The Paris Review - 50. roky

by The Paris Review, Tomáš Hučko (Translator), Marek Cina (Illustrator)

Prvé číslo časopisu The Paris Review vyšlo v roku 1953 a okrem editoriálu Williama Styrona, poviedok, básni a literárnej kritiky sa v ňom objavil prvý z rozsiahlych rozhovorov, ktorými sa časopis veľmi rýchlo preslávil po celom svete. Odvtedy ich vyšlo niekoľko stoviek a počas tých šesťdesiatich piatich rokov existencie The Paris Review len veľmi ťažko nájdete významného spisovateľa, ktorý by mu rozhovor neposkytol. Na jeho stránkach zazneli najvýraznejšie hlasy svojej generácie, od Célina, Borgesa či Nerudu, cez Vonneguta, Cortázara a Kunderu, až po Houllebecqa alebo Elenu Ferrante. Nechýbajú v nich samozrejme takmer žiadni držitelia Nobelovej ceny za literatúru. Vo výbere vydavateľstva BRaK nájdete desať veľkých mien 50.rokov, medzi nimi napr. Hemingwaya, Capoteho, Eliota či Moraviu.

Genres: Nonfiction

204 pages, Paperback

Published January 1, 2018

About the author

Founded in Paris by Harold L. Humes, Peter Matthiessen, and George Plimpton in 1953, The Paris Review began with a simple editorial mission: “Dear reader,” William Styron wrote in a letter in the inaugural issue, “The Paris Review hopes to emphasize creative work—fiction and poetry—not to the exclusion of criticism, but with the aim in mind of merely removing criticism from the dominating place it holds in most literary magazines and putting it pretty much where it belongs, i.e., somewhere near the back of the book. I think The Paris Review should welcome these people into its pages: the good writers and good poets, the non-drumbeaters and non-axe-grinders. So long as they're good.”

Decade after decade, the Review has introduced the important writers of the day. Adrienne Rich was first published in its pages, as were Philip Roth, V. S. Naipaul, T. Coraghessan Boyle, Mona Simpson, Edward P. Jones, and Rick Moody. Selections from Samuel Beckett's novel Molloy appeared in the fifth issue, one of his first publications in English. The magazine was also among the first to recognize the work of Jack Kerouac, with the publication of his short story, “The Mexican Girl,” in 1955. Other milestones of contemporary literature, now widely anthologized, also first made their appearance in The Paris Review: Italo Calvino's Last Comes the Raven, Philip Roth's Goodbye Columbus, Donald Barthelme's Alice, Jim Carroll's Basketball Diaries, Peter Matthiessen's Far Tortuga, Jeffrey Eugenides’s Virgin Suicides, and Jonathan Franzen’s The Corrections.

In addition to the focus on original creative work, the founding editors found another alternative to criticism—letting the authors talk about their work themselves. The Review’s Writers at Work interview series offers authors a rare opportunity to discuss their life and art at length; they have responded with some of the most revealing self-portraits in literature. Among the interviewees are William Faulkner, Vladimir Nabokov, Joan Didion, Seamus Heaney, Ian McEwan, and Lorrie Moore. In the words of one critic, it is “one of the single most persistent acts of cultural conservation in the history of the world.”

Reviews

[Dominika Žáková · Rating 4 out of 5]

Výber legendárnych rozhovorov The Paris Review. Pre mňa osobne je toto viac motivačná literatúra ako doslovná motivačná literatúra- odpovede literátov podkutých rokmi skúseností vo mne okamžite spúšťajú chuť čítanie odložiť a utekať do ateliéru (a neskôr knihu dočítať, samozrejme).
Najsilnejšími rozhovormi pre mňa boli tie s Hemingwayom, Dorothy Parker a Trumanom Capotem.
A ešte! Pochvala grafickému dizajnérovi za krásnu úpravu knihy, skvelý výber typa a takisto Marekovi Cinovi za ilustrácie.

[aida · Rating 5 out of 5]

learned a lot from this book. very recommended to anyone interested in writing - the interviews are about work of the writers. it gave me tons of inspiration and sparks of hope and joy 🧡

[Toolshed · Rating 4 out of 5]

Ako hodnotiť knihu rozhovorov?

Niektoré mi pripadali zaujímavejšie ako iné - knihu som kupoval najmä kvôli Faulknerovi, ale zaujali ma aj iní, napríklad taká Dorothy Parkerová musela byť naozaj zábavná spoločníčka. Vo všeobecnosti som si viac užil (neprekvapivo) rozhovory s autormi, ktorých som poznal alebo od ktorých som aj niečo čítal, ale celkovo sa dá z Paris Review načerpať kopec postrehov o písaní. Okrem toho je zaujímavé sledovať, ako sa ten-ktorý autor správa v prítomnosti reportéra, ktoré otázky ich vyslovene popudzujú a podobne. Napríklad taký Hemingway pôsobil ako riadny cholerik.

Technická poznámka k prekladu aneb Hnidopišské okienko:

1. V Braku by si mali ujednotiť otázku prechyľovania ženských priezvisk
2. V rozhovore s Trumanom Capotom spravili z chuderky Eudory Weltyovej pána Weltyho
3. Správne je Harvardova, nie Harvardská univerzita
4. Lietajúci Holanďan je síce Flying Dutchman, ale ak sa nemýlim, v našom kontexte je to Bludný Holanďan.

[Denisa Ballová · Rating 4 out of 5]

V slávnej parížskej kaviarni Les Deux Magots posedávajú hlavne americkí turisti. Môže za to predovšetkým Ernest Hemingway. Aj on tam rád chodieval, aby potom napísal útlu knihu Pohyblivý sviatok, ku ktorej sa Francúzi vrátili hlavne po teroristických útokoch v roku 2015. V jeho legendárnom rozhovore pre The Paris Review som hľadala aspoň malú zmienku o mojom meste. On ho však nespomenul, za to však prezradil to, ako tvorí, kedy píše, ako sa trápi pri každom slove. Je to výborný rozhovor, aj ja by som taký raz chcela urobiť. Vlastne takých rozhovorov je v knihe od @brak_vydavatelstvo viacero. Priznám sa, uchvátil ma Moravia a inšpiroval k tomu, aby som nezostala len pri jeho Rimanke. A rozhovor s Franoçoise Sagan, ktorému predchádza perfektný úvod o tom, čo mala oblečené a ako pôsobila, ma tiež prinútil prehodnotiť moje čitateľské zoznamy. Musím čítať viac, musím robiť viac rozhovorov so spisovateľmi a spisovateľkami a musím vám odporučiť tento výber z už kultového The Paris Review. Je pre každého, kto miluje literatúru.

“Čítajte moje dielo pre radosť z čítania. Čokoľvek navyše v ňom nájdete, bude ukážkou toho, čo ste vniesli do čítania vy sami.” (E. H.)

[Iva Handanovičová · Rating 5 out of 5]

Zbierka rozhovorov s autormi z 50 rokov pre mna predstavuje asi najlepsiu motivacnu literaturu aku som kedy mala v rukach. Nikto vas nenakopne k tvorivym myslienkam lepsie ako tito velikani.

Zrazu ste spisovatelom blizsie, mate pocit, ze s redaktormi, ktori kladu otazky sedite v jednej miestnosti ako pozorovatelia. Intro k rozhovorom opisuje priestor a okolnosti, za akych sa rozhovor kona. Velmi sa tesim sa na dalsich rozhovory dalsich autorov, ktori maju v tejto edicii vyjst.

[♡ Mária · Rating 4 out of 5]

(Z rozhovoru s Francoisom Mauriacom)

"Moji nepriatelia si myslia, že chcem zostať na scéne za každú cenu - že využívam politiku na to, aby som sa udržal. Boli by vskutku ohromení, keby vedeli, že mojím najväčším šťastím je, keď som sám na svojej terase a snažím sa odhadnúť smer vetra podľa vôní, ktoré prináša. To, čoho sa bojím, nie je to, že budem po smrti zabudnutý, ale že ma nezabudnú dosť. Ako sme už hovorili, nie sú to naše knihy, čo prežije, ale naše úbohé životy, čo sa drží, zachytené v dejinách."

[Zdenka Kollárová · Rating 5 out of 5]

Príjemné čítanie, nahľadnutie za oponu písania. A toto si budem pripomínať, keď vyjdú nejaké recenzie na moju knihu:
"Umelec nemá počúvať kritikov. Tí, ktorí chcú byť spisovateľmi, čítajú recenzie, tí, ktorí chcú písať, nemajú na čítanie recenzií čas." William Faulkner.

[Lu · Rating 5 out of 5]

Výborné čítanie. Teším sa na ďalšie.

[Tatiana Jančáriková · Rating 3 out of 5]

- Co povazujete za najlepsi intelektualny trening pre zacinajuceho spisovatela?
- Povedzme, ze by sa mal obesit, pretoze zisti, ze dobre pisat je velmi tazke. Potom by ho mali odrezat a jeho vlastne ja by ho malo donutit, aby az do konca zivota pisal najlepsie, ako vie. Aspon bude mat pribeh o obeseni, ktorym moze zacat.

Tak taketo punchlines daval Ernest Hemingway v rozhovore pre legendarny literarny magazin The Paris Review. V tomto vybere z rozhovorov, ktory vydalo jedno z najslubnejsich slovenskych vydavatelstiev Brak, sa dozviete, ako v 50. rokoch o svete a o svojej tvorbe uvazovali Truman Capote, Thomas Stearns Eliot, William Faulkner, Edward Morgen Forster, Graham Greene, Ernest Hemingway, François Mauriac, Alberto Moravia, Dorothy Parker a François Sagan. Kto bol prokrastinator, kto pracant, kto mal kostru romanu hotovu vopred a kto sa nechaval viest postavami, kto trpezlivo odpovedal na novinarske otazky a kto neznesitelne poucal pytajucich sa, ze sa pytaju debilne otazky :D

Prave vyslo aj pokracovanie - 60. roky, ktore su dvojnasobne hrubsie, tak kupujte rovno obe. Ako hovoria literarne kajsmentke: viac stran, viac Adidas!

[Monika Želasková · Rating 4 out of 5]

Veľmi zaujímavá kniha!
Zbierka rozhovorov so známymi spisovateľmi, ktoré vyšli v literárnom časopise The Paris Review v 50. rokoch, je jedným slovom inšpiratívna, najmä pre všetkých, ktorých písané slovo živí, baví, nadchýna. Každý z rozhovorov bol zaujímavo formulovaný i uvedený, v odpovediach autorov sa zas skvelo zrkadlila ich originalita a jedinečná osobnosť. Samozrejme, niektoré rozhovory ma bavili viac, niektoré menej, ale je zaujímavé sledovať napríklad to, ako sa rôzni autori stavajú k rovnakým témam - napríklad aj klasické otázky ako odkiaľ čerpajú inšpiráciu a ako pristupujú k tvorbe. Každý má na to svojskú odpoveď, spoločne to však vyznieva ako potvdenie toho, že žiadny zázračný zaručený recept neexistuje a zároveň, že je to práca vyžadujúca disciplínu, nasadenie, presvedčenie...
Ja si z knihy okrem dávky inšpirácie a jemného rozšírenia obzorov odnášam nové prírastky do to-read listu.
Také povrchné mínus je za mňa väzba, už pri prvom čítaní sa kniha úplne rozpadla.

[Dagmik · Rating 4 out of 5]

Pohľad do života slávnych spisovateľov, kniha poodhaľuje ich zvyky, prostredie a názory. Každý bol iný, každý inak zaujímavý. A spoznala som nových autorov.