ktorá ma nútila ďalej čítať. Dúfala som, že možno predsa len nájde šťastie, keďže si toho vytrpela a vedela byť dobrá. Škoda však, že celý dej sa krútil len okolo Paľa a Ili, tí mi akosi nesadli, mohli sa odsťahovať už na začiatku a bol by pokoj.
3.5 (no kniha si zaslúži viac) First read of 2019. Akože no, celkom zaujímavá knížočka s veĺmi zaujímavou a jednoduchou pointou: Keď niečo chceš, ozvi sa a rob. Ilia je uplne top postava a kompletne s ňou súcítim. Až na ten nešťastný koniec s Ankou a celkom obvious koncom, storkou a dejom bol príbeh zaujímavý, no znova by som si ho neprečítal.
short, but not sweet. just forty pages of people arguing and being spiteful towards each other, but it wasnt even fun. i also dont completely understand the point? do what you want to and everyone will be happy? idk, definitely not gonna return to this.