Krčma – tepajúce srdce každej slovenskej obce. Miesto, ktoré je skutočným kultúrnym a osvetovým centrom a zároveň miesto, ktoré dokáže napísať tie najneuveriteľnejšie príbehy. Spolu s autorom sa vydáte na cestu unikátnym, no zaručene skutočným svetom ukrytým za barovým pultom, a niekedy aj pod ním. Pri čítaní tejto knihy možno dostanete chuť si vypiť, alebo naopak, s pitím okamžite prestať, no Milo nemilo vás zaručene nenechá chladným.
"Keby človek nemal krčmu, ničím by sa nelíšil od zvierat."
Traktát alkoholika, slov tak akurát, pod rysku, veľa fráz pekných sa otáča, ešte viac pohárov, úsmevné to je, čas plynie, je lepšie a potom zas horšie, až kým sa zase nenaleje. Život, alebo čosi také, ale netreba to asi prepínať s hľadaním posolstiev. It is what it is. Niečo medzi Pišťankom a Jerofejevom, ale nie sekerou a nožom, lež poldecákom a krígľom, nie Moskva-Petuški, spiatočný, ale do Gelnice, jednosmerný. Píše rezko, ako tvrdý alkohol, ktorý sa v nej prelieva, trochu mastné, trochu matné, občas trochu ostentatívne jagavé, ale píše. A hoci je krátka, len notorici ju zvládnu na jeden šup, treba opatrne dávkovať, po kúskoch, nech nehučí v hlave.
Czytanie o ludziach, którzy na swoją filozofię życia wybrali alkohol i narkotyki budzi we mnie zgrzyt. Niby groteska, niby humor, ale nie potrafię schować swojego rozczarowania bohaterem, bo mimo iż fikcyjny - każdy z nas spotka wielu jak on.
Výpoveď alkoholika z prostedia slovenského malomesta o tom aké to je keď sa váš život točí okolo poldecáku (alebo aspoň malého točeného). Väčšinu knihy som si pripomínala aké ťažké vedia byť raňajšie suchoty a bolehlavy, no niekedy som si predsa len mala chuť dať jedno kúbáňlibre v staničnom bistre, podebatovať. Je to kniha vtipná, je to kniha alarmujúco seriózna, a v tom vidím jej najväčší rozpor. Doteraz neviem s presnosťou určiť, či Janáč alkoholizmus romantizoval alebo pred ním vystríhal (asi skôr to prvé, no ani v jednom prípade neuspel. To je ale koniec-koncov úplne jedno), takže opatrne!
Btw, mimoriadne dobre sa hodí k suchému februáru. Pre smädných je to kniha na dva dni, odporúčam samých seba otestovať.
Mdlý pohľad na svet spoza gelnického pultu. Martin M. Šimečka o tejto knihe napísal „Sme svedkami vzbury sociálnej spodiny, ktorá svoju identitu založila na odmietaní konformizmu a za svoj politický program vyhlásila sebazničenie upitím.“
Ak žijete v regiónoch alebo z nich pochádzate, určite ste sa už stretli s profesionálnymi pijanmi. Ich jediným a najdôležitejším cieľom je udržať obsah alkoholu v krvi na určitej minimálnej úrovni. Ak sa náhodou dostanú pod ňu, život začína byť nepríjemný. Ruky sa trasú, zrak je otupený, je im zle. Keď pijú, je im dobre.
Vyrastal som na dedine a takýto pohľad som mal denno-denne. Veselí páni nedočkavo postávajúci skoro ráno pred obchodom. V čase, keď som nasadal na autobus na nultú hodinu a nechutili mi ani raňajky, oni už prekacovali poldecáky z umeliny, tzv. „jogurťáky“. Vtedy som sa tomu smial, teraz si však uvedomujem, že podobnou ťarchou trpí veľká časť obyvateľstva a cesta von nie je vôbec jednoduchá.
Spomínam si na momenty, keď som cez leto chodil domov z nočnej brigády z Trnavy a prišlo mi úplne normálne si s kamarátom o 7:15 dať v obchode pivo. Pripadali sme si cool, dospelo. Bolo obdobie, keď môj dedinský štandard bol každý víkend sa aspoň raz opiť. Keď sa nám to náhodou s kamarátmi podarilo viackrát, vyhodnocovali sme to ako úspešný víkend.
V podobných reáliách vyrastá mnoho mládežníkov v odľahlých častiach našej krajiny. Niekedy vtipne skonštatujem, že mne sa vlastne podarilo posunúť z lopašovskej krčmy do bratislavskej kaviarne. :) Chýbalo však podľa mňa málo a teraz by som namiesto čítania knihy objedával ďalšiu vodečku.
Ale späť ku knihe. :) Milo Janáč popisuje myšlienkové pochody opilca, ktorý obracania pohárikov robí slávnostný rituál. Ak vás zaujíma, prečo to tí ľudia robia a ako sa pri tom cítia, určite sa oplatí prečítať si túto knihu.
Vyberám pár citátov, ktoré vás snáď navnadia vydať sa na túto spanilú cestu do slovenských regiónov.
„Pijanstvo nie je nemoc, je to životný štýl.“
„Nedá sa nič robiť: malé mesto, veľký smäd.“
„Neskôr sa objaví banda neznámej mládeže, ... pijú menej ako jedno pivo za hodinu. Takým tempom sa na okraj spoločnosti nikdy nedostanú.“
„Toľko všelijakých problémov je vo svete a mňa musí trápiť akurát smäd.“
Szukacie barmana idealnego? Wybierzcie alkoholika, bo przecież nikt, jak on, nie zna lepiej potrzeb klienta... Sporo alkoholu leje się w tej świetnej powieści, sporo się wciąga, ale też wytwarza i handluje. Nasz bohater, schorowany i stroniący od pracy, topi smutki i radości w kieliszku, kuflu, jakimkolwiek naczyniu. Mieszka w małym mieście, a wiadomo, małe miasto - wielkie pragnienie, więc sukces odnieść może nawet "dziadowski lokal dwóch dziadów". W tym barze napić by się mógł z narratorem Bukowski, zapewne Hłasko, Broniewskiego wynosiliby nad ranem. Przy kielichu taka ekipa snułaby opowieść o życiu, które kopie w miękkie podbrzusze, po kilku kolejkach byliby najlepszymi przyjaciółmi, bo to "same dzieci piekła". Alkohol otwiera drzwi percepcji, włącza się metafizyka, bo mamy tu i Jana Chrzciciela, i Białego Ojca, i Wszechmogącego, nawet pojawia się Zbawiciel. Tyle że ci powyżej to lokalny mafioso, chrzciciel bimbru, diler narkotyków, a Zbawiciel wprawdzie przychodzi, ale zostawia po sobie tylko smród sera zawiniętego w skarpetki.
Tu absurd goni absurd, ironia płynie jak wódka, a w tle przygrywa zespół the Doors z piosenką "People are strange". Nie brak tu też dowcipu, bo zabawna momentami jest ta opowieść o życiu - równi pochyłej. Tu nie ma pochwały chlania, tu nie dorabia się do niego ideologii. Tu człowiek po prostu nie może inaczej. Świadomość absurdu życia wpycha człowieka w ramiona nałogu, bo te ramiona dają chwilowe ukojenie. Tyle że ramiona to szpony. Pijak wie, że to szpony i wie, że ukojenie jest chwilowe. Gdy kostucha puka do drzwi, trzeba wymyślić ostatnie słowa, tyle że nie ma ostatnich słów. Ale spokojnie - "jeszcze ciągle jest wesoło".
Milo má štýl a ja ho radím na rovnakú úroveň ako napr. Dana Majlinga. Oproti textom z Daily Male vypadla jedna celá kapitola (alebo to bola len pasáž? ktorá sa týkala jeho cesty na úrad práce a získanie pečiatky za peniaze od, prepytujem, "kokotka v zle padnúcom saku a s Trendom na stole"), bohužiaľ pre mňa, moja najobľúbenejšia. Kapitoly sú tiež zoradené inak ako pôvodne, nie som si tiež istý, či tam je aj niečo nové (minimálne koniec sa mi taký zdal). Taký detail; v texte je uvedené slovné spojenie prešovský harvard. Zdá sa mi, že pôvodne to bolo Harvard Prešov (takisto moja obľúbená pasáž), na mňa to pôsobí údernejšie aj vtipnejšie.
Päť hviezdičiek nedávam len kvôli nie najsympatickejším postavám (aj keď...) a zmenám oproti pôvodnému textu.
Toto rozpravanie nema chybu. Styl ozobany az na kost a za kazdou druhou vetou na nas caka pointa nejakeho vtipu. Napriek tomu to nie je unavne. Paradna robota. Autor stale zije a pije, cize to nemusime brat ako zivotopis. Dobre natoceny trailer na roman.
Táto kniha sa obzvlášť dobre číta vo vlaku. Je v nej všetko, smútok i radosť, rezignovanosť i odhodlanie, pudovosť i hlboké myšlienky v tom najlepšom slova zmysle. A to všetko akoby len tak, mimochodom. Ľudskosť skoncentrovaná v útlej krčmovej každodennosti. Krása.
Čítanie, ktoré odsýpa, páčil sa mi jazyk, akým je to napísané a človek sa aj párkrát uchechtne. Ale inak mi to vlastne neprišlo až také vtipné, skôr mi z toho zostal taký ten pocit nevoľnosti, ako keď sa vám odgrgne po tuzemáku.
Reč krčmy nejakým zázrakom prepísaná na papier. Milióny a milióny Slovákov chodili do krčmy, no až teraz sa konečne našiel jeden, ktorý to "ja to raz všetko spíšem" vzal vážne. A stojí to za to.
Całkiem fajne, w wielu momentach książka mnie rozbawiła. Jest to raczej krótkie dzieło złożone z szybkich paragrafów. Podejrzewam, że nie zostanie ze mną na długo, ale czytało się to sympatycznie… mimo tego, że temat w gruncie rzeczy, pod warstwą żartobliwa, jest jak najbardziej poważny.
Trochę nie wiem, jak to gwiazdkowo ocenić. Książka ma swoje momenty, nawet się raz zaśmiałam, mimo że generalnie trochę nie ma z czego, bo w tej historii śledzimy losy alkoholika, który z każdą kolejną stroną się coraz bardziej pogrąża. Hazard, narkotyki, tony alkoholu, pobieranie świadczeń socjalnych i oczywiście „wspaniały” pomysł na biznes. Ta książka chyba miała być zabawna i groteskowa. Ja natomiast patrzę na nią z innej strony. Widzę tu studium upadku człowieka. Idealne ukazanie, że alkohol zabija, niszczy ludzi. Główny bohater ma kumpli od kielicha, obraca się w szemranym towarzystwie. No typowy obraz życia Pana Leszka, który woła „Kierowniku, masz pięć złotych?”. Należy jednak pamiętać, że osoby uzależnione od alkoholu, to nie tylko przysłowiowi menele, ale również panie i panowie w eleganckich ubraniach z masą pieniędzy na koncie.
Výborná zábava. Knižka pekne zľahka plynie, hoci ma občas hnevali zbytočné uvádzacie vety, ktoré pôsobia trochu detsky slohovo. Rovnako aj niektoré košaté obraty či synonymá za každú cenu. V reči proste prirodzenejšie znejú vtáci než operenci. Ale nie je to celkom samoúčelné, týmto spôsobom rozprávač zároveň definuje sám seba. Rád sa počúva, rád zabáva, predvádza sa. Pri čítaní cez všetky alko a iné opojenia, opice a okná presvitá príšerná depresia. Pretože na tom urputnom nadšení z chlastu predsa len niečo nesedí, niečo nie je (z pohľadu konformného člena systému) v poriadku. Ale všetky tie vtípky, absurdity, kuriozity a malebnosti príšerného zapadákova a trosiek, ktoré sa mátožia od piva k poldeci - všetko je to strašne smiešne a láskavé.
Jednoduché čítanie o slovenskom alkoholikovi a krátkej epizóde jeho chlastacieho a pracovného života v úlohe výčapníka. Niektoré podobné príbehy a prirovnania počúvam od jednoduchších kamošov na pive, takže knihu považujem aj za celkom verné zobrazenie istého druhu reality. Kniha sa dá zhltnúť aj za čas jedného opitia sa a jedného vytriezvenia.
Veľmi rýchla kniha, ktorá veľmi rýchlo odíde do zabudnutia. Ešte tak prvá polovica bavila. Druhá prinášala nudu a zbytočné vety. Držím palce do druhej knihy, Milo vie písať, editor by pomohol. Aha, a naozaj nás má autor za hlupákov keď nám vysvetľuje kto je Rorschach či Coubertain? Editora. #trebacitat
Naturalistické rozprávanie, naozaj dobre sa čítajúce a často vtipné, celkový pocit však je skôr smutno-smiešny. Každopádne vynikajúci exkurz do alkoholikovej duše, odporúčam každému kto sa alkoholu venuje aj tým čo sa ho stránia.
Milo si ide trosku chlastaci maraton zivotom. pisane velmi vlaznym, lahkym stylom, precitas to kludne za den a myslim si, ze tuto knihu je velmi vhodne citat zavrety doma pod zamkom, lahko sa ti moze stat ze ta neraz prepadne chut navstivit pohostinstvo a zrubat sa pod obraz bozi..
Świat jest pełen niedoszłych filozofów, a tych nadużywających alkoholu i innych używek, zdecydowanie najwięcej. Ich myśli zazwyczaj są bardzo głębokie i nacechowane egzystencjalizmem, pogłębiającym się wraz z kolejną wypitą szklanką mocniejszego trunku ...
Mniej więcej w takim klimacie przenosimy się do słowackiego miasteczka, w którym profesjonalny bezrobotny i alkoholik okazuje się idealnym materiałem na barmana, który nie pojawia się pracy, wychodzi z niej pierwszy, nie kontroluje przychodów, a odkąd oddał się aktywności zawodowej wspieranej przez zdrowe społeczeństwo, zdecydowanie gorzej sypia i nie myśli o sobie zbyt dobrze.
Autor w tej humorystycznej, groteskowej wizji świata z perspektywy nie spieszącego się do pracy alkoholika kreśli wizję nie do końca pochwalającą nasz pęd za pieniądzem, jakimikolwiek wartościami, czy oddawaniu się walce o byt. Główny bohater robi wszystko by osiągnąć stan niezmąconego olewactwa, w oparciu o socjal płynący z państwowej kabzy, i własnego, stoickiego podejścia do życia.
Książka budzi pewną awersję do elementu nadużywającego, jednak jest w niej też duża doza humoru i trudno nie zgodzić się z tym podejściem do świata, bez zachwytu nad zapracowywaniem i szukaniem wartości w trudzie i ciężkości istnienia.
Momentami zabawna, momentami niestety bardzo prawdziwa, jak mówi sam tytuł, momentami miło niemiła.
Czytaliście książkę, w której życie głównego bohatera toczy się jedynie wokół picia wysokoprocentowych trunków od samego rana do późnego wieczora, które niekiedy przerywane jest spożyciem różnorodnych środków odurzających? Kiedykolwiek poznaliście historię, gdzie bohaterowi nie zależy na niczym i nikim, bo najważniejsze jest zaspokojenie własnych potrzeb -tych najprostszych, wręcz prymitywnych? Jeżeli nie, to "Miło, niemiło" jest dla was.
Niby jest tu nieco zabawnych wydarzeń, ale w zasadzie główny bohater wyśmiewa porządnych, pracujących i względnie ułożonych obywateli. Jego spełnieniem marzeń jest życie od wypicia do wzięcia dragów i tak w kółko. Ludzie mają priorytety i... priorytety. Niby śmieszno, ale jednak bardziej straszno.
Wiadomo, że każda książka to (w mniejszym lub większym stopniu) wytwór wyobraźni autora. Jednak ta książka jest (w moim odczuciu!) na granicy dobrego smaku, a mi bardzo daleko do bycia pruderyjną. Owszem, są tu momenty, kiedy kąciki ust poszły mi do góry, ale jeśli miałabym oceniać całość, to jednak "Miło, niemiło" jest książką, która nie wniosła niczego do mojego życia, niczego nie nauczyła, nie skłoniła do wysnucia jakichkolwiek wniosków, oprócz tego, że nie chciałabym, aby tak wyglądało moje istnienie.
Brak. Ked som mal 15, vulgarnost knih ma fascinovala. Teraz mi bolo miestami az luto toho casu (ktory som aj tak zabil v elektricke, ale mohol som napriklad cumiet do blba namiesto tohto).
Absurdní historky ze života slovenských opilců, uživatelů drog a povalečů na podpoře mně překvapivě často nutily vyprsknout smíchy. Slovenština je úžasně vtipný jazyk, v češtině by byl zážitek o dost menší, jsem vůbec za to, aby se slovenské knihy nepřekládaly. K tomu parádní přednes Petera Gábora - audio zpracování se opravdu povedlo. Doporučuji do chmurných čas na rozveselení.
Počuto v rámci edice Češi počůvajte (zpracování audioknihy 5/5). Kniha, u které se člověk opravdu kvalitně zasměje. Začátek je nabitý, až člověk těžko popadá dech, pak vtipy trošku zřídnou, ale i tak je tam humoru dostatek. Osobitý pohled alkoholika, který v této diagnóze nevidí nic špatného, nejvíc vynikne v kontaktu s normálním obyvatelstvem a klidně ho mohlo být v knize víc. Jediná slabší část jsou různé drogové výlety, které nejsou nijak zvlášť výjimečné od jiných knih. Původně jsem si říkal, že dám 4 hvězdy 5, žádná velká literatura to přeci jen není. Ale párkrát jsem se od srdce zasmál a takových knih není mnoho.
4 ⭐️ pleasant and easy to read, writing style just up my alley; it’s not boring nor over the top like similar books in the genre trying to do what this author did. would honestly read again