What do you think?
Rate this book
Whiskey, krv a striebro
Christopher Orchard je súkromným vyšetrovateľom v Los Angeles v časoch zlatej éry filmu - namiesto vrahov a podvodníkov však pátra po monštrách a nadprirodzených bytostiach. V očiach spoločnosti je to známy čudák, ktorý nosí revolver so striebornými nábojmi a priveľa pije. Dedukciou, čítaním medzi riadkami a odhadovaním, kedy je ten správny čas vytiahnuť zbraň a kedy sarkastickú hlášku, vyrieši Orchard päť netradičných prípadov.
Príbehy Christophera Orcharda čitateľa vracajú do USA v roku 1937, ale keďže všetky cesty, aj tie autorove, vedú domov, hlavná postava navštívi aj bývalé Československo. Martin Hatala zručne konštruuje zápletku klasického detektívneho príbehu v štýle drsnej americkej školy, no zároveň svoj text obohacuje o nové prvky žánru fantasy.
Príbehy Christophera Orcharda čitateľa vracajú do USA v roku 1937, ale keďže všetky cesty, aj tie autorove, vedú domov, hlavná postava navštívi aj bývalé Československo. Martin Hatala zručne konštruuje zápletku klasického detektívneho príbehu v štýle drsnej americkej školy, no zároveň svoj text obohacuje o nové prvky žánru fantasy.
432 pages, Paperback
Published May 4, 2018
1 person is currently reading
31 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 17 of 17 reviews
July 28, 2021
Prvé dve poviedky ma bavili, ale pri tretej začala moja pozornosť klesať a hoci som knihu dočítala, mám z nej rozpačité pocity. Orchard ma ako postava zaujal, aj obdobie, v ktorom sa príbehy odohrávajú, ale nakoniec som sa v druhej polovici knihy celkom nudila. Taký priemer, nenadchlo, ale ani neurazilo.
August 13, 2018
Martin Hatala si touto knihou získal ďalšieho fanúšika. Takto ho má nielen vďaka svojim stand-up vystúpeniam, ale aj vďaka svojej tvorivej literárnej činnosti. Celkom ulahodil môjmu srdiečku 💗 pretože sa pri písaní nechal inšpirovať mojim obľúbencom Philom Marlowom z dielne Raymonda Chandlera. "Zlaté" tridsiate roky, cynické hlášky, veľa a ešte viac alkoholu, hustý opar z cigaretového dymu, slabosť pre ženy... toto všetko tvorí dobrý základ pre dobrú knihu. A aby Martin nepísal, čo už napísané bolo, pridal do knihy aj trochu fantasy. K tej ho inšpiroval zase poľský autor Andrzej Sapkowski. Milovníci tohto žánru nepotrebujú vedieť viac, pretože príbehy o Zaklínačovi majú dávno prečítané. Niekoľkokrát.
Vtipné hlášky a geniálne opisy vo svojich poviedkach, ktoré by pokojne mohli tvoriť aj román ako celok, využíva v hojnom počte aj Martin. Vďaka mu za to! Príbehy sa tak čítajú jedna radosť. Pri prechádzaní vety za vetou iba čakáte, kedy sa na vás vynorí vtipná vetička, alebo len zaujímavý postreh, či prirovnanie. Zvyšok recenzie je tu: http://kokina1.blogspot.com/2018/08/w...
Vtipné hlášky a geniálne opisy vo svojich poviedkach, ktoré by pokojne mohli tvoriť aj román ako celok, využíva v hojnom počte aj Martin. Vďaka mu za to! Príbehy sa tak čítajú jedna radosť. Pri prechádzaní vety za vetou iba čakáte, kedy sa na vás vynorí vtipná vetička, alebo len zaujímavý postreh, či prirovnanie. Zvyšok recenzie je tu: http://kokina1.blogspot.com/2018/08/w...
August 13, 2018
Strašne priemerné čítanie, pri ktorom si namiesto toho, aby ste boli strhnutí príbehmi, robíte zoznamy nákupov a to do listy.
June 10, 2020
Dnes som dorazila mužovu whisky z jeho oslavy narodenín ☺️, nedá sa mi čítať, ako sa hlavný hrdina všemožne snaží intoxikovať do bezvedomia kvalitným, či menej kvalitným chlastom, fajčí o sto tristo, proste niečo dobré ku knihe si to pýtalo... a poruke som už mala iba hrozno. Nemám nič proti hroznu, ale k takýmto noir urban fantasy detektívnym príbehom sa iný alkohol jednoducho pýta. Päť poviedok a záver, ktorý dodáva tú pravú bodku. Christopher Orchard nie je obyčajný človek, aj keď nosí klobúk a plášť ako všetci ostatní. Možno je trochu ošúchanejší, drsnejší a cynickejší, ale zároveň sa naňho dá spoľahnúť, že sa postará o príšery. Aj keď si príšery nosia ľudia častokrát v sebe nebadane... Jeho povesť sa po L.A. šíri nenápadne, ale všetci vedia o strieborných nábojoch a rýchlych inštinktoch, čo mu neraz zachránili krk. Veľmi dobre sa to číta, pripomínalo mi to miestami klasickú detektívku s drsňákmi z 30. či 40. rokov, potom sa tu zase mihli divné prízraky a iné bytosti, tak už len čakám, že sa toho po vzore Zaklínača chytí niekto, čo z toho vyrobí kvalitnú hru.
May 30, 2018
Fúha... pozitívne či negatívne?
Whiskey, krv a striebro. 5 príbehov o nie celkom obyčajnom detektívovi. Každý trochu iný a predsa majú veľa spoločného. Detektívok mám už zopár načítaných, ale ešte nikdy podobnú. Ani od Chandlera som žiadnu nečítal, ale mám jednu zakúpenú a čaká v poradí. Martin dostal prednosť. Miestami som ale nevedel, či som urobil dobre. Nie že by bola kniha zle napísaná. To v žiadnom prípade. Je napísaná veľmi dobre, aspoň podľa môjho skromného názoru - a asi by ju inak nevydali. Miestami mi stavba viet a použité slová pripomínali môj štýl písania. Postavy ma bavili, boli uveriteľné a rovnako aj dialógy. Opisy neboli prehnané, ale ani zbytočne strohé.
Čo mi teda prekážalo? Na mňa pomalé tempo a nie každý príbeh bol až tak zaujímavý. Ale zároveň neboli natoľko slabé, že by som bol nútený knihu odložiť. Navzájom sa však dopĺňali, jeden bez druhého by nevedel dostatočne fungovať a najlepší mi prišiel záverečný. To najlepšie na koniec, nie? Dá sa teda povedať, že sa kvalita príbehov ku koncu zlepšovala a možno som si len na daný štýl tak zvykol, až som si ho obľúbil spoločne s postavou.
Nebyť teda posledného príbehu a skvelého záveru, dal by som knihe pravdepodobne 3 goodreads hviezdičky - čiže Páčilo sa. Napokon som ich dal ale štyri.
Na záver : Na knihu písanú stand-up komikom, som akosi očakával aj značnú štipku humoru. Ale to nie je autorova chyba, ale moje prehnané očakávania. Po dočítaní knihy mi bolo jasné, že by sa to tam nehodilo. Vyvarujte sa teda podobnej chyby a pozor na predsudky :).
Whiskey, krv a striebro. 5 príbehov o nie celkom obyčajnom detektívovi. Každý trochu iný a predsa majú veľa spoločného. Detektívok mám už zopár načítaných, ale ešte nikdy podobnú. Ani od Chandlera som žiadnu nečítal, ale mám jednu zakúpenú a čaká v poradí. Martin dostal prednosť. Miestami som ale nevedel, či som urobil dobre. Nie že by bola kniha zle napísaná. To v žiadnom prípade. Je napísaná veľmi dobre, aspoň podľa môjho skromného názoru - a asi by ju inak nevydali. Miestami mi stavba viet a použité slová pripomínali môj štýl písania. Postavy ma bavili, boli uveriteľné a rovnako aj dialógy. Opisy neboli prehnané, ale ani zbytočne strohé.
Čo mi teda prekážalo? Na mňa pomalé tempo a nie každý príbeh bol až tak zaujímavý. Ale zároveň neboli natoľko slabé, že by som bol nútený knihu odložiť. Navzájom sa však dopĺňali, jeden bez druhého by nevedel dostatočne fungovať a najlepší mi prišiel záverečný. To najlepšie na koniec, nie? Dá sa teda povedať, že sa kvalita príbehov ku koncu zlepšovala a možno som si len na daný štýl tak zvykol, až som si ho obľúbil spoločne s postavou.
Nebyť teda posledného príbehu a skvelého záveru, dal by som knihe pravdepodobne 3 goodreads hviezdičky - čiže Páčilo sa. Napokon som ich dal ale štyri.
Na záver : Na knihu písanú stand-up komikom, som akosi očakával aj značnú štipku humoru. Ale to nie je autorova chyba, ale moje prehnané očakávania. Po dočítaní knihy mi bolo jasné, že by sa to tam nehodilo. Vyvarujte sa teda podobnej chyby a pozor na predsudky :).
August 21, 2021
Ve zkratce: Zaklínač na způsob noir detektiva vyprávěný profesionálním komikem.
Koupil jsem si tuhle knihu na conu poté, co jsem si velice užil prezentaci Martina Hataly. Hatala se umí prezentovat a nedělá mu problém se prodat - navíc je to opravdu sympatický mladý muž. Možná právě proto byla moje očekávání ohledně knihy trochu mimo realitu.
Předně chci říct, že Hatala skutečně není plagiátor (Sapkovského), který by vzal mustr od mistra a napsal by své dílo přes kopírák. Není to ale ani původní dílo tak, jak bych si ho představoval. Situaci asi nejlépe vystihuje slovo epigon - učedník, který je uhranutý mistrovým dílem, napodobuje je vědomě i nevědomě a výsledná podoba knihy je tak trochu od Sapkovského a tak trochu od Hataly. Tenhle dojem je mimořádně silný v prvních povídkách a trochu oslabený v těch posledních.
Takže u obou autorů je hlavní hrdina zabiják nestvůr, který zápasí se svým svědomím. U obou je téma (ve smyslu "co tím chtěl básník říci") stejné: monstra z nás nedělá naše přirozenost, ale naše jednání.
OK, epigony Sapkovského se česká (a počítám, že i slovenská) literatura jenom hemží. Jenže problém s epigony je, že se jim málokdy, pokud vůbec někdy, podaří dosáhnout kvalit mistra. Takže zatímco zaklínač Geralt je uvěřitelný melancholický filozof, u Hatalova Orcharda jeho filozofování působí (aspoň na mě) přemoudřele. Uvedené filozofické téma je u Sapkovského nejednoznačné, zpochybnitelné, u Hataly je bráno jako svatá pravda a při každé příležitosti je čtenáři otloukáno o hlavu.
V knize mi neseděly hlavně tři věci. Zaprvé postava Orcharda na mě působila velmi nedospěle. Sice se v knize říká, že je mu kolem 30 let, ale chová se na 16. Měl jsem nutkání poslat ho za trest uklidit si dětský pokoj. Jako puberťák se chová zbytečně přidrzle, pořád si potřebuje prokázat vlastní nadřazenost nebo nezávislost, má potíže mluvit se ženami, a dokonce i jeho přístup k alkoholu je takový pubertální. Zatímco tradiční noirový detektiv pije, protože nemůže přestat (nejspíš by rád s pitím skončil, ale nemůže), pro Orcharda je pití pubertální radovánka. I když oceňuju vtipy, které do knihy Hatala vložil a které mi opravdu přišly vtipné, vadilo mi, když se z postav kolem Orcharda často stávali nahazovači na Orchardovy hlášky. (Což o to, ty hlášky jsou zábavné, ale celý dialog pak působí narafičeně.)
Druhá věc je, že mi moc nesedlo, jak se skloubilo noirové prostředí se slovní komikou. Asi je to věc vkusu, uznávám. Přišlo mi podivné a rušivé, když po každé krásně ponuré scéně nebo větě následoval třeskutý vtip. Jako by autor sám sebe soustavně sabotoval.
Ještě bych vytkl strukturu povídek. Není právě nejšťastnější otvírat v povídce další a další (pod)zápletky, které přímo nesouvisí s hlavní zápletkou, protože pak na konci je konec jedné zápletky a za ním následuje konec jiné zápletky, čili není tam velké finále, ale finále rozsekané na několik částí. (Například jsem nepochopil, proč ve třetí "československé" povídce bylo zapotřebí přidávat zápletku na nacistickém plese a její rozuzlení o několik desítek stran později po vyřešení hlavní zápletky - nic se tím nepřidalo do vyznění povídky, jen to povídku natáhlo.)
Navzdory tomu všemu, co vytýkám, budu Hatalu dál sledovat a jsem zvědavý na jeho další romány. Má totiž neuvěřitelný dar jazykového humoru, což je samo o sobě vzácné, a navíc má krásné poetické popisy. Tu a tam jsem se při čtení zarazil, znovu si přečetl nějakou větu a zatoužil jsem ji mít zarámovanou na zdi. Myslím, že spolu s jeho darem sebeprezentace to stačí na úspěšnou spisovatelskou kariéru.
Koupil jsem si tuhle knihu na conu poté, co jsem si velice užil prezentaci Martina Hataly. Hatala se umí prezentovat a nedělá mu problém se prodat - navíc je to opravdu sympatický mladý muž. Možná právě proto byla moje očekávání ohledně knihy trochu mimo realitu.
Předně chci říct, že Hatala skutečně není plagiátor (Sapkovského), který by vzal mustr od mistra a napsal by své dílo přes kopírák. Není to ale ani původní dílo tak, jak bych si ho představoval. Situaci asi nejlépe vystihuje slovo epigon - učedník, který je uhranutý mistrovým dílem, napodobuje je vědomě i nevědomě a výsledná podoba knihy je tak trochu od Sapkovského a tak trochu od Hataly. Tenhle dojem je mimořádně silný v prvních povídkách a trochu oslabený v těch posledních.
Takže u obou autorů je hlavní hrdina zabiják nestvůr, který zápasí se svým svědomím. U obou je téma (ve smyslu "co tím chtěl básník říci") stejné: monstra z nás nedělá naše přirozenost, ale naše jednání.
OK, epigony Sapkovského se česká (a počítám, že i slovenská) literatura jenom hemží. Jenže problém s epigony je, že se jim málokdy, pokud vůbec někdy, podaří dosáhnout kvalit mistra. Takže zatímco zaklínač Geralt je uvěřitelný melancholický filozof, u Hatalova Orcharda jeho filozofování působí (aspoň na mě) přemoudřele. Uvedené filozofické téma je u Sapkovského nejednoznačné, zpochybnitelné, u Hataly je bráno jako svatá pravda a při každé příležitosti je čtenáři otloukáno o hlavu.
V knize mi neseděly hlavně tři věci. Zaprvé postava Orcharda na mě působila velmi nedospěle. Sice se v knize říká, že je mu kolem 30 let, ale chová se na 16. Měl jsem nutkání poslat ho za trest uklidit si dětský pokoj. Jako puberťák se chová zbytečně přidrzle, pořád si potřebuje prokázat vlastní nadřazenost nebo nezávislost, má potíže mluvit se ženami, a dokonce i jeho přístup k alkoholu je takový pubertální. Zatímco tradiční noirový detektiv pije, protože nemůže přestat (nejspíš by rád s pitím skončil, ale nemůže), pro Orcharda je pití pubertální radovánka. I když oceňuju vtipy, které do knihy Hatala vložil a které mi opravdu přišly vtipné, vadilo mi, když se z postav kolem Orcharda často stávali nahazovači na Orchardovy hlášky. (Což o to, ty hlášky jsou zábavné, ale celý dialog pak působí narafičeně.)
Druhá věc je, že mi moc nesedlo, jak se skloubilo noirové prostředí se slovní komikou. Asi je to věc vkusu, uznávám. Přišlo mi podivné a rušivé, když po každé krásně ponuré scéně nebo větě následoval třeskutý vtip. Jako by autor sám sebe soustavně sabotoval.
Ještě bych vytkl strukturu povídek. Není právě nejšťastnější otvírat v povídce další a další (pod)zápletky, které přímo nesouvisí s hlavní zápletkou, protože pak na konci je konec jedné zápletky a za ním následuje konec jiné zápletky, čili není tam velké finále, ale finále rozsekané na několik částí. (Například jsem nepochopil, proč ve třetí "československé" povídce bylo zapotřebí přidávat zápletku na nacistickém plese a její rozuzlení o několik desítek stran později po vyřešení hlavní zápletky - nic se tím nepřidalo do vyznění povídky, jen to povídku natáhlo.)
Navzdory tomu všemu, co vytýkám, budu Hatalu dál sledovat a jsem zvědavý na jeho další romány. Má totiž neuvěřitelný dar jazykového humoru, což je samo o sobě vzácné, a navíc má krásné poetické popisy. Tu a tam jsem se při čtení zarazil, znovu si přečetl nějakou větu a zatoužil jsem ji mít zarámovanou na zdi. Myslím, že spolu s jeho darem sebeprezentace to stačí na úspěšnou spisovatelskou kariéru.
May 12, 2022
Recenziu pre Fandom.sk napísala Ena:
Whiskey, krv a striebro je nenáročné čítanie. Autor zobral za hrsť zábavy, zopár záhad, niekoľko tajomných bytostí a množstvo ironických hlášok. Nakoniec to dochutil humorom. Niekedy je posledná spomínaná ingrediencia prirodzená, priamo vyplynie z dialógov či deja. Občas si ale zrejme poviete, že tá sranda je trošičku silená, prvoplánová. Niečo iné je totiž robiť stand-up komédiu, kde reagujete na dianie v publiku, a iné je napísať román, ktorým môžete, no aj nemusíte trafiť vkus čitateľov – a hlavne nemôžete plynulo zareagovať. Potom ten sarkazmus a srandičky majú efekt smiechu a potlesku v pozadí sitcomov na miestach, kde by sa mal divák podľa tvorcov zasmiať...
Celú recenziu od Eny nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
Recenziu pre Fandom.sk napísal aj Ján Blažovský:
S drsnou školou, na ktorú Hatala nadväzuje, sa spája aj určitá neverbálna komunikácia postáv. V prípade Orcharda je to takmer večný úškrn. Dá sa pochopiť, že sarkastický postoj hlavnej postavy tvorí nevyhnutné žánrové klišé, ale slová „úškrn“, a „cynický úškrn“ sa opakujú predsa len príliš často a to aj u vedľajších postáv. Toľké uškŕňanie pôsobí nadbytočne a trochu kazí atmosféru. Poviedky sú ale napísané zručne. Vidieť na nich, že autor má svoj rukopis a v štylistike ani v dialógoch nie je nováčik – vzhľadom na členstvo v spomínanom Spišskom literárnom klube pravdepodobne podstúpil lekcie spätnej väzby, ktoré by sa zišli viacerým spisovateľom...
Celú recenziu Jána Blažovského nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
Whiskey, krv a striebro je nenáročné čítanie. Autor zobral za hrsť zábavy, zopár záhad, niekoľko tajomných bytostí a množstvo ironických hlášok. Nakoniec to dochutil humorom. Niekedy je posledná spomínaná ingrediencia prirodzená, priamo vyplynie z dialógov či deja. Občas si ale zrejme poviete, že tá sranda je trošičku silená, prvoplánová. Niečo iné je totiž robiť stand-up komédiu, kde reagujete na dianie v publiku, a iné je napísať román, ktorým môžete, no aj nemusíte trafiť vkus čitateľov – a hlavne nemôžete plynulo zareagovať. Potom ten sarkazmus a srandičky majú efekt smiechu a potlesku v pozadí sitcomov na miestach, kde by sa mal divák podľa tvorcov zasmiať...
Celú recenziu od Eny nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
Recenziu pre Fandom.sk napísal aj Ján Blažovský:
S drsnou školou, na ktorú Hatala nadväzuje, sa spája aj určitá neverbálna komunikácia postáv. V prípade Orcharda je to takmer večný úškrn. Dá sa pochopiť, že sarkastický postoj hlavnej postavy tvorí nevyhnutné žánrové klišé, ale slová „úškrn“, a „cynický úškrn“ sa opakujú predsa len príliš často a to aj u vedľajších postáv. Toľké uškŕňanie pôsobí nadbytočne a trochu kazí atmosféru. Poviedky sú ale napísané zručne. Vidieť na nich, že autor má svoj rukopis a v štylistike ani v dialógoch nie je nováčik – vzhľadom na členstvo v spomínanom Spišskom literárnom klube pravdepodobne podstúpil lekcie spätnej väzby, ktoré by sa zišli viacerým spisovateľom...
Celú recenziu Jána Blažovského nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
August 26, 2018
Takmer detektívne príbehy s neľudsky ľudským Orchardom, ktorý ale napokon zomrie, či nezomrie?! Nedozvieme sa... To je môj zásadný problem s touto zbierkou.
Tak ako sa nedozvieme mnoho ďalších vecí. Napríklad kto je vlastne Orchard? Keď nie je človek?!
Autor má výborný štýl, opisy sú veľmi dobré, ale dejové línie v porovnaní s nimi žiaľ zaostavajú, Mnohokrát je príbeh len naznačený a nedotiahnutý... zámerne?
Ak hej, potom toho nechal autor na čitateľa až príliš. Sem-tam som sa pýtal, prečo a načo takto postavy jednajú a ako sa došlo k týmto záverom, ktoré autor sporadicky ku koncu príbehu vysvetlí, resp. len naznačí. Takisto sa vyskytuje miestami až príliš veľa náhod.
V jednej poviedke sa dokonca ocitneme na zaostalom Slovensku, celkom zaujímavá dejová vložka. A táto poviedka patrí k tým lepším.
Navyše tie závery príbehov sú miestami dosť let down. Uzol, do ktorého autor celkom dobre splietol dejové línie, žiaľ necháva tak, a čitateľovi (možno len moja chyba) sa nedarí tento chumáč línií úspešne rozpliesť.
Niekedy dialógy príliš umelé a prebytočné... len ako small talks intermezzo, miestami je tam, medziinmým, panašovaný aj SH- konkrétne príbeh Empty House a vražda Ronalda Adaira...
Napriek týmto nedostaktom, som sa pri čítaní celkom bavil, pretože štylisticky je to naozaj dobré. Preto dávam 4*
Tak ako sa nedozvieme mnoho ďalších vecí. Napríklad kto je vlastne Orchard? Keď nie je človek?!
Autor má výborný štýl, opisy sú veľmi dobré, ale dejové línie v porovnaní s nimi žiaľ zaostavajú, Mnohokrát je príbeh len naznačený a nedotiahnutý... zámerne?
Ak hej, potom toho nechal autor na čitateľa až príliš. Sem-tam som sa pýtal, prečo a načo takto postavy jednajú a ako sa došlo k týmto záverom, ktoré autor sporadicky ku koncu príbehu vysvetlí, resp. len naznačí. Takisto sa vyskytuje miestami až príliš veľa náhod.
V jednej poviedke sa dokonca ocitneme na zaostalom Slovensku, celkom zaujímavá dejová vložka. A táto poviedka patrí k tým lepším.
Navyše tie závery príbehov sú miestami dosť let down. Uzol, do ktorého autor celkom dobre splietol dejové línie, žiaľ necháva tak, a čitateľovi (možno len moja chyba) sa nedarí tento chumáč línií úspešne rozpliesť.
Niekedy dialógy príliš umelé a prebytočné... len ako small talks intermezzo, miestami je tam, medziinmým, panašovaný aj SH- konkrétne príbeh Empty House a vražda Ronalda Adaira...
Napriek týmto nedostaktom, som sa pri čítaní celkom bavil, pretože štylisticky je to naozaj dobré. Preto dávam 4*
August 31, 2018
Tento titul som začínal čítať s veľkými obavami, ako bude poňatý koncept noirového detektíva v mysterióznych prípadoch. Koncept nie je nič nové a je ľahké upadnúť do stereotypov. Dielu som sa však rozhodol dať šancu.
Na postavu Christophera Orcharda som si dlhšie zvykal. Vo všeobecnosti neobľubujem postavy silene drsné, kde každá ich arogantná hláška nemá iný cieľ ako naštvať okolie.
Postava však napriek zvláštnemu povahovému mixu Geralta a Johna Constantiná funguje a bola pomerne uveriteľná.
Príbehy v poviedkach sú silní inšpirované dielami iných autorov žánru. V niektorých momentoch pomerne prvoplánovo, avšak autor vynahradil tento nedostatok remeselnou zručnosťou pri písaní.
To, čo som však neprekusol a pre čo som prvom momente po dočítaní zvažoval len tri hviezdičky bola obrovská miera fan servisu. Od požičiavania si reálií, cez citovanie ikonických hlášok až po silno inšpirované postavy inými autormi. V bude ako som vedel aká odpoveď príde na repliku pretože som ju už čítal inde na autor stratil.
Nie pre každého to bude prekážka sme mne to inak dobré dielo zhodilo na úroveň kvalitného fan fiction. Ak však v budúcnosti bude postava Orcharda rozvinutá vo vlastnom, nepožičanom prostredí, bude to veľmi príjemné čítanie
Na postavu Christophera Orcharda som si dlhšie zvykal. Vo všeobecnosti neobľubujem postavy silene drsné, kde každá ich arogantná hláška nemá iný cieľ ako naštvať okolie.
Postava však napriek zvláštnemu povahovému mixu Geralta a Johna Constantiná funguje a bola pomerne uveriteľná.
Príbehy v poviedkach sú silní inšpirované dielami iných autorov žánru. V niektorých momentoch pomerne prvoplánovo, avšak autor vynahradil tento nedostatok remeselnou zručnosťou pri písaní.
To, čo som však neprekusol a pre čo som prvom momente po dočítaní zvažoval len tri hviezdičky bola obrovská miera fan servisu. Od požičiavania si reálií, cez citovanie ikonických hlášok až po silno inšpirované postavy inými autormi. V bude ako som vedel aká odpoveď príde na repliku pretože som ju už čítal inde na autor stratil.
Nie pre každého to bude prekážka sme mne to inak dobré dielo zhodilo na úroveň kvalitného fan fiction. Ak však v budúcnosti bude postava Orcharda rozvinutá vo vlastnom, nepožičanom prostredí, bude to veľmi príjemné čítanie
June 18, 2019
Whiskey, krv a striebro zaujme viacerými vecami. Netradičné prostredie (aspoň pre fanúšikov fantasy) je urččite príjemným osviežením, aj keď mená miest v Los Angeles miestami pôsobili rušívo ("Vydal som sa po Main Street svojím Chevroletom."). Na druhú stranu by som sám nevedel, ako si s tým poradiť.
Výlet do Československa je rozhodne tou najzaujímavejšou časťou knihy, aj keď príbeh samotný pôsobí tak, akoby ho musel autor čo najrýchlejšie ukončiť a tak po pomalšie odsýpajúcom úvode - čo nie je na škodu - a po tom, čo sa konečne dostaneme do Ružomberka, je prieskum okolia celkom odfláknutý, postavy rýchlo stretnú, koho majú a je to. Autor si dal záležať na historických reáliách (jazdenie vpravo), aj keď nie vždy (odkaz na rozhovor s anglickou kráľovnou, ktorá na trón nastúpi až skoro dvadsať rokov po skončení príbehu).
Celkovo sa jedná o pomerne rýchlu oddychovku, ktorá je nenáročná na rozmýšľanie, ponúka zaujímavé detaily (bezdomovci čítajúci podozrivo zaujímavú knihu pravdepodobne od istého oxfordského profesora linguistiky) a sem tam aj celkom dobré hlášky, ktoré ale v slovenčine nebudú znieť tak dobre ako v originálnej(?) angličtine.
Príbehy hodnotím ako veľmi fajn prvotinu a ich pokračovanie si pravdepodobne nenechám ujisť.
Výlet do Československa je rozhodne tou najzaujímavejšou časťou knihy, aj keď príbeh samotný pôsobí tak, akoby ho musel autor čo najrýchlejšie ukončiť a tak po pomalšie odsýpajúcom úvode - čo nie je na škodu - a po tom, čo sa konečne dostaneme do Ružomberka, je prieskum okolia celkom odfláknutý, postavy rýchlo stretnú, koho majú a je to. Autor si dal záležať na historických reáliách (jazdenie vpravo), aj keď nie vždy (odkaz na rozhovor s anglickou kráľovnou, ktorá na trón nastúpi až skoro dvadsať rokov po skončení príbehu).
Celkovo sa jedná o pomerne rýchlu oddychovku, ktorá je nenáročná na rozmýšľanie, ponúka zaujímavé detaily (bezdomovci čítajúci podozrivo zaujímavú knihu pravdepodobne od istého oxfordského profesora linguistiky) a sem tam aj celkom dobré hlášky, ktoré ale v slovenčine nebudú znieť tak dobre ako v originálnej(?) angličtine.
Príbehy hodnotím ako veľmi fajn prvotinu a ich pokračovanie si pravdepodobne nenechám ujisť.
June 25, 2018
Myslela som si, že detektívky ani knihy o upíroch a vlkodlakoch dávno nie sú pre mňa. Táto knižka ma vyviedla z omylu a ukázala mi, že keď sa to správne nakombinuje, môže z toho vzniknúť celkom dobrá zmeska. Šarm a noblesa 30.-tych rokov tomu dodáva tú správnu, trocha temnú atmosféru.
O autorovi som predtým nič nevedela a, pravdupovediac, ani som toho veľa neočakávala. Opäť raz som bola veľmi milo prekvapená, aké talenty tu máme. Okrem príjemne vyvážených opisov, ktoré nenudia a širokému spektru ľudských (ale aj neľudských) charakterov, príbehy ukrývali celkom hlboké myšlienky presahujúce zápletku lovu príšer. Alebo aj nie, možno to k tomu patrí... to už nechám na posúdenie čitateľa :)
O autorovi som predtým nič nevedela a, pravdupovediac, ani som toho veľa neočakávala. Opäť raz som bola veľmi milo prekvapená, aké talenty tu máme. Okrem príjemne vyvážených opisov, ktoré nenudia a širokému spektru ľudských (ale aj neľudských) charakterov, príbehy ukrývali celkom hlboké myšlienky presahujúce zápletku lovu príšer. Alebo aj nie, možno to k tomu patrí... to už nechám na posúdenie čitateľa :)
December 27, 2018
Na našej scéne ide o ojedinelý zjav, avšak vietor, ktorý Orchard mohol spôsobiť sa žiaľ nekoná. Príbehy ale určite zaujmú, vo výsledku ale výraznejšie nešokujú. Ak vás ale láka sarkastický vyšetrovateľ, určite túto knihu skúste.
Viac v mojej recenzii na Multiverzum.sk
Viac v mojej recenzii na Multiverzum.sk
August 29, 2024
Hm. Ťažko hodnotiť.
Príjemne sa mi čítali detektívne príbehy s drsným a nepríjemným detektívom, bojujúcim so silným nadprirodzenom.
Ale neobsahuje to nič úžasné, a rozuzlenie bolo často prekvapením, čo sa nedalo čakať.
A prečítal by som si ďalšiu knihu, toto Orchardove univerzum sa mi páči.
Príjemne sa mi čítali detektívne príbehy s drsným a nepríjemným detektívom, bojujúcim so silným nadprirodzenom.
Ale neobsahuje to nič úžasné, a rozuzlenie bolo často prekvapením, čo sa nedalo čakať.
A prečítal by som si ďalšiu knihu, toto Orchardove univerzum sa mi páči.
July 27, 2018
Veľmi chytľavá parádička, o ktorej chystám pár slov:)
April 23, 2019
Intetesting and amusing reading, although still missing the stylistic mastery of the big ones.. Nevertheless, Martin has a potential and with more stories put on the paper, the mastery will come too.
October 16, 2019
Vôbec ma nebavila. Priemerná detektívka, ktorá nemá čím ohúriť. Popri nej som rozčítala ďalšie dve knihy a mysľou som bola vždy inde, len nie zrovna v tomto príbehu.
Read
June 30, 2018V rozhovore, ktorý s autorom urobilo pri predstavovaní zbierky piatich detektívnych príbehov o Christopherovi Orchardovi žilinské vydavateľstvo Artis Omnis, sa pozrieme viac-menej na to, ako vyzeral celý proces navôkol Hatalovej tvorby. Nazrieme do jeho súkromia, spoznáme jeho literárne vzory a vyvarujeme sa tak prvotnému odsúdeniu jeho debutu, keďže zbierka Whiskey, krv a striebro sa až priveľmi snaží odkopírovať schému detektívnych románov jeho obľúbeného spisovateľa Raymonda Chandlera. Bohužiaľ, pred porovnávaním neutečieme, a to ani v prípade, že tento detektív bude, podobne ako bratia Winchesterovci či Grimmovci (tí moderní), riešiť záhadné vraždy vo svete mytologických tvorov, krvilačných príšer, legendárnych prízrakov, opách, beštií či ohýzd.
Napriek tomu, že sa Chrsitopher Orchard snaží čitateľovi zapáčiť už od prvej stránky, a to svojráznym prístupom k vyšetrovaniu, svet drsnej školy v prevedení Martina Hatalu bude na vás pôsobiť stereotypne. Záujem vo vás nevzbudí ani prostredie, v ktorom sa väčšina príhod bude odohrávať (Los Angeles), ani éra, v ktorej sa spolu s hlavným hrdinom ocitneme (30. roky minulého storočia), tobôž záhady, ktoré musí súkromné očko riešiť. Nedostatok záujmu o to, čo sa v jednotlivých príbehoch robí, majú na svedomí málo výrazné postavy, jednoduchá dejová línia, hustota textu (predovšetkým opisov) a autorov jazyk.
Viac sa dočítate na našej stránke Fantasy-svet.sk!
Napriek tomu, že sa Chrsitopher Orchard snaží čitateľovi zapáčiť už od prvej stránky, a to svojráznym prístupom k vyšetrovaniu, svet drsnej školy v prevedení Martina Hatalu bude na vás pôsobiť stereotypne. Záujem vo vás nevzbudí ani prostredie, v ktorom sa väčšina príhod bude odohrávať (Los Angeles), ani éra, v ktorej sa spolu s hlavným hrdinom ocitneme (30. roky minulého storočia), tobôž záhady, ktoré musí súkromné očko riešiť. Nedostatok záujmu o to, čo sa v jednotlivých príbehoch robí, majú na svedomí málo výrazné postavy, jednoduchá dejová línia, hustota textu (predovšetkým opisov) a autorov jazyk.
Viac sa dočítate na našej stránke Fantasy-svet.sk!
Displaying 1 - 17 of 17 reviews