Cartea secreta

by Grégory Samak

Au soir de sa vie, Elias Ein, un vieil érudit solitaire, se retire dans une maison très spéciale de la province de Branaü-am-Inn, en Autriche. Il y fait une découverte prodigieuse : une immense bibliothèque souterraine qui abrite le Grand Livre de la Vie, l’ouvrage lumineux dans lequel Dieu lui-même consigne le destin de chaque être humain...Les extraordinaires facultés du Livre donnent à Elias le pouvoir d’agir sur le monde. Une aventure trépidante va mener le vieil homme à travers l'Espace et le Temps. Une épopée au cours de laquelle il va essayer d'échapper à sa destinée, de sauver sa famille. Mais au delà, c'est le destin de l'Allemagne et de l'Europe tout entière qui est en jeu.Une extraordinaire fable qui trouve un terrible écho dans l'actualité politique récente...

Genres: Fantasy, Historical Fiction, Time Travel, Mystery, Fiction, World War II, France

192 pages, Paperback

First published October 27, 2013

About the author

Diplômé de l’Institut d'études politiques d'Aix-en-Provence en 1995, Grégory Samak est également titulaire d’un DEA télévision et cinéma de la Sorbonne - Paris I et d'un mastère spécialisé Médias de l'École supérieure de commerce de Paris — Europe (ESCP-EAP).

Recruté par la chaîne d'information en continu américaine ABC News en 1998, Grégory Samak poursuit sa carrière au sein du groupe AB pour devenir directeur de cabinet du président du groupe, puis directeur des relations institutionnelles ce qui l'a amené à suivre le dossier de la télévision numérique terrestre.

En janvier 2005, il a été nommé directeur général de NT1, la nouvelle chaîne TNT du Groupe et participe au rachat de TMC par le groupe AB en collaboration avec le groupe TF1.

À partir de l'été 2005, il participe à la conception et au développement de la chaîne d’informations en continu BFM TV (lancée le 28 novembre 2005) en tant que directeur général adjoint chargé de l’antenne et de l’administration.

Parallèlement, en juillet 2006, il est promu numéro 2 du groupe NextRadioTV (propriétaire de BFM TV) au poste de secrétaire général3.

En septembre 2007, il est débauché par le JLA Holding pour monter IDF1, une nouvelle chaîne gratuite sur la TNT en Île-de-France, en tant que directeur général associé.

Dès 2010, il mène un audit sur l'antenne et la programmation de la chaîne d'information internationale, Euronews. En mai 2012, le nouveau président de la chaîne le nomme directeur Monde de l'antenne et du marketing programmes avec pour mission de repositionner la chaîne sur le marché et de refondre totalement ses antennes.

L'autopublication sur internet de son roman Le Livre secret lui permet d'être publié, le 7 mai 2014, par Flammarion/Versilio.

Reviews

[İlkim · Rating 2 out of 5]

Hızlıca okunsa da havada biten bir kurgu. Neyin ne olduğunu çok da anlayamadan, karamsar bir kitap okuyorsunuz.

[Vicky Ziliaskopoulou · Rating 1 out of 5]

Δεν μου άρεσε καθόλου, μου φάνηκε σαν να ήταν η περίληψη του κανονικού βιβλίου. Δεν εξηγεί σχεδόν τίποτα, δεν υπάρχουν περιγραφές ούτε για τους ανθρώπους και τα συναισθήματά τους ούτε για τους χώρους- εκτός από τις απολύτως απαραίτητες. Επίσης οι αντιδράσεις και κυρίως οι θυσίες των προσώπων που συμμετέχουν στην πλοκή δεν στέκουν καθόλου: είναι ατεκμηρίωτες και απολύτως βολικές για την εξέλιξη της ιστορίας.
Τέλος πάντων, ηταν μικρό και αραιά γραμμένο και έφυγε γρήγορα. Κρίμα, πραγματικά πίστευα οτι θα μου αρέσει, το ξεκίνησα με μεγάλη χαρά.

[Angela · Rating 3 out of 5]

"Se ao menos houvesse pessoas ruins em algum lugar cometendo
insidiosamente atos maus, e se bastasse isolá-las e exterminá-las... Mas a fronteira
entre o bem e o mal passa pelo coração de cada ser humano. E quem quer
destruir um pedaço do próprio coração?

[Azy Gouziou · Rating 1 out of 5]

The book is SO UNREAL! I don't understand how it became so famous. I didn't like it at all. Sorry...

[Cititoare Calatoare · Rating 5 out of 5]

"Intreg trecutul lui nu era decat un camp de ruine si noaptea avea sa urmeze surd serii destinului sau."
Batranul Elias fuge de aglomeratia Vienei, intr-un conac pitoresc dintr-o suburbie linistita, unde isi doreste sa-si petreaca zilele in pace si solitudine. Dar fix de acest lucru nu o sa aiba parte. Casa ascunde un secret ce ii va da peste cap viitorul dar si trecutul.
Gregory impleteste atat de frumos fictiunea cu adevarul istoric si creeaza o carte extraordinara, avand ca subiect holocaustul si cu dorinta de a pastra vie memoria acelor vremuri dureroase.
"Voi muri. Si din corpul meu se va inalta acest suflet care ma locuia, ii va implora pe toti Oamenii sa nu uite nimic din lucrurile de care sunt capabili."
"Unde vom fi noi cand va triumfa acea dimineata in care, din cauza noastra, copiii copiilor nostri nu-si vor mai aminti? Deoarece, negresit, acest moment se va strecura viclean in viata."

[Thais Morimoto (tatakizi) · Rating 4 out of 5]

I loved this book and how the author built it with history elements and fiction.
Everytime that I saw a book that envolves the subject The Great World War, I immediatly read the synopsis and most of the times, add on my TBR. It was no different with this book. I've bought as soon as I could and I adored it.
It was a little bit confusing in manner of the narrators. One characters is telling and in the next line, the other one is. The point of views are all together, but you can guess who's telling the events.
I liked of all the characters, the whole ideia about the Book of Secrets and how it were wrote it.
I thought that the book have had an abruptally end. It made sense with the context that if you change the past you also change the future, but not always in a good way.
I just wasn't expecting and it probably affected my note for this book.
However, I've loved everything. This book envolves everything that I enjoy the most. History, time traveler and captivating characters.

[StephB · Rating 1 out of 5]

It's not the worst book I've ever read, nor the most disappointing. It was just... I don't even know. This book is like a bunch of nothing, with some valuable insights here and there.
It's great to have a book in which a lovely village in this century is like the great nest of (un)friendly-neighborhood fascists, because we ALL know how this is common in our own neighborhoods. But this book is just... I hadn't felt excited to keep on reading it, not even a bit. This book gives you no reason to care about its characters and their fates. And, by the end (what a clichê, annoyingly expected end), you just feel that maybe you shouldn't care at all about anything really. It's like a Shooting the shaggy dog story, but you don't feel angry or disgusted or anything, you really Just don't feel a thing. It's a waste of time.

[Antonio Rosato · Rating 2 out of 5]

Libro che era cominciato sotto i migliori auspici e le migliori intenzioni ma, strada facendo, si è lasciato andare ad un nulla di fatto, deludendo ampiamente le mie aspettative. Intanto va detto che è troppo simile a La biblioteca dei morti , il capolavoro di Glenn Cooper; secondo, già dalle prime pagine capisci subito come e dove andrà a finire.
La trama e le intenzioni dell'autore (che forse voleva farne una favola moderna) sono abbastanza interessanti ma la storia raccontata, e come essa si dipana, è molto scadente e, cosa ancor più grave, non ha mai picchi di azione ma scorre troppo fluida e lineare. Altra particolarità negativa di questo libro: personaggi non caratterizzati (giusto giusto qualche descrizione quando qualcuno di essi compare per la prima volta) e contornati da un mucchio di banalità: il vecchio che vive isolato in una casa isolata, la bambina ricca che si innamora del povero orfanello, il poliziotto buono e il poliziotto cattivo, eccetera. Il finale, oltretutto, sembra davvero tirato per le lunghe e scritto in fretta e furia: aveva finito le pagine?
[https://lastanzadiantonio.blogspot.co...]

[Alicja · Rating 4 out of 5]

Księga Życia była dużo lepszą lekturą niż się spodziewałam. Książka odnosi się do znanego pytania "Czy zabiłbyś Hitlera gdy był niewinnym dzieckiem?". Samak podejmuje próbę analizy społeczeństwa przed i po II Wojnie Światowej za pomocą historii jednostek. Autor przedstawia również ciekawą wizję świata w 21 wieku, która byłaby według niego adekwatna gdyby nie doszło do objęcia władzy w Niemczech przez nazistów.

Minusem tego wydania jest znaczące "napompowanie" właściwej zawartości książki, która mogłaby być przedstawiona w wygodnej do czytania formie na połowie wykorzystanych stron.

[Silvi Mema · Rating 2 out of 5]

It was too short so you don't really get to involve into the story. Maybe that's why it didn't let me with an impact. Actually I bought this book for a one night read and so it was. The story itself is interesting and has potential for more but it ends too soon and it leaves you with a feeling of something missing and not completed. More like a dream after you wake up and you remember only 30% of it.

[Kartanecikleri · Rating 3 out of 5]

Kafam biraz karışık, konusunu anladım ve mantıklı buldum ama sevmedim.

[HÜLYA · Rating 1 out of 5]

Hayal kırıklığı

[Sébastien · Rating 5 out of 5]

Ce livre veut démontrer par le « fantasque » de son récit, qui si nous n’entretenons pas la mémoire et la transmission de l’histoire avec devoir, ça recommencera !!

[Galina · Rating 3 out of 5]

Jeden den jsem ji z nezaujetí málem odložila úplně, a následující den jsem nešla spát, dokud jsem ji nedočetla.

[kostas vamvoukakis · Rating 2 out of 5]

Πολύ μέτριο. ..αλλά μικρό και ευκολοδιαβαστο... μπ έλκει πολλά. ..Χωρίς καλό τρόπο. ..

[Stefania Crepaldi · Rating 1 out of 5]

Sai qual è l’elemento più bello di questo romanzo? 
La copertina.
L’immagine di copertina fa sperare al lettore di imbattersi in una storia stupenda, originale, coerente, credibile.
Invece, che succede davvero? Che il lettore rimane deluso. 
Molti dicono che l’auto-pubblicazione ha abbassato drasticamente la qualità del mercato editoriale. Io dico che ad abbassare la qualità basta tradurre — investendo non poco denaro — un romanzo del genere pretendendo che qualche lettore lo trovi interessante.
Non c’è nessun senso logico in questa storia. Ma proprio nessuno. Oserei quasi dire che è una schifezza immane. Spero che l’abbiano pubblicato solo perché lo scrittore esordiente è in realtà un pezzo grosso della comunicazione francese, uno che il famoso calcio nel deretano l’ha avuto, perché, non prendiamoci in giro, se una storia del genere l’avesse proposta Pinco Pallino all’editore, sentirei le risate dell’editor di collana fin qua.
Il prologo faceva pensare ad una storia interessante, ambientata in piena Seconda Guerra Mondiale. Il lettore capisce che un bambino ebreo appassionato di scacchi, sta cercando di salvare la sua famiglia da un campo di concentramento, giocando una partita con un gerarca nazista. 
Dal prologo passano un tot di anni e ci ritroviamo a Braunau, un paesino austriaco al confine con la Germania dove il protagonista, Elias, che non è il bambino ebreo, e ha un’età indefinibile, scopre in una stanza segreta della casa in cui si è appena trasferito, una biblioteca infinita piena di libri dove sono segnate le date di vita e morte di tutti gli esseri umani. 
Qui una risata è sgorgata dal mio cuore. Ma io dico… hanno ragione quegli autori rifiutati che sostengono che pubblicano solo i raccomandati. Hanno ragione! Se leggono queste schifezze, copiate pari pari dalla serie de “La biblioteca dei morti” di Glenn Cooper, e copiate pure male, tra l’altro, non si spiegano come mai questo signore sia riuscito ad arrivare ad una casa editrice di tutto rispetto e loro siano ancora lì, ad annaspare con la loro belle storia nel cassetto.
Dopo questa scopiazzata enorme, per cui io accuserei l’autore di plagio, inizia la trama vera e propria, una schifezza immonda e priva di costrutto, che non porta da nessuna parte. Non c’è una logica negli eventi che si susseguono. Compaiono e spariscono personaggi che non servono a nulla, piatti e privi di caratterizzazione, usati solo per trainare un pezzo della trama pensata da Samak, una trama che, ripeto, fa pena.
I libri contengono le date di nascita e di morte di tutto il genere umano e una serie di frasi criptate e cifrate. Se pensi di capire che cosa contengono i passaggi cifrati e in che modo saranno funzionali alla trama, sappi che non lo scoprirai mai. Questo romanzo è un’accozzaglia di idee mal gestite, poco originali, scopiazzate da altri scrittori e da registi come Quentin Tarantino nel suo “Bastardi senza gloria”. Del finale, assolutamente privo di senso, nemmeno voglio accennare. 
C’era davvero bisogno di dare alle stampe un’oscenità del genere?
Beh, io dico di no. Per mia fortuna non l’ho comprato, ma preso in prestito in biblioteca. Spero di non vedere mai più il nome di questo “scrittore” sul frontespizio di un romanzo, perché la sua presenza sul mercato editoriale è un insulto molto più grave, vista la casa editrice che lo sponsorizza, di un tizio qualsiasi che si auto-pubblica e non riceve nemmeno una recensione. 

[Siz Santana · Rating 3 out of 5]

Essa é uma história de ficção ambientada na Segunda Grande Guerra e com uma trama muito atrativa. No entanto, um livro tão fininho acabou deixando pontos interessantes sem resolução. Talvez o que tenha gerado em mim a sensação de decepção, é que a sinopse gera em você uma curiosidade e a história me apresenta outro caminho. Por fim, é importante ressaltar que esse livro traz muitas referências reais e que nos faz refletir sobre pontos importantes do passado, presente e futuro, e que apesar dos pontos negativos, é uma leitura que vale a pena e nos brinda novos conhecimentos.

A história é dividida em três partes nomeadas em Latim: Rex, Tremendae e Majestatis. Essas três palavrinhas juntas, fazem referência a última obra musical de Mozart. Réquiem é uma obra musical fúnebre, uma oração para os mortos. Hoje é conhecida como “O Réquiem em ré menor” e está presente no livro em honra das pessoas que foram assassinadas naquela época.

[Eseula · Rating 2 out of 5]

Sanki Gregory Samak çok daha uzun ve detaylı bir romanı okuduktan sonra oturup bir dönem ödevi için özetini çıkarmış, aralarda düşüncelerini çok resmi bir şekilde serpiştirmiş ve bu hikayenin de mesajı bu alın size diyerek de ödevini sonlandırmış. Aynen böyle bir şey okuyor gibi hissettim. Bu aralarda resmi bir şekilde düşüncelerini belirtmesi çoğu zaman rahatsız edici bir didaktikliğe dönüşüyor ayrıca. Yani kısacası Samak, güzel bir fikre sahip, düşünen bir adammış ama bu kafasındakileri parmakları yetenekli bir yazara anlatması ve çok keyifli olabilecek bir romanı ona yazdırmış olması gerekiyormuş.
Bir günde oturup, şöyle bir iki saat içinde okuyup, dilinizdeki ekşi tatla kenara bırakabileceğiniz bir kitap.

[Fiwasa · Rating 3 out of 5]

What if you could change your past? Or greater - what if you could change the whole humanity history? This central idea is not fully developed throughout the book, leaving at the end to the reader the feeling that explanations were missing. I ended the book with a disappointed sigh. Worth reading for leisure time tough.

[Eruvie · Rating 4 out of 5]

Hodně zvláštní kniha... je plná zajímavých myšlenek. Osobně mám ráda příběhy typu "co-by-kdyby..." kdo má rád cestování časem a zajímá se o dějiny první poloviny 20. století, tuto knížku vřele doporučuju.

[Vera · Rating 5 out of 5]

Knihu som si do poslednej stránky naplno užívala a presne toto mi chýbalo v mojom knižnom srdci. Kniha bola podana pomerne realisticky hlavne čo sa toho konca týka a musím povedať že táto kniha ma naučila sa do kníh viac vžiť a užívať si ich.

[belisa · Rating 2 out of 5]

fikir güzel ama biraz hızlıca bitti
bu yüzden hafif kalmış...

[Ladyce West · Rating 5 out of 5]

"O livro secreto" é uma fábula. Partindo da premissa que estamos à beira de esquecer o passado, Samak pondera sobre as lições no nazismo. E, concluindo que continuamos a puxar para debaixo do tapete a magnitude do que aconteceu durante a Segunda Guerra, podemos repetir o erro e contribuir para um novo “genocídio de todos os indesejáveis — fossem eles comunistas, judeus, ciganos, homossexuais, enfermos” (109). Esta é uma obra de alerta.

É um conto fantástico sobre um livro sagrado onde estão escritos todos os detalhes das vidas dos seres humanos, desde seu nascimento até a morte. O livro chega às mãos de Elias Ein, um senhor aposentado, que trabalhara com seguros, austríaco, sem família, que se muda para uma pequena cidade às margens do rio Inn, para aproveitar os últimos anos de vida. Elias percebe que além da lista dos seres humanos, esse livro também lhe dá o poder de viajar no tempo. Ele já se encontrava pessimista com os rumos da humanidade:

“Guiada pela culpa, a pós-modernidade europeia, a do século de Elias, se emaranhava na obsessão neurótica pelo esquecimento, uma vontade de “virar a página”, que era nada mais do que a página do seu fracasso moral.

Elias via a memória do antigo mundo se apagar, o mundo de seus pais e de seu velho legado, abrindo a porta para uma nova era de perigos semelhantes aos do passado…”(89)

Elias pensa então: já que pode visitar o passado, por que não mudá-lo?

Apesar de ser um livro de 170 páginas, Grégory Samak constrói uma trama com diversas referências culturais que servem para honrar todos os que morreram nas mãos assassinas do nazismo. Ele nos dá a chave desse entendimento ao dividir a obra em três partes e nomeá-las em latim: Rex, Tremendae, Majestatis, uma referência musical.

Réquiem é uma composição musical fúnebre de oração aos mortos. É triste. É uma lamentação que começa com as palavras “requiem aeternam” que querem dizer: repouso eterno. Em 1791, o austríaco Wolfgang Amadeus Mozart se dedicou à composição de um Réquiem, hoje conhecido como “O Réquiem em ré menor“, que foi, possivelmente, sua última composição e, hoje, uma das mais conhecidas. Uma das partes deste Réquiem, chama-se: Rex tremendae majestatis. [Rex tremendae majestatis/qui salvandos salva gratis/salva me, fons pietatis. Tradução: Ó rei de tremenda soberania/que salva os escolhidos livremente/salva-me, ó fonte de piedade]

É dessa maneira, então, que Grégory Samak nos avisa que se trata de uma obra de queixume. É uma lamentação, uma elegia. Assim como o Livro das Lamentações do Velho Testamento chora pela destruição do primeiro templo em Jerusalém, O livro secreto é um livro de lamúrias, de lástima e queixa sobre o rumo da civilização europeia após a Segunda Guerra.

E quem melhor para desfiar seus clamores numa melancólica meditação do que Elias Ein, que fica conhecido como Elias, o sábio, homem que leva o nome do profeta bíblico, numa referência direta ao milagre de ressuscitar os mortos? Elias que trouxe o fogo dos céus e que foi levado aos céus numa carruagem em chamas? Ele, o profeta que retornará antes que venha o grande e assustador dia do Senhor? Não é a toa que ele está nessa obra, liderando a repulsa quanto aos caminhos tomados pela civilização ocidental.

Para um pequeno livro, essa é uma grande mensagem. Um texto rápido, corrido, de pequeníssimos capítulos, cheios de referências que o alargam, o engrandecem e o fazem relevante. É uma meditação em forma de fábula e como esta nos dá um questionamento moral.

Leitura muito recomendada.

[Fantasy Svet · Rating 3 out of 5]

Grégory Samak a jeho Tajná kniha

Tajná kniha vyšla vo vydavateľstve Plus (Albatros) v marci tohto roku. Grégory Samak s ňou však debutoval o rok skôr, kedy sa jeho prvotina zaradila medzi zaujímavé tituly sezóny, a to aj napriek tomu, že pôvodný rukopis bol publikovaný prostredníctvom internetu. Tak či tak sa mu na seba podarilo strhnúť pozornosť a rozprúdiť debatu o tom, či si príbeh o nacionálnom socializme a s ním spojenej genocíde zaslúži toľkú pozornosť. Nebolo by od nás spravodlivé napísať, že nie. Nápad, aj keď už nevyčísliteľný raz spracovaný, má stále čo ponúknuť a prítomný prvok nadprirodzena oslovil rovnako. Napriek tomu bolo ťažké prehrýzť sa ňou, a téma za to tentokrát nemohla.

Životným príbehom už starého Eliasa Eina, ktorý prežil útrapy koncentračného tábora, nás sprevádza autorský typ rozprávač. Fyzicky nie je v knihe prítomný, ale z pozície nezainteresovaného pozorovateľa objektívne „referuje“ o všetkom, čo súvisí nielen s dejom, ale aj s vnútorným svetom postáv, ktoré on sám vidí z vonka aj z vnútra. Aj preto na vás rozprávanie pôsobí úplne prirodzene. Dokážete sa rýchlo stotožniť s prítomnými postavami, vybudovať si k nim vzťah, poľahky sa orientujete v predkladaných faktoch a ťažkosti vám nerobí ani pohľad späť do minulosti, čiže tzv. retrospektíva. Presne takto by to fungovalo v prípade, ak by bol slovenský preklad kvalitnejší. Bohužiaľ, nie je.

Prekladateľ sa sám nevie rozhodnúť, aký typ rozprávača pre príbeh zvolí, a tak ste na jednej strane (knižnej) konfrontovaní hneď s niekoľkými jeho variantami, čo výrazne ruší priebeh čítania aj prežívania práve prečítaného. Namiesto toho, aby ste sa úplne oddali deju, a predovšetkým konkrétnej scéne, ktorá sa vám odohráva priamo pred očami, rozmýšľate nad tým, čo vás z čítania vyrušilo. Nejednotnosť typu rozprávača (alebo pravidelného striedania niekoľkých jeho typov), ako aj neefektívne narábanie s polopriamou rečou, vnáša do jazykového prejavu statiku a umocňuje váš nezáujem venovať istým aspektom príbehu oveľa viac pozornosti, pretože si to vzhľadom na zvolenú tému zaslúžia.

Čo je ešte horšie, nesympatický vám bude aj hlavný hrdina. Vzhľadom na jeho smutnú minulosť a ešte smutnejšiu prítomnosť, mal by vo vás vyvolať súcit a pomaly vás vtiahnuť do svojho sveta, aby ste s ním začali sympatizovať a prežívať všetky jeho útrapy či svetlé chvíle, ktoré vám prostredníctvom knihy ponúka. Elias Ein je hlavným hýbateľom deja. Podobne ako jeho priateľ, aj on rozohráva v knihe veľmi nebezpečnú a premyslenú šachovú partiu. Nebyť teda monotónneho jazykového prejavu, ktorý je zrejme účelný, čiže zameraný na konkrétnu cieľovú čitateľskú skupinu (15+), nemáte už v úvode knihy pocit, že vám rozprávač približuje skôr postavu ledva dvadsaťročného židovského chlapca ako životom zbitého starca. Hoci sa Elias Ein snaží pôsobiť bodro, osvietene a takmer na každej strane, ktorá je mu venovaná, vyzdvihuje svoju židovskú náturu aj pôvod, s ktorým sa spája nejedna nostalgická spomienka, nedokážu vás o opaku presvedčiť ani len drsnejšie scény. A to ich v závere knihy bude naozaj veľa.

A nevyhrali to ani vedľajšie postavy. V tomto prípade však nejde len o chybu prekladateľa, ktorý zrejme nepovažoval za potrebné ozvláštniť ich vystupovanie istými špecifickými črtami, čo formujú ich celkovú charakteristiku, a tým ich odlišujú od takých, ktoré v deji zastávajú len funkciu náhodného sprostredkovateľa istej skutočnosti, ale aj o nepozornosť samotného autora textu.

Práve vedľajšie postavy vnášajú do príbehu sviežosť, inakosť a dotvárajú celkový obraz o dobe, v akej musí hlavný hrdina žiť. Odkrývajú čitateľovi rôzne tajomstvá a svojím zvláštnym spôsobom sa mu snažia prehovoriť do duše. Ich prítomnosť otvára hneď niekoľko pálčivých problémov spoločnosti (korupcia, rodová stereotypnosť, domáce násilie, predsudky, ľudská chamtivosť, izolácia či kocúrkovské zmýšľanie obyvateľstva menšieho mesta, atď.), ale autor nejaví záujem vyčleniť im toľko miesta, aby boli aspoň niektoré z nich adekvátne zodpovedané. Viac-menej im dovolí len čo-to načrtnúť, čím vonkoncom neuspokojí čitateľove potreby. Naopak, umocní v ňom pocit, že problematika, ktorej sa dotkol, mala slúžiť len na to, aby pomocou nej mohol do príbehu vniesť vlastný názor na príčiny vzniku fašistického hnutia a jeho politického režimu a ospravedlniť tým konanie hlavnej fiktívnej postavy – obete holokaustu, ktorá sa v kritickom momente mení na proroka a berie osud svojho národa do vlastných rúk.

Možno by tento zvláštny prerod fungoval, ak by sa viac než polovica knihy nevenovala Eliasovej minulosti či jeho zoznamovaniu sa s tajomnou knižnicou, ktorú nájde v suteréne vlastného domu. Tieto dve činnosti totiž neponúkajú mnoho zaujímavých situácií, nečakaných zvratov či nových skutočností. Dej preto napreduje veľmi pomaly. Niekedy sa stane, že prinesie iný životný príbeh, alebo aspoň fragment z neho, opäť ho však nechá otvorený a ďalej sa k nemu nevracia. Spomedzi všetkých prítomných postáv Grégory Samak uzatvára osud len trom – Eliasovi Einovi, starožitníkovi Gustavovi a sirote Ti-tomovi. Ten zvyšok ho nezaujíma. Prečo, to sa nedozvieme. A nedozvieme sa ani to, ako presne tajomná knižnica, portál do minulosti, trošku inakší stroj času, s ktorým nie je možné cestovať do budúcnosti, funguje.

To, čo nám Elias Ein odhalí, naveľa, je obyčajná roztrasená hypotéza. Tú neskôr potvrdí aj Ti-tom a, opäť!, ďalej ju už nerozvíja. Takže magický prvok, ktorý má podobne tak ako Elias Ein svoju misiu, vznešený cieľ, vyznieva prvoplánovo až prázdno. Akoby autorovi ani tak nešlo o to, aby čitateľa do tajov knižnice zasvätil, a pri tom v ňom od začiatku knihy tento pocit práve vyvoláva, a čitateľ, pochopiteľne, začína byť právom zvedavý. Grégory Samak zrejme potreboval dodať svojmu príbehu istý fantastický punc, a to aj z dôvodu, že v opačnom prípade by záver nemohol byť úspešný. Ibaže to bolo na úkor príbehu.

Samozrejme, zvrat v deji vás prekvapí. Tak trochu ste ho očakávali, ale nedúfali ste, že sa aj uskutoční. Je rovnako bláznivý, ako posledná tretina knihy, ktorá znenazdajky ožije a chrlí na vás jednu akciu za druhou. Bez hlavy a päty či nejakého záchytného bodu, a aj keď sa v tom chaose viete orientovať, rezonuje vo vás pocit apatie až škodoradosti z toho, že sa zámer hlavnému hrdinovi nevydaril a na svojom sklonku života prežíva ďalšiu nočnú moru. Tajná kniha robí opak toho, čo autor pôvodne zamýšľal. Sčasti za to môže prístup k prekladu, sčasti autorova nepozornosť a zlé rozloženia príbehu na celej ploche, teda jeho postupnosť a vytýčenie si hlavných bodov, o ktoré sa dej opiera, v neposlednom rade aj snaha autora zakomponovať do svojho debutového diela hĺbavý až desivý odkaz. Len škoda, že ho preletíte očami a nepristavíte sa pri ňom.

Tajná kniha síce navonok pôsobí impozantne, vo vnútri je nesmierne naivná. Jej cieľovou skupinou je mládež, a tak trochu pochybujeme o tom, že si tento typ čitateľa z nej odnesie aj niečo hodnotné, nielen rýchle zosumarizovanie historických udalostí druhej svetovej vojny vo zvláštnej idealistickej tónine a v naveľa obstojnom fantastickom príbehu. Grégory Samak sa snaží neskĺznuť ku klišé, ale veľmi sa mu to nedarí. Iste, jeho zámer bol ušľachtilý, jeho prevedenie sa nevydarilo, debut však nie je na zahodenie a aj so svojimi muchami dokáže niekoho osloviť. Minimálne potom, ak sa vám podarí vytesniť pozadie príbehu, ako aj autorov zámer. V rukách jednoducho budete držať knihu, ktorá vám ponúka podobné dobrodružstvo ako akákoľvek iná fantastická kniha, ktorej skôr ide o zábavu, ako o poučenie čitateľa.

Čas strávený v prítomnosti Grégoryho Samaka nie je úplne premrhaný. Lepšou investíciou by však boli knihy od Michaela Chabona (Úžasná dobrodružství Kavaliera a Claye či Židovský policejní klub) alebo Alexandra Isajeviča Solženicyna (Jeden deň Ivana Denisoviča alebo Súostrovie Gulag), a tých menších snáď osloví Johny Boyne s Chlapcom v pásikavom pyžame aj Aharon Appelfeld s Dievčatkom z iného sveta. Vymenované knižné tituly sú jednoducho živelné, precítené a prinášajú do vášho prežívania to, čo Tajná kniha nedokázala. Strach.

Fantasy svet.net

[Floriana Amoruso · Rating 1 out of 5]

https://labibliotecadellibraio.blogsp...
Letto e recensito da Patrizia
«Io seguo la via indicata dalla Provvidenza
con la sicurezza di un sonnambulo.»

Vittima di un’illusione ottica, guardando la copertina mi sono immaginata un bel romanzo alla Glenn Cooper e invece ci si ritrova con in mano un scopiazzatura di "La Biblioteca dei Morti".
Sorvolando sulla sua poca originalità, questo libro sarebbe potuto anche essere interessante, e tutto sommato scritto anche abbastanza bene, il problema sta per me nella troppa velocità e superficialità con la quale si svolge tutta la vicenda.
L’unica parte degna di nota a livello descrittivo è stata questa:

“La debole luce della lampada rivelò i contorni di una sala monumentale, di forma quadrata e dal soffitto altissimo. Lungo le pareti correvano due piani di balconate di forma circolare, sorrette da gigantesche colonne. Da lì partiva una serie di corridoi convergenti, che formavano una sorta di enorme rosone inscritto in un diamante dal taglio quadrato.
Innumerevoli file di libri, tutti rilegati in una pelle pregiata e all’apparenza identici, ricoprivano le pareti. Parevano estendersi a perdita d’occhio, lungo tutti i corridoi. Al centro si trovavano un antico scrittoio e una semplice sedia di legno. Altre sedie, tutte uguali, erano disposte in modo
apparentemente casuale in vari punti della grande stanza.
Era una biblioteca immensa, pervasa da un’aura di solennità soprannaturale.”

Il libro è troppo breve, più che un romanzo scusatemi si tratta di un lungo racconto.
I personaggi sono appena accennati, mancano i dettagli, le caratterizzazioni… manca tutto. Non viene data la giusta importanza e il giusto sviluppo ai momenti clou che arrivano e finiscono nel giro di poche righe.
Elias Ein il protagonista, faceva parte di una grande, antica famiglia ebrea dell’Europa dell’Est, era un uomo semplice, riservato di lui non si sapranno altri dettagli. Gli altri personaggi appaiono, scompaiono lasciandoci nulla.
Tutto scorre veloce senza lasciare niente a chi legge, dov’è la tensione, la curiosità, nella storia? Tutto è uno stereotipo.
Lettura dalle zero emozioni, purtroppo lo sconsiglio, una perdita di tempo.

[Giuly Amor · Rating 2 out of 5]

Il romanzo parla di un uomo ebreo di nome Ein, solo al mondo perché la famiglia fu sterminata durante l'Olocausto, che decide di trasferirsi in una piccola cittadina e qui incontra un altro ebreo che si chiama Sof, sopravvissuto ai campi di concentramento.
Nella sua nuova casa Ein scopre una cantina piena di libri "magici" che permettono di viaggiare nel tempo.
Il romanzo non è ben approfondito:
ci sono svariati personaggi di cui non sappiamo nulla tranne il nome, le dinamiche sono fin troppo veloci in alcuni punti.
Persino dei protagonisti, Ein, Sof e Tim-Tom, non si sa molto.
La storia è scritta bene, priva di scrittura ampollosa che non incita a proseguire.
Ci sono un po' troppe ripetizioni ma non contano perché è chiara una cosa.
Il romanzo è letteralmente un contorno per la risposta ad una domanda.
E la domanda è: se Hitler fosse stato ucciso prima di salire al potere, il destino degli ebrei d'Europa, e non solo il loro, sarebbe stato differente? Non a caso l'autore del libro è laureato in Scienze Politiche.
La risposta che ci dà è un NI.
Ein riesce a cambiare il passato ma il presente è diverso. Si crea un presente alternativo in cui gli ebrei vengono ancora perseguitati, come tutti i "diversi".
La lettura è stata un qualcosa di paragonabile ad una corsa per sapere cosa ci fosse al finale e quando vi arrivi sei con l'amaro in bocca, un finale che già sapevi. I colpi di scena banali e frettolosi. Finale scontato.
Ma almeno alla domanda abbiamo dato la banale risposta.

[KsiazkiNaszaPasja Maa · Rating 4 out of 5]

Książkę Księga Życia trudno sklasyfikować. Jaka to powieść przygodowa, science-fictione, historyczna, obyczajowa? Wszystkie te elementy ma w sobie. I ważne przesłanie, że przeszłości nie wolno zmieniać, bo i tak za łamanie porządku natury zostaniemy ukarani. Powieść daje wiele do myślenia, nie jest taka prosta, jakby się mogła wydawać. Autor zadaje zasadnicze pytanie: Co by było, gdyby? Zafascynowała mnie ta książka. Czyta się ją jednym tchem i myśli o niej długo po przeczytaniu. Poznajemy mentalność Austriaków i raczej nie przypadną oni nam do gustu. To zimny, skorumpowany i nietolerancyjny naród. Tak wynika z tekstu książki, nie jest to moja prywatna opinia.
Książka opowiada o dziejach Żyda Eina, który stracił całą rodzinę podczas pogromu Żydów w czasie II Wojny Światowej. Kupuje dom, wyprowadza się z Wiednia i…,resztę trzeba przeczytać .Daję 8, ponieważ jak na moje oko, książka jest za krótka, tak jakby niedokończona.
Końcówka książki też jest bardzo ciekawa, można ją różnorako interpretować. Daje do myślenia. Polecam

[Z książką po mojemu · Rating 3 out of 5]

Chwytając za tę książkę nie wiedziałem o niej nic, poza przeczytaniem kilku zdań opisu na tyle książki. I byłem zaskoczony tym co otrzymałem. Czy pozytywnie czy negatywnie? Po prostu zaskoczony. Nie spodziewałem się przede wszystkim realizmu magicznego. Raczej liczyłem na historię opartą na faktach historycznych, ale bez żadnych motywów fantastycznych. Niemniej wyszło to całkiem ciekawie, ale odnosiło się nieodparte wrażenie, że cała fabuła jest nieco pospieszona i wszystko rozpoczyna się i kończy na kilku stronach i tak przez całą książkę. Na koniec wspomnę tylko, że tak samo jak początek książki mocny i zaskakujący, również jej zakończenie nie oszczędza czytelnika. Ale czy mimo tego książka zostanie ze mną na dłużej? Raczej nie.

[Ilknur Kcr · Rating 3 out of 5]

Bugüne kadar var olmuş ve olacak tüm insanların yaşamının yazılı olduğu bir kütüphaneye sahip olsanız ve bu kitaplar aracılığı ile kişilerin kaderine ve tarihe müdahale edebilseydiniz…
Kitabın 3 bölümün başlığı birleştiğinde “Rex Tremendae Majestatis” Mozart’ın Requiem’inin bölümlerinden biri; Requiem ölüye ağıt için okunan eserler, eser içindeki bu bölüm ise” muazzam ihtişamın kralı’na kurtuluş umudu için yalvarış . Ölenlere ve yaşayanlara, modern Avrupa idealine ve insanlığa ağıt yakıp kurtuluş için yakarırken, toplumsal bellek ve unutma, iyi ve kötünün ve dönemi temsil eden tarafın bireysel seçimlerden doğup büyüdüğünü de hatırlatıyor.
Derinleşme fırsatını kaçırdığı için 3*

[Silvia83 · Rating 5 out of 5]

Questo libro l'ho trovato molto bello nella sua storia fantastica, in più pone molte domande, fra cui una, tutti noi abbiamo formulato almeno una volta nei nostri pensieri, ovvero, cosa succederebbe se cambiassimo un tassello del passato e decidessimo noi le sorti del destino del mondo?
Un viaggio fra il presente di oggi e il periodo storico della seconda Guerra Mondiale.
Nel mentre vi consiglio di leggere anche la "novella degli Scacchi -S. Zweig" che nel libro viene menzionato e troviamo molti punti in comune e di riflessione..siamo noi le pedine del destino?