Postavy Zusky Kepplovej (1982) sú novodobí nomádi, imigranti s možnosťou kedykoľvek sa vrátiť domov, s možnosťou, ktorá nijako nezmenšuje ich vnútorný nepokoj, nezastavuje ich pátranie po tom, kde a s kým ten domov vlastne je. Knižka, zručne napísaná a hladučko čitateľná, je poctivým pokusom zachytiť zážitky odvážnych dvadsiatnikov, ktorí sa s batôžkom buchiet vybrali do sveta na skusy. (Mária Modrovich)
Zuska Kepplová je prozaička. Jej debutová próza Buchty švabachom (2011) získala nomináciu na Anasoft Literu 2012, prémiu Literárneho fondu, cenu Jána Johanidesa pre mladých tvorcov a tiež cenu Tatra Banky v kategórii mladých tvorcov. V literárnej súťaži Poviedka 2005 zvíťazila s poviedkou Baladička o víkende. Koncom roka 2013 jej vyšla druhá kniha 57 km od Taškentu, v ktorej sú dve novely o expatoch – ľuďoch, ktorí síce žijú mimo svoju domovinu, no majú šancu plánovať, ako bude vyzerať zajtrajší svet. Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave a na budapeštianskej CEU Gender studies. Je spoluzakladateľkou portálu Literat.sk.
Je vtipná a ani po rokoch nestratila aktuálnosť. Celkom ma to síce vrátilo späť do obdobia pred 20 rokmi, ale presne to som chcela. So Zuskou Kepplovou ako parťáčkou som sa vo svete nenudila. Výčitka že tomu chýba pointa je možno pravdivá, ale sú predsa dobré knihy bez klasickej románovej skladby. Takže za mňa veľmi fajn.
Paradny nahlad do obdobia v sedej zone retra, cez mladych nomadov nahanajucich moznost sebarealizacie v zahranici, o ktorom maju len katalogove romanticke predstavy. Velmi pekne lahucko napisane bez trapnosti. V druhej polovici som sa mi obcas nedarilo spajat text s postavou, ale mozno som sa len mal viac sustredit...
Bola by som dala prvym 2/3 knihy 5 hviezdiciek bez mihnutia oka. Ta posledna tretina bola taka rozvlacna a v podstate o nicom, ze vysledok je 3 hviezdy.
Mám rada ženy, ktorým na napísanie knihy stačí počúvať kamky!
Veľmi dlho som chcela napísať niečo presne takéto. Strašne som sa na to tešila, a o to viac ma mrzelo, že ma prvá polovica nakoniec veľmi nebavila. Neviem, či to bolo tým, ako bola koncipovaná, ale niečo mi tam skrátka chýbalo. No druhá časť bola perfektná, tá ma hrozne bavila! Zuska Kepplová má určite dar slova!
Ja mám asi na mileniálov alergiu…aj mi chutí, čo píšu, len to akosi nejde dolu krkom…
A v knižke budem mať navždy založený lístok s pokutou od revízora v hodnote 99 €….. (dlžím Dávidovi 99eur, nehovorte mu to, možno zabudol)
Čriepky životov ľudí, ktorí stále veria, že majú život pred sebou a rozhodnú sa prežiť ho v zahraničí. Škoda len, že skutočné ambície nemajú postavy napospol žiadne a tak - hoci sú vo svete neobmedzených možností - vyznievajú ich osudy podobne plocho ako v ktorejkoľvek Hornej-Dolnej kdekoľvek na svete. Otázne ovšem je, či bolo zámerom autorky vykresliť ich práve takto. Ako mínus vidím absenciu pointy - hoci jednotlivé príbehy a zobrazenia neboli márne, akosi nesmerovali odnikiaľ nikam a človek na celý "príbeh(y)" pravdepodobne do týždňa opäť zabudne.
Poviedky o životoch mladých slovenských expatov (alebo v slovníku dneška - ekonomických migrantov). Zábavné, vyzneli celkom autenticky, najviac sa mi páčili časti, kde sa porovnávali postoje staršia generácia vs. mileniáli. Autorkin štýl mi celkom sadol, určite od nej prečítam viac.
bohužiaľ mi nesadol nemastný-neslaný štýl písania, predsa bol mastný, pretože sa mi ihneď po prečítaní vyšmykol z hlavy a už si nepamätám, o čom a o kom bola prvá poviedka
Książkę kupiłem ponad dziesięć lat temu podczas wizyty w Bratysławie. Chciałem z tej wizyty zabrać ze sobą jakąś książkę w języku słowackim, którą później mógłbym spokojnie przeczytać. Dopiero po ponad dziesięciu latach w końcu sięgnąłem po tą pozycję. Książka ta to zbiór esejów oraz krótkich opowiadań opisujących przeżycia młodych Słowaków żyjących za granicą w różnych dużych miastach na zachodzie Europy. Tęsknią za domem, krajem rodzinnym, z drugiej strony szukają lepszego życia na zachodzie Europy. Mieszkają w małych mieszkania po kilka osób w jednym, dwóch pokojach. Wykonują różne dorywcze prace w restauracjach, hotelach. Czasem studiują i pracują równocześnie. Należe chyba do pokolenia autorki i w pewnym sensie identyfikuję się z tym co opisuje.
Paríž, Londýn, Helsinki, Budapešť. Mladí sa rozbehli do sveta, okolo pusy ešte cukor z maminých buchiet. Ako si len ponechať ten pocit domova, v sebe, na koži... na večnosť - jedine švabachom. Poviedky sa mi veľmi páčia, sú úprimné a také skutočné. Knižka sa ku mne dostala cez projekt www.knihobeznik.sk a keby mi ju dnes (27.1.2017) nepripomenula jedna železná, tak ani neviem, čo som si o nej vtedy myslela. Dohľadala som ju. :) Pravdou je, že si už nič konkrétne z prečítaného nepamätám, ani len pocit, všetko to odvial čas...
Prvá časť celkom prvoplánová aj keď nie úplne zlé napísaná. Zato druhá polovica ma dosť zobrala, je to taká fajná introspektívna melanchólia, nabitá atmosférou Budapešte. Napísaná sviežo a inteligentne, žiadna otupná tradičná slovenská depresia sa tu nekoná.
3,5 * Zaciatocne kapitoly ma dost bavili. Tiez som ta generacia, ktorej rodicia hovorili "Chod do sveta" a rozumiem pohnutkam tychto hrdinov. Kratke uryvky zivota, ktore ukazuju, ze nie je jasne, ci je hrdinstvo ostat, alebo odist, kde je trava zelensia, a ako sa v zivote vyhrava. Velmi ma to chytilo za srdce, specialne v tejto dobe... Trianon-Delta cast ma vsak poriadne nudila. Mala som pocit, ze v popredi su autorkine pomiesane sexualne vztahy, nie dilemy emigrantov, a ze k prvej polovici patri len preto, ze autorka a jej osoby zaujmu su emigranti. Skoda.
Viac ma zaujala druhá časť tohto literárneho počinu s názvom „Trianon – Delta“. Dôvodom tohto môjho očarenia môže byť poetickejší obsah záverečnej časti, zaoberajúci sa viacnárodným milostným trojuholníkom. Alebo to bude len mojou fascináciou strednou Európou a Balkánom, a tým, že s ľuďmi žijúcimi na brehoch Dunaja, obývajúcich Karpatskú kotlinu, mám predsa len viac reálnych skúseností.
"Jedni jej vyčítali, že si vybrala ľahšiu cestu keď odišla. Druhí na všetko šomrali a hovorili, že dobre urobila, keď odišla. Pritom ani jedna z nás neodišla. Nezbalili sme si kufor uprostred noci, neplávali cez Dunaj a nepreliezali ostnaté drôty. Proste sme robili to, o čom všetci hovorili. Chceli sme sa zapojiť, zúčastňovať na tomto svete. Naberať ho veľkou lyžicou. Nechať si na ňom vylámať zuby."
A short novelette composed from a few interlocking short stories about young slovaks working mostly menial jobs in western Europe. The final third of the book describes a love triangle between students in Budapest.
The writing was pretty decent and I liked the interlocking element. The last third is more lyrical and fragmentary and I enjoyed it even more.
Určitě zajímavé čtení. Pohled na ty, kteří odešli do zahraničí za lepším, ale nevědí, jestli tohle už lepší je nebo ne. O těch, kteří se nemůžou vrátit, protože už nepatří ani tam, ani tam. Příběhy z různých evropských metropolí o lidech různých národností, o různých pojetích života "tam venku". Stojí za přečtení, ale hlubší dojem nezanechá.
"Otázka chladničky. Zaradila som ju medzi ženskú a rómsku otázku." Vybrať sa do sveta, zobrať buchty, nechať si posielať horalky, to je to, čo zostáva jasné. Ako sa žije vonku a s kým a ako, je otázka. Do akej miery je možné (si) rozumieť a ako je možné (si) od-rozumieť?
Môžeš sa nebáť. O dnešnej dobe, o dnešných vzťahoch a o Slovákoch čo žijú v zahraničí. Veľa možností, veľká sloboda a s tým prichádzajúci chaos a neistota do každodenného života. Generácia čo chce byť dospelá a pritom má ešte cukor od mamkiných buchiet na tvári.
pre večne nepokojných mladých, potĺkajúcich sa napriek životom a útrpami, ktoré im cestovanie a život v cudzine prináša, je knižky Zusky Kepplovej verným obrazom vlastných pocitov a zážitkov.
Contemporary knizka pred 10 rokmi, teraz uz trochu outdated. To co bolo vtedy exoticke je uz dnes samozrejme. Posledna kapitola tak nudna, ze som preskakovala strany.