Tam kde láska zanecháva slzy, priateľstvo dokáže vyčariť úsmev na perách.
Anna sa zo všetkých síl snaží vyrovnať s bolestnou skutočnosťou, ktorá nečakane zasiahne do jej a Everettovho života. Oporou v ťažkých chvíľach je jej Stela, priateľka, akú by si želala mať každá z nás a Everettov najlepší priateľ Philip. Do vzájomne poprepletaných osudov štyroch hlavných hrdinov však vstupujú city a ich priateľstvo musí čeliť realite života.
Anna, Stela, Everett a Philip sú ale pevne odhodlaní zotrvať spolu.
Dojímavý dvojdielny román zo súčasnosti o ľuďoch, ktorých navždy spojilo neviditeľné puto pevného priateľstva je úprimnou spoveďou o tom, že na to, aby sme boli v živote šťastní, musíme vedieť predovšetkým dávať.
Pokračovanie a zároveň posledná časť duológie Boh plače potichu.
Priatelia Anna, Everett, Philip, Stella.
V druhej knihe sa každého život obráti o 360°. Niekto niekoho stratí, iný získa.
Vyvrcholenie skvelého príbehu, ktorý sa dotkne vášho srdiečka.
Táto druhá časť mi veľmi pripomenula súčasné dianie na Slovensku. Reportérka Stella si musela pretrpieť veľa a pritom neohroziť jej priateľov. Hlavne Phillipa.
Anna s Everettom sa snažia, ale možno nie dostatočne.
Naozaj aj mimo recenzie, táto kniha ma dostala. Skvelé čítanie, všetko som prežívala s hlavnými postavami. Už teraz sa neviem dočkať re-readingu 😍😍😍.
autorku Hanu Repovú určite nemusím predstavovať. Jej romány čítajú Slovenky rady a každý rok čakajú na ten ďalší, do série. Ja som ju začala čítať až teraz.
Hana Repová debutovala práve touto knihou Boh plače potichu. Na fotke je už nové vydanie v podobe dvojknihy, ktorá má tiež nádhernú oriezku. A teraz moje dojmy: Začiatok bol veľmi sľubný, aj keď je tam hneď rodinná tragédia. Ale život nepíše len pekné príbehy. Je to príbeh Anny a Everetta, ktorých strata rozdelí a odlučí na niekoľko rokov. Nebudem prezrádzať veľa z deja, ale toto som tu musela uviesť. V deji spoznáme ešte Stellu a Philipa, ktorí si k sebe len ťažko hľadajú cestu. No v ich životoch sa toľko toho udeje, že bude nemožné nevidieť ich dvoch spolu. Dokonca aj v závere nebude všetko isté.
Trošku som s knihou bojovala, priznám sa. Hanka píše skvele, to sa nedá uprieť. Ale mala som momenty, keď som si k nej hľadala cestičky, aj preto mi to tak dlho trvalo. Do toho prišla dovolenka a iné knihy-recenzáky, ktorým som logicky musela dať prednosť. Ale vedela som, že sa k Boh plače potichu vrátim. Na jej prečítanie som nemala deadline, a preto som ju čítala pomalšie ako ste u mňa zvyknutí. Potom som sa už do nej poriadne zahryzla a páčilo sa mi, aký príbeh sa z toho postupne rozvinul. Postavy to v románe nemali ľahké, zvratov tam bolo niekoľko. Román ako taký sa mi páčil, len mu ešte čosi navyše chýbalo, niečo, čo robí knihu výnimočnou. Ale toto rozhodne nie je jediná kniha od autorky, po ktorej ešte siahnem. Mám v pláne aj ďalšie, už ma na poličke čakajú Ak mi dovolíš a Ak mi odpustíš.
Román Boh plače potichu nie je úplne nábožensky ladená, nenechajte sa pomýliť. i keď… je tam odkaz pre všetkých, ktorí prechádzajú ťažkýn obdobím. Koho Boh miluje, toho krížom navštevuje. A potom potichu plače…