Druhé doplnené vydanie autobiografickej knižky Janette Motlovej Maziniovej.
Keď som pred piatimi rokmi začala písať Cigánku, mala som jasný cieľ. Chcela som, aby gadžovský svet pochopil, čo všetko má v rukách. Ako veľmi dokáže pohľadom potešiť, no aj ublížiť. Ako ľahko odsúdi len preto, že niektorá etnicita v spoločnosti nepatrí medzi lukratívne. Chcela som, aby rodičia pochopili, že záleží na tom, ako o Rómoch pred svojimi deťmi hovoria.
Áno, chcela som mojou výpoveďou pomôcť stovkám malých Rómčat, ktoré sú ako ja kedysi. Vždy, keď prídem do osady, komunity, geta, vidím koľko by toho mohli, no nemôžu. Pretože ich rodičia im nevedia a nemôžu dať viac, než vedia a majú oni sami.
Chcela som, aby tí, ktorí Cigánku prečítajú, videli zmysel, prečo hľadať v sebe kus mojej učiteľky, kus tety Knižnej či mojej Lenky.
A túžila som po tom, aby nás slepota k tomu, čo sa okolo nás deje, v romáckom aj gadžovskom svete, nepohltila úplne.
Narodila sa v roku 1973 v Trenčíne. Vyštudovala sociálnu prácu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V rokoch 2006 až 2007 pôsobila na Úrade splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rokoch 2008 až 2013 ako manažérka v Iuvente. V roku 2007 založila Rómsky inštitút, ktorý viedla do apríla 2008, do roku 2013 bola externou koordinátorkou programov podpory a rozvoja vzdelávania rómskych detí a mládeže. Aktuálne vedie neziskovku Eduma. Za postrehy na blogu získala Novinársku cenu, o svojom životnom príbehu napísala knihu Cigánka. Je vydatá, má tri deti, z nich jedno adoptívne, žije v Bratislave.
Ďalší silný príbeh ženy, ktorá prekonala prekážky, ktoré na Slovensku máme a kladieme ľuďom zo znevýhodnených skupín. Janette je úžasná žena, páčia sa mi projekty, ktoré robí. Zároveň nepoznám žiadnu známejšiu ženu na Slovensku, ktorá by otvorene hovorila a písala o interrupcii. Za toto Janette patrí naozaj veľká vďaka.
Príbeh odhodlania a lásky k vedomostiam. Mala som z knihy podobný pocit, ako keď Trevor Noah opisoval svoje detstvo v chudobnej časti mesta. Medzi bielych a vzdelaných ešte nezapadáš a do slumu už nezapadáš. Je ťažké sa vymaniť z chudoby vlastnou silou, pokiaľ človek nemá podporu a nie je odhodlaný vzdorovať priateľom z detstva. Janette je veľmi uvedomelá, pomáhajú jej aj staršie ženy, najmä pani v knižnici, ktorá ju naučí čítať s porozumením. Človek musí oceniť jej snahu posúvať sa ďalej aj napriek silnej epilepsii. Stretneme jej oboch mužov, syna a aj adoptívnu dcéru. Škoda, že sa jej prvý muž tiež nedokázal posunúť ďalej tak, ako ona. Po prečítaní som si povedala, že je Janette osoba hodná pozornosti a chcela som ju sledovať na sociálnych sieťach. Ako mi len prišlo smutno, keď som zistila, že akurát v ten deň umrel na cukrovku jej syn, ktorého v knihe s láskou opisovala. Úprimnú sústrasť pani Maziniová. Odporúčam prečítať, aby si človek uvedomil, aké má šťastie, keď ho dokážu rodičia a okolie podporiť na ceste za poznaním.
3 a pol hviezdičky Cigánku som prečítala za jeden večer. Život ženy zachytený na 200 stranách. Nepoučuje, neviní, bez pátosu. Janette Motlová Maziniová píše o sebe, svojich chybách aj neférovosti spoločnosti. A ide jej to dobre. Možno to nie je literárny skvost (dejové konštrukcie aj dramatické ukončenia kapitol sa vám v polovici knihy zunujú, dovysvetľujúce vskuvky sú dosť rušivé). Cigánka je ale určite silná výpoveď, ktorá vás zasiahne. Fascinovalo ma, že autorka sa nestavia do pozície obete. Všetko, čo sa jej dialo považuje takmer za výzvu. Dobré čítanie pre ľudí, ktorí si chcú otvoriť myseľ a pozrieť sa na život z inej perspektívy.
Janette Maziniová Motlová je v mojom svete celkom známa a aktívna osôbka či už cez Edumu, alebo články na nete. Prečítať si jej autobiografiu bolo veľmi intímne a obohacujúce. Rómsky a gadžovský svet sa v jej živote prelínali, nezapadali do seba, žila na pomedzí. Sprevádzali ju predsudky, rasizmus, ťažkosti, choroby, dlhy, chudoba, no i pomoc, empatia, knihy, húževnatosť a vzdelanie. Aké ťažké je dostať sa do sveta "bielych", keď máte tmavú pokožku? Nájsť si prácu či priateľov medzi spolužiakmi?
Cigánka sa svojim odkazom pokúša dotknúť predsudkov, ktoré si v sebe Slovensko nesie, plus pomáha nahliadnuť do rómskeho sveta a myslenia, takže určite nikomu z nás neuškodí si túto pomerne útlu knihu prečítať a niečo si z nej odniesť do ďalších dní.
Toto je výborná kniha. Výborná svojou výpoveďou - autentickou, intímnou, úprimnou, ale v žiadnom prípade nie príliš sentimentálnou či vykalkulovanou. Literárne sú, pravda, i vycibrenejšie knihy - to však v tomto prípade na čitateľskom zážitku nijako neuberá. Naopak, osobitý a priamy autorkin štýl výpoveď robí ešte silnejšou. A že si teda prešla všeličím. Obzvlášť oceňujem nijako neromantizovaný, ale ani nie sebaľútostný vhľad do cigánskeho sveta - so všetkým pekným, vrúcnym, ale aj problematickým a smutným, čo to so sebou prináša. Žiada si to silnú osobnosť, dokázať priznať vlastné váhania, pochybenia aj pochybnosti. A takou Janette Motlová Maziniová nepochybne je. Po prečítaní tejto knihe si ju vážim ešte viac.
Verím tomu, že zamer knihy bol dopomocť tým, ktoré potrebujú byť v živote dobrou autoritou nasmereni. Verim tomu, že zamerom bolo zvišiť empatiu a za tieci rozhodne stoji za to si ju prečitať.
Kapitoly sa uzavierali prilož dramaticky, občas neučesané opakujice sa svova v dvoch vetach po sebe, niekokolko preklepov.
Cieľovka som rozhodne nie som, túžila som viacej nahliadnúť do sveta, ktorý je pre nas, Gadžovx, uzavretý. Viacej som potrebovala vidieť jej reflexiu svojej Romskej identity či neskorej hraničnej identity. Rozhodne, život jej a jej rodiny ma zaujimal, avšak bolo by silnejšie pozrieť sa cez jej prizmu na osobnosti jej okolia, napriklad, spominane deti, ktoré učila. (Nemuselo sa explicitne zasahovať do detailov, chybalo tomu vsak hlbši popis ako len slovom Cigančata).
Veľmi prijemne, ako z srdca autorky stale prameni laska k ľudom, pokora, avsak bez naivity.
Toto je prva a jedina kniha - (auto)biografia - o cloveku, ktoreho osobne poznam. Zhltla som ju za jeden den. Lahko sa cita a nenecha vas nedotknutymi.
"Mudrost sa u nas merala vsetkym inym, len nie dobrymi znamkami v skole a mnozstvom precitanych knih. Mamka moje citanie pod paplonom s baterkou v ruke so smutkom akceptovala, no raz so mnou predsa len zasla za psychologickou, ci nema nejake tabletky, aby som menej citala."
"Dni plynuli len od rana do vecera. Nic ine ani nezostavalo, len sa rano zobudit a nejako ten den zvladnut. Nemalo zmysel mysliet na tyzden dopredu, ked som nemala uz rano co dat malemu na ranajky. A uz vobec som nikomu nevedela odpovedat na otazku: Janette, a aka bude vasa buducnost?"
Zivot je jeden z najtazsich, hovorievala moja byvala kolegyna - biela, zabezpecena, vzdelana zena. Co by o zivote povedala Janette Motlova-Maziniova? Narodila sa do romskej rodiny, dostala vzdelanie, no aj tak sa stretla s rasizmom individualnym aj systemovym, prezila komplikovane rodinne a partnerske vztahy, zdravotne problemy a narazila na neprijatie v oboch svetoch - pre Romov je prilis vzdelana a pre majoritu je prilis tmava.
Z knihy srsi ohromna zivotna energia a chut prekonavat prekazky, no nie gycovy optimizmus v style slepacej polievky pre dusu. Vyraza dych otvorenostou, s akou hovori o interrupcii, partnerskom nasili, chybach vo vychove deti. Neskutocne frustrujuci je opis jej stretov so zdravotnym systemom, ktory zlyhava v starostlivosti o vsetkych, no neda sa nepodozrievat ho zo zanedbania starostlivosti najma preto, ze je Romka.
Janette je aj hostkou najnovsej epizody podcastu Ludskost, ktory ak uz nepocuvate, tak what are you even doing?! A ked uz sme pri podcastoch, pustite si aj Odsudeni na neuspech.
"Pomaham mladym otvorit oci a pochopit, ze zivot niektorych deti sa zacina na startovacej ciare s cislom minus desat. A na to, aby dobehli tych, ktori zacali na nule, potrebuju pomoc.”
Vypoved zeny, ktora sa nehra na tu, ktoru osvietilo, ale ktora sa zatala a isla a bojovala a nevzdavala sa. Hovori casto aj o stasti na ludi - aj gadzov , ktorym sa podarilo ju postrcit spravnym smerom v spravnom case. Zacinat s takym handikepom ako ona, tak neviem. Mat dobre rodinne zazemie a nezit v extremnej chudobe je v ciganskom gette zazrak a uz toto je, co urcuje startovaciu poziciu dietata. Tym ze je Janette uprimna a autenticka davam je 5*, aj ked to nie je literarne ziadne vysoke umenie. Ale vobec mi to nevadilo, lebo bez ufnukanosti opisat svoj zivot s tym vsetkym co sa vytrapila, a ziadna patetickost, iba fakty a priznania, za to ma moj velky obdiv. Teraz ju mam chut spoznat osobne niekde a vypocut si ju nazivo a chutit ju za ruku a podakovat jej, ze som si uvedomila, ze som mala lahky zivot oproti nej. Uz rozumiem niektorym postojom Ciganov, ktory beru den ktory prisiel ako novy a ten si treba uzit. Lebo nevies, co bude zajtra. A mozno aj toto ju aj vytiahlo z toho, kde nechcela byt, tato jej ciganska povaha. Ale to vie povedat len Janette sama.
Táto kniha si za mňa zaslúži 5*. Nejde o knihu, ktorá by zásadne vynikala literárnou kvalitou, zato je silná svojou výpoveďou. siahla som po nej po tom, ako som počula Janette Maziniovú v podcaste Ľudskosť, inak by mi to zrejme nenapadlo. Túto knihu by si mal ale prečítať každý - je o štartovacej čiare, ktorá je u Rómov zvyčajne zásadne posunutá negatívnym smerom, je o predsudkoch - bielych voči Rómom, ale aj naopak. je o chudobe, zlých rozhodnutiach, mladíckej nerozvážnosti, rómskej mentalite aj o tom, ako sa pri troche šťastia dá zvládnuť prekážky a viesť uspokojivý život. Kniha je písaná ľahkým štýlom, hoci hovorí o ťažkých témach, oceňujem, že sa autorka nesnaží o patetickosť, sebaľútosť či zbytočné prifarbovanie reality, napr. v prospech Rómov.
Rozpravanie Ciganky, ktora si osvojila gadzovsky sposob zivota. A ze to nebolo lahke, ziskat vzdelanie, vymanit sa z generacnej chudoby a vzopriet sa pravidlam komunity, z ktorej pochadza.
Zaujimavy pribeh o odhodlani, nezlomnosti a prekonavani prekazok, ake ako majorita ani nepozname.
Zovseobecnovanie je NEBEZPECNE! Tato utla knizka vo vas rozhodne zarezonuje. Zivotny pribeh pani spisovatelky je tazky, smutny a miestami az neuveritelny, ale napisala ho s velkou lahkostou, niekedy dokonca vtipne, hlavne preto sa sice nelahka tema, citala ovela jednoduhsie. Knizka mala pre mna hlboky zmysel a preto verim, ze by sa mala citat ako povinne citanie na skolach, ci roznych nadaciach/organizaciam, ktore sa snazia pomahat, ci uz ciganom (romom), alebo nam gadzom, aby sme pochopili, mali oci aj srdcia otvorene a hlavne nezovseobecnovali. Knizku z pera sikovnej ciganky, s ktorou sa osud nemaznal a ktora nam priblizuje nepoznane, aby sme videli, poznali a mozno aj pochopili, urcite odporucam. Hodnotenie: 4⭐️/5⭐️
Blogy Janette Maziniovej som na blogoch SME hltala, potom sa odmlčala a ja som nemala chvílu čo čítať.
Nakoniec si mama vyžiadala prvú edicíu tejto knihy, ale nevedela som ju nikde zohnať, kedže bola beznádejne vypredaná. Velké ďakujem za opätovné vydanie!
Ak chcete vedieť ako uvažujú naši cigáni, prečo je ich kultúra tak inakšia než naša, ako rozmýšľajú a hlavne aké to je keď ste inakší a gadžovia sa ku Vám správajú s odstupom. Toto je kniha, ktorá krásne ukazuje negatívum i pozitívum rôznych kultúr v ťažkom a silnom príbehu jednej úžasnej ženy (keď jej pravidelne tiekol z prsníka hnis a rezali jej ho desiatok ráz, chodila na ožarovanie, napriek tomu, že si neboli istí či to je rakovina bo zápalové bunky). Žena ktorá mala ako mladá baba epilepsiu a potom syna, potom si adoptovala cigánôčku a ktorá mala výnimočné šťastie na dobých ľudí.
Nech sa páči najviac asi povedia samotné myšlienky z knihy:
"Vraj veľkosť a múdrosť človeka sa znásobuje počtom prečítaných kníh. A ak ma niekto ponižuje, niekto kto nikdy neprečítal viac kníh ako ja, tak sa nad to mám len povzniesť, pretože nie je hoden ani môjho hnevu, ani môjho smútku."
"A svoje záväzky si zásadne riešim sama. Musím. Za tých pár rokov som sa naučila, že stopercentne sa môžem spolahnúť len a len na seba."
Ako napísať svoj názor na túto knihu tak, aby ste si nemysleli, že zveličujem, preháňam, táram a trepem?!
Netuším, ale pokusím sa.
Skutočne si myslím, že túto knihu by si mal prečítať každý človek. Bez rozdielu pohlavia, náboženstva, rasy, majetku, intelektu.
Úplne každučký! A to z dôvodu, že každý aspoň raz za život stretne róma. Teda tí šťastnejší! Tí, menej šťastní, ich majú za susedov, kamarátov a kolegov. A tí, ešte s menším šťastím sa narodia ako rómovia. Tak ako ja.
Knihu som zhltla, poplakala si, usmievala sa a hlavne prikyvovala hlavou alebo s ňou napopak krútila, lebo mnohé z toho o čom Janette píše som zažila na vlastnej koži.
Kniha ukazuje aké je to byť rómom, aké to je ak vás ponižujú, len pre farbu kože. Neospravedľňuje ale popisuje. Obnažuje svoj život a ukazuje svoju silu, rovnako tak, svoje slabosti a chyby.
Je to úžasná kniha! Ak ste ju ešte nečítali, prosím prečítajte si ju. ( Všetci moji blízki si ju nájdu pod stromčekom).
Knihu hodnotím ako 100/10. Pretože je fantasticky napísana, tak úprimne a pravdivo, že obohatí každého z vás, či už ste biely, sivý alebo len naštvaný na ciganóv.
Príbeh Janette Motlovej je neskutočne silný. Plný bolesti, trápenia ale aj veselých chvíľ, neuveriteľnej životnej sily a nevídaného nadhľadu. A k tomu všetkému je ešte aj Rómka (alebo Cigánka ako by povedala asi ona).
Obdivujem ju za všetko čím si prešla a čo spravila, viackrát som sa musel pri čítaní zastaviť a predýchavať čo som si prečítal. Stačilo si predstaviť aké by to bolo v jej situácii.
Veľmi sa mi tiež páčilo, že podávala svoj pohľad na komunitu rómov. O súdržnosti, vzájomnej pomoci a rodinných väzbách písala sympaticky, zároveň však ukazovala, ako aj tieto vlastnosti majú negatívne dopady.
Kniha sa ľahko číta, napriek tomu sa z nej dá veľa dozvedieť o rómskom nazeraní na svet. Mám rada knihy v ktorých je hodnoverne vykreslený iný pohľad na život a tak mám možnosť nazrieť na svet optikou niekoho iného. Donúti to človeka rozmýšlať. Napríklad aj o tom, že uvažovanie, ktoré je typické pre mňa aj moje okolie a tak sa mi zdá samozrejmé, môže byť niekomu úplne cudzie.
Viac krát som mala možnosť zúčastniť sa Živých knižníc a vypočuť si príbehy Živých kníh, ktoré mi pomohli odbúravať predsudky a stereotypy. Životný príbeh Janette Maziniovej je taktiež jeden z príbehov, ktorý mi ukázal iný pohľad na veci okolo mňa. Kniha sa číta ľahko, donúti vás rozmýšľať a dá vám možnosť pozrieť sa na svet cez optiku niekoho iného.
Hodnotiť hviezdičkami životný príbeh človeka, ktorý ho ešte k tomu píše sám mi príde nepatričné. Preto mu hodnotenie nedám, ale musím napísať, že životný príbeh je to fascinujúci a človek si vďaka nemu uvedomí, ako hlboko sú zakorenené predsudky a stereotypy v každom z nás. Kniha určite rozšíri obzor každému, kto sa ju rozhodne prečítať.
Dala sa, v časoch, keď som húfne čítala evitovky, ma zaujala, lebo viem pochopiť, ako sa slušný Róm/cigán prebíja životom a predsudkami. Škoda len, že je kopec je prispôsobivých, ktorými nepohnú ani dôstojné podmienky na život.