Slon na Zemplíne

by Andrej Bán

Vyrazte na cestu po Slovensku spolu s reportérom Andrejom Bánom. Cesta z východu na západ, od Čiernej nad Tisou po Bratislavu, a rovnako aj kľukatá púť v čase, od Jánošíka, cez Tisa, až po ´Ndranghetu a „našich ľudí“,to je kniha reportáží Andreja Bána Slon na Zemplíne.

Reportér a fotograf Andrej Bán pozná Slovensko ako vlastnú dlaň. Tridsať rokov brázdi jeho prašné i asfaltové cesty a popri tom spoznáva ľudí a ich príbehy. V jeho textoch výrazne cítiť pozorné oko fotografa, v jeho fotografiách zase presný postreh výborného rozprávača.

Kniha Slon na Zemplíne je intímnym svedectvom o krajine i ľuďoch žijúcich svoje životy v dedinách a mestečkách ďaleko za horizontom všeobecnej pozornosti.

Vedľa muža, ktorý sa rozhodol žiť v súlade s prírodou neďaleko Sečoviec stojí príbeh oklamaných farmárov a agromafie z východného Slovenska, rozprávanie o Rómovi, ktorého umučili policajti sa dotýka rýdzo slovenskej tragédie arizácií židovského majetku.

Reportáže Andreja Bána z knihy Slon na Zemplíne sú pestrou freskou príbehov z krajiny, ktorú poznáme zo všetkých najmenej.

Genres: Nonfiction, Journalism, Politics, History, Reportage, Society, Unfinished

248 pages, Paperback

First published January 1, 2018

Reviews

[Zuzana Reveszova · Rating 3 out of 5]

Na tejto knižke je najsmutnejšie, že je prvá, ktorá môže ako tak vzbudiť pozornosť na šírku a hĺbku celej republiky a je marketovaná tak, aby si ju ľudia aj prečítali. Takže hoci je plná stereotypov a skratiek, musí byť jedným z mála nástrojov, ktorý umožní komunikovať, že existuje východ. A je aj dobrým odrazovým mostom pre ďalšie rozhovory, pre kritiku, pre poznanie aj samých seba. Vzala som babku na prosecco a pýtala sa na pašerákov vo Veľkej Frankovej, na gardistov, na to, ako dostala ako Goralka zo Zamaguria umiestnenku na Zemplín a ako jej tam bolo teplo. A ďalšie veci. Je úplne normálne a krásne a ťažké ako všakde žiť východ, bolo by super, keby niekto, kto píše lepšie ako ja, dostal takú príležitosť ako Andrej Bán a napísal to lepšie ako Andrej Bán.

[Joe Zivak · Rating 2 out of 5]

Andrej Ban nie je novinar. Chyba mu neuprosnost zurnalistu. Ta tazko uchopitelna kvalita hlavy, ktora dokaze rozmyslat samostatne. To je velka skoda, lebo ma kraj poctivo precestovany.

[Pečivo · Rating 4 out of 5]

Tak ako je zvykom, knihu o Slovensku zrecencandátuju po slomensky. Dobrodošli priatielia dobré recenze, zdraví český pepík Peči! Naozaj Absynt - ty kokso najepsia viec, ktorú bratia vyslali do světa od dob Gabčíka! A od Absynta domácí zápasko - knižko o domovině. Mi asi jebne!

Slon na zemplíně je Roman Cestopisný a občas jeho briat Roman Reportážný. Andrej Bán se vydává do rózných kótú země, aby vravel o tem, aké to tam je. A jaké to tam je? Tož velmi zajímavé to tam je!

Kapitolko navazuje na kapitolko, ale pripojenie nie je. Škodovenka, jinak by to bolo za viac! Tutak iba 8ko/10ko.

A čuže se divíte, že píšu jak Babiš, tak je to hentonc pre to, přetože nemám T9 ve slovenčině, tak mi to drobet skáčé. Ale to jebu. Dozvedania!

[Tomáš Fojtik · Rating 4 out of 5]

Knihu jsem četl v českém překladu Miroslava Zelínského.

Absyntovky – především tedy ty česky přeložené – mám vcelku načtené. Vím tedy, jaký druh reportážních knih tam vychází a co od nich mohu očekávat. Kniha Andreje Bána Slon na Zemplíně se ale ostatním dost vymyká. Je to poprvé, co slovenský Absynt vydal knihu o Slovensku – a rovnou zvolili náročné a kontroverzní téma.

Andrej Bán procestoval Slovensko – od Východu po Západ a zkoumal, jak se dnes v této zemi žije. Kniha nepřináší mnoho nových informací, protože pokud se o Slovensko opravdu zajímáte, tak vás překvapit nemůže. Silná je ale v líčení drobných příběhů a osudů.

Formou jsou to texty mezi fejetonem a esejí a reportážním črtem. Někdy hodně čtivé, jindy to leze hůře, ale vždy máte po dočtení pocit, že jste zase o něco chytřejší.

Slon na Zemplíně rozhodně není nejlepší absyntovka, osobně dávám přednost těm, které mají ucelenější formu, jako Dvě sestry, Laserový muž nebo Jeden z nás. Ale stejně jako tyto jmenované knihy i Slon na Zemplíně podává zprávu o stavu společnosti a to je na absyntovkách vždycky skvělé.
Teď aby nějaká taková kniha vznikla u nás, ale upřímně tu zatím nevidím nikoho, kdo by toho byl schopen.

Hodnocení: 75%

[Book's Calling · Rating 3 out of 5]

Přestože je to kniha obsahující působivá fakta o mé rodné krajině, od druhé poloviny jsem se musel do čtení nutit. Snažím se pochopit, čím to bylo. Nicméně knihu si nechávám, věřím, že se mi ještě hodí.

[Michal Haman · Rating 5 out of 5]

Prvá absyntovka o Slovensku nesklamala. Andrej Bán prináša príbehy z 90tych rokov, ale aj príbehy z februára 2018, od smutných príbehov vojenskej techniky na Dukle po smiešne snahy tlačiť slovenčinu cez zákony a štátne inštitúcie v Bratislave. Niektoré príbehy som poznal z jeho článkov, no mnohé boli pre mňa nové, aj preto, že v čase ich diania som bol ešte mladý a nič ma nezaujímalo. Inak je to fajnovo depresívne čítanie o Slovensku, odporúčam na lehátko pri pláži na dovolenke. A semtam zapiť niečím tvrdým.

[Laura Bilíková · Rating 5 out of 5]

verím, že časom sa skultúrnia aj ľudia.

kniha, ktorá vás vytrhne zo sna o nádhernom progresívnom slovensku [na západe], poriadne prefacká a zároveň ukáže na skutočných príbehoch, kde žijeme.

o nešťastnej slovenskej politike, rozrastajúcom sa neonacizme, predsudkoch a zabudnutých ľuďoch. andrej bán poctivo mapuje regióny a príbejy slovenska, ktoré niektorí z nás nemajú šancu prežiť a častokrát ani vypočuť. písaná trošku novinársko-odborným spôsobom, zároveň svieža a čitateľná. za mňa výborná a oči otvárajúca.

[Zuzana Kubáň · Rating 3 out of 5]

Ako krátke reportáže/príbehy tá kniha bola priemerne-dobrá, zaujímavá, ale nijako ohromujúca. Najviac mi asi prekážala že Andrej Bán popisuje, alebo aspoň spomenie, množstvo udalosti ale bez nejakého hlbšieho vysvetlenia, ako keby rátal s tým že čitateľ vie o com hovorí. Takto to napríklad bolo keď hovoril príhody ľudí o Talianskej mafii a agrodotaciach na východe a úlohe Smeru a jej predstaviteľov v tom celom.
Na druhej strane, oceňujem Bána že rozhodol písať knihu o Slovensku a tým aj priblížiť aj nám zapadoslovakom iné časti krajiny. Kiež by takých knižke bolo viac, len lepšie napísaných.

[Senga krew_w_piach · Rating 2 out of 5]

Widać u Bana wielonarodowość i różnorodność. Widać nienadążanie za światem. Widać biedę i przekręty. Ale żeby to zobaczyć trzeba się zmusić i wytrwać. „Słoń na Zemplinie” to właściwie zbiór reportaży prasowych i to z czasu dość rozległego, poddanych niewielkiej redakcji na potrzeby książki. Zupełnie nie ma tu literatury i lektura jest zwyczajnie nudna i męcząca. Do tego pojawia się mnóstwo nazwisk, szczegółów, odniesień, które dla osoby niemieszkającej na Słowacji i nieorientującej się w historii i sytuacji politycznej są zupełnie nieczytelne. Zdecydowanie jest to książka adresowana do wewnętrznego odbiorcy.
Wielkie rozczarowanie.

[Wojciech Szot · Rating 5 out of 5]

Krótko - doskonała robota, słowackie piekło po raz pierwszy opisane detalicznie i uczciwie. Autor potrafi rozmawiać z każdym i wydobywa zarówno trudną historię jak i skomplikowaną teraźniejszość. Dużo ładnych zdań.,

[Marianna the Booklover · Rating 4 out of 5]

Jakiś czas temu (w 2019 roku chyba) w Magazynie Pismo ukazał się artykuł o Zuzanie Čaputovej, przy okazji nakreślający sytuację polityczną na Słowacji, i tak sobie wtedy pomyślałam, że mało wiem o tym kraju, ale kolorowo to nie wygląda. Reportaże Andreja Bana w dużym stopniu to potwierdzają. Jak pisze Bán, nie ma jednej Słowacji, i właściwie o Polsce też by można było tak napisać. Jednak korupcja i polityczny bajzel, jakie panują u naszych sąsiadów, bywają porażające. Tytułowy słoń (nawiązujący do planu pewnego "biznesmena, króla Zemplina", rodem z filmów gangsterskich, by otworzyć zoo) symbolizuje poziom absurdu i bezczelności, do jakich potrafią posunąć się władze i obywatele, by dopiąć swego, nawet jeśli to niezgodne z prawem. Dużo w tych tekstach nazwisk i nawiązań do historii kraju, więc cieszę się, że przed lekturą tego zbioru przeczytałam "Zdarzyło się pierwszego września (albo kiedy indziej)" Pavola Rankova. Ta wspaniała książka dała mi całkiem niezły obraz tego, co się na Słowacji i w ogóle w regionie działo w czasie wojny aż do roku 1968, co z kolei pomogło mi trochę lepiej zrozumieć kontekst reportaży Bana. Warto przeczytać i dowiedzieć się, jak się żyje u sąsiadów, do których tak chętnie jeździmy na narty czy połazić po górach, bo rzadko się w naszych mediach o nich mówi.

[Klára · Rating 3 out of 5]

Knihu Andreje Bána se chce hodnotit dvěma způsoby. Myslím, že má právo být hodnocena dvěma způsoby - slovenským a "cizím" ("cizineckým").
Pokud se moc dobře nevyznáte ve slovenské historii, můžete místy tápat, stejně jako já. Bán přináší určité vhledy do důsledků minulosti, pokud ale tuto minulost a její osobnosti neznáte, je to velmi limitující.
Měla jsem problém s neurčitostí času popisovaných událostí - víc než bych ráda, jsem si kladla otázku, zda právě čtu o hluboké minulosti, válečné minulosti, období devadesátých let a milénia, či přítomnosti, která se v knize střídají.
Četla jsem v českém překladu a to byla chyba - hvězdičku ubírám i za korekturu, která měla být o dost preciznější.

[Kristína · Rating 4 out of 5]

Popravde nechcela som čítať Bánovu reportáž, nikdy som nemala jeho texty až tak rada, aby som čítala jeho knihu. Ale keď ju môj bývalý učiteľ zakladal prekladať a bolo treba pomôcť, tak už bolo treba, nakoneic ju budem mať aj v diplomke. No ale späť k veci. Reportáž je to dobrá, obšírna, slušne napísaná, mapuje veľkú oblasť, čo sa mi veľmi páčilo, dokonca som tam narazila na vec, ktorú rozrpávam v múzeu, čo je super. Na môj vkus je však až trošku moc politická a často sa mi zdalo, že jednotlivé state alebo odseky spolu vôbec nesúvisia. Inak to bolo dobré, lebo sa to čítalo fakt dobre.

[Michal Blazej · Rating 3 out of 5]

Andrej Bán je lepší fotograf ako spisovateľ a lepší spisovateľ ako filozof. Mne by sa viac páčilo keby svoje názory, pocity a zážitky prerozprával cez fotografiu a úvahy nechal na svojho priateľa, Fedora Gála, s ktorým sa často rozprávajú o dôležitých veciach, o čom sa dozvedáme hneď na prvej strane knihy.

[Tomek · Rating 3 out of 5]

Nie porywa.
Zbiór opowieści na rożne tematy, od dyskryminacji Romow, przez afery łapówkarskie, aż po ludzi żyjących w duchu zero-waste.
Brakuje jednak czegoś, co by to wszystko spinało w jedną całość.

[lanius_minor · Rating 4 out of 5]

Nejsilnější dojem z četby: že toho o Slovensku posledních let vím velmi málo a že slovenština se pro mě stává cizím jazykem. Vysvětlení zde: https://www.laniusminor.cz/single-pos...

[Lubomír Tichý · Rating 4 out of 5]

Pestrý a všímavý průjezd napříč Slovenskem, o kterém jsem, jak jsem se taky dozvěděl, věděl trapné minimum. A Bán na to jde celkem rafinovaně –⁠ všímá si spíš detailů, marginálií, periferie –⁠ z toho všeho však lze vyvodit celkem komplexní obraz slovenského národa, byť občas chybí spojitosti a hloubka.
Začátek knihy mi přišel vůbec nejsilnější. Východ Slovenska, v němž se snad kupí všechny neduhy líčené i později (z toho pramení taky jistá monotónnost). Je toho mnoho: vylidněné vesnice, absence služeb, spory s ostatními národnostmi/etniky, bezpáteřní podnikatelé, působení italské mafie, pofidérní nakládání s dotacemi, necitlivá péče o památkové bohatství atd. Celkově jde poznat, jak to vypadá v zemi, kde očividně naprosto selhává státní aparát, jak nedostatečné jsou jeho zásahy, jak státní místa obsazují akorát úplatkáři. Například u policie: strážníci sice nemají ani potřebné vybavení, aby mohli pronásledovat pytláky, jinde si však policisté svoji nadřazenost hýčkají násilím vůči Romům. A vůbec: péče o veřejný prostor je minimální. Musím říct, že jsem měl při četbě často otevřený mobil a hledal jsem si uvedené vesnice/města. Byl to smutný pohled, když na stránkách obce rozklikl okénko "Kulturní a společenské akce" a poté, co se po dvou minutách nic nenačetlo, mi bylo jasné, že se taky už nic nenačte. Však i měsíčník městského úřadu dokáže situaci vystihnout výstižně, když jelšavský dorostenecký fotbalový tým prohrál 7:0: "(...) Možná jen na omluvu tolik, že jsme nastoupili pouze v deseti a z toho byli dva brankáři." Zoufalost tohoto prostoru je rapidní i v tom, že zatímco třetina obyvatel nemá práci, někdo měl v plánu si koupit slona či zaplatit si posedový odstřel medvěda.
Téměř na každé stránce autor promlouvá s nějakým místním či odborníkem, celkově jde poznat silné sepjetí s daným územím. Územím, ve kterém doznívají pozůstatky socialismu a naopak se vrší produkty kapitalismu –⁠ a obojí ne zrovna ve tvaru, který bychom si přáli. Žánr kapitol se rozkládá mezi črtou, reportáží, cestopisem a historickým exkurzem. Někdy je to však málo; nestačí přijet, vidět zajímavé věci, vpašovat je do územím vymezeného textu a dělat, že dobrý. Právě mi občas chyběla propojenost jednotlivých střípků, aby to nebyla jen koláž historek a pozorování, ale také to k něčemu tíhlo. Příliš výživně se nejeví ani texty, v nichž převažuje historický ponor, mnohdy bohužel nepříliš poutavý, zatímco na spojitost se současností se téměř rezignuje. Oželil bych některé opakující se názorové vzorce (SMER = ŠPATNÉ, potřeba to zmínit pokaždé, jasný, víme), případně vysvětlování (minimálně pro československé čtenáře, pro cizojazyčné čtenáře by nebyl problém přidat poznámku překladatele) naprostých samozřejmostí, jako je například tuzex.
Ale jinak mě to vlastně moc bavilo a spousta postřehů pokládám za velmi nosné, třebaže se může jednat o zdánlivé fádnosti. Třeba případ psa komunitního psa Ťapky, za kterého se kdo kdo postaví, zatímco lidské problémy není schopen ani zaregistrovat, případ zbitých Romů odbyde slovy "ti si to zasloužili" a podobně. A mrtvého zajíce taky nikdo neodklidí, vždyť přece nemusí! Tu pinoživost a malost některých postav nabourává také hrstka angažovaných občanů, kterým jejich rodné místo není ukradené a snaží se zde pečovat, o co se dá (Zamagurské noviny). A vůbec, lze se vůbec za tu malost občanům smát, když čtenář vidí, jak se zmítají v mocenských hrátkách?
Je to vlastně dost smutný čtení: hromada památek UNESCO, skvostní tetřevové hlušci a slovenská inteligence se dostává do konfrontace s bezohledností a mocichtivostí oligarchů. Pak není divu, že se lidi upínají ke Kotlebovi, k patetickým sochám národních pseudohrdinů (skvělá demytizace Jánošíka) a k práci na černo. Jistoty nejsou a lidé neví, co s tím.
Fotky moc pěkný, to bych v reportážních knihách uvítal i častěji.

"Žiju tu od narození, bylo to hezké městečko. Měli jsme kino, koupaliště i hotel. Teď tu není nic. Úpadek nastal po pádu socialismu," vzdychne si v lednu 2018 viceprimátor Čierné nad Tisou, nominovaný za dnes vládnoucí maďarsko-slovenskou stranu Most-Híd, a dodá: "Kdysi jsme se těšili, že přivezou mandarinky a pomeranče." Exotické ovoce je dnes samozřejmost, není se už ani na co těšit.

(s. 33)

[Chanel Hanulová · Rating 4 out of 5]

Knihu som videla dávno odporúčanú na sociálnych sieťach. V kníhkupectve v Prahe sa mi dostala do rúk, keď som si bola prevziať inú cudzojazyčnú literatúru. Zadná strana ma zaujala a nechala zvedavou ako Andrej Bán Slovensko opisuje keď po ňom cestuje a spovedá ľudí. Už na prvej strane som sa stotožnila s polemizáciou nad "útekom zo Slovenska".

"Folklór sa konzumuje spoločne s langošom a pivom."

"Dokiaľ sú tí "naši" v Bratislave pri moci."

"Udivuje ma jedno. Z médií vieme pomerne presne, čo sa deje vo svete, v Kórei či v Iraku, ale ďaleký východ Slovenska je pre nás naďalej neznámy. Terra incognita."

Kapitola kde sa spomínal môj domov- Spišská Nová Ves ako aj okolie ma potešila a sama som ostala udivená z toho, koľko málo som vedela o Východe Slovenska a o tom, ako tam funguje polícia, justícia a prokurátura. Tiež o našej sebestačnosti v produkcií potravín a produktov, ktorá je dnes už len spomienkou, o systéme rozdeľovania dotácií a problémoch spojených s rasovou otázkou a stúpajúcej popularite extrémistických strán.

[ibaryba · Rating 5 out of 5]

Predstavte si túto situáciu: máte kamaráta z detstva, o ktorého život ste sa dlho nezaujímali, a tu sa odrazu dozviete, že tento dávny kamarát zomiera. Je vám smutno, zároveň sa pri niektorých spoločných spomienkach pousmejete - a ten kamarát je Slovensko, to v knihe Andreja Bána, aj to skutočné. Na záver ešte moja obľúbená veta, ktorá sa vyskytne už na prvých stranách textu: "A nejde ani o to, že voči slovenskej realite som často tvrdý a kritický, veď práve to je, myslím si, prejav silného záujmu."

[Simona · Rating 4 out of 5]

Andrej Bán je jedna veľmi komplikovaná persóna a rovnako komplikované boli aj jeho myšlienkové pochody, ktorými táto kniha oplývala. Na mňa príliš politická - čo slovo, to politický či historický fakt. Knihou som sa presýtila už po 30. stranách, no i napriek tomu ma niečo stále ku knihe ťahalo, až som sa dostala ku kapitolám opisujúcim podvody s agrodotáciami na východe SR. Odvtedy som sa od knihy nemohla odtrhnúť a tak som mala možnosť nahliadnuť do drobných svetov skorumpovaného Slovenska. Fascinujúca kniha.

[Fero · Rating 4 out of 5]

Príbehov o Rusku a iných „divných" krajinách je kopa. Ten o Slovensku doposiaľ chýbal. Jediným mínusom je možno zameranie na regióny východu, avšak odkedy tam "nič nie je" tak to knihe pridáva na vážnosti a aktuálnosti. Reportáž o agromafii na východnom Slovensku, ktorej ako sa zdá, nešéfujú Taliani jazdiaci na Ferrari je jedna z najlepšie napísaných reportáží aké som mal tú možnosť čítať.

[Anna · Rating 3 out of 5]

Słowacja bardzo mnie ciekawi, jak Czechy zresztą. Zapewne nie bez przyczyny jest tu moje miejsce urodzenia i częste wypady na Słowację w latach 90. Mam ogromny sentyment do naszych południowych sąsiadów i chętnie sięgam po literaturę z obu krajów. Po reportażach Bána obiecywałam sobie wiele - miałam nadzieję na pełniejszy obraz Słowacji, na zrozumienie, jak Słowak myśli, na dowiedzenie się, co porusza to społeczeństwo. Niestety niekoniecznie moja wiedza się pogłębiła, po lekturze raczej miałam poczucie jeszcze większego mętliku.
Andrej Bán jest fotografem i reportażystą, który jednak chętniej pisał o krajach odległych. Zachęcony przez wydawcę stworzył ten zbiór, bazując na swoich wyprawach do odległych zakątków Słowacji. Autor odwiedził wioski i niewielkie mieściny na wschodzie Słowacji, przemieszczając się stopniowo na zachód, pozostając ciągle wiernym prowincji. Słowacja, która wyłania się z kart jego tekstów to kraj smutny, w którym rządzi anarchia, bezprawie i pieniądz.

Ciąg dalszy: https://przeczytalamksiazke.blogspot....

[Zuzana Schedová · Rating 5 out of 5]

I když v létě, nebo poslední době čtu hlavně odpočinkovou literaturu ve stylu sci-fi, fantasy nebo poutavých thrillerů, vždy ráda z času na čas sáhnu i po něčem vážnějším a hlavně něčem, co mi rozšíří mé obzory a já se dozvím něco nového, zaujímavého nebo i šokujícího. A do této kategorie knih spadají všechny knížky slovenského nakladatelství Absynt, které vydává zajímavé reportáže a celkově literaturu faktu a po přečtení každé jedné knihy nahlídnete hlouběji do nějaké vybrané problematiky. Při své poslední návštěvě rodiny na Slovensku jsem využila příležitost a pořídila jsem si nejnovější Absyntovku, tentokrát o Slovensku. Je zajímavé, že i když je Absynt slovenské nakladatelství, tak tohle je první knížka, která pojednáva právě o Slovensku, slovenských poměrech, minulosti i současnosti, mentalite, starších, ale i aktuálních politických a jiných kauzách. Autorem je Andrej Bán, momentálně novinář píšíci pro Denník N a Slon na Zemplíne je sebranými reportážemi, které za svoji novinářskou kariéru napsal, co zažil, viděl, jsou to jeho vzpomínky po cestování po Slovensku, bez zbytočných emocí, ale zároveň poutavě píše o tom našem malém Slovensku, jeho postavičkách, o tom, či je skutečně pravda, že na východě nic není a jak je to vlastně s těma Italama. Protože v dnešní době informačních technologií, sociálních sítí a internetu nemáme problém dozvědět se, co je nového v Kórei nebo Iraku, ale paradoxně místo, které je nám mnohem blíž, je mnohem méně zdokumentované. Do médií se totiž dostanou jenom mediálně zajímavé kauzy jako je pašování cigaret nebo migrantů, ale další kauzy jako jsou krádeže půdy, úrody a dotácií zůstávají neodhalené a orgány činné v trestním konaní s tím nic nedělají. Skvělá absyntovka, která mi otevřela oči a dozvěděla jsem se věci, o kterých jsem neměla ani tušení. A to jsem dvě třetiny svého života strávila na Slovensku. Rozhodně doporučuju. Žádnou knížkou od Absyntu totiž nesáhnete vedle.

[Cina · Rating 5 out of 5]

Reportazna edicia Absynt je pre mna zatial najlepsie citanie vobec. Pribehy su tak neuveritelne, ze mam pocit, ze skor citam scifi (napr Knizka Americky cisar). Najviac mi vsak sol do rany prisypala prave Banova cesta po Slovensku. Ako malá som vyrastala medzi vychodom a zapadom a vacsinu prazdnin som stravila v Tatrach, ktore poznam ako vlastnu dlan. Zbadam ked zmizne kusok lesa, alebo zosilnie potok. Poznam jedoducheho gorala, pre ktoreho je poda vsetko a augustove zberabie sena je posvatnejsie ako sam Jezis a tento isty typek vklude zastreli aj vlastneho psa, lebo liezol k susedom. Poznam ludi, ktori chodia na Ukrajinu kupovat praci prasok lebo je lacnejsi a poznam aj takych, ktori od detsva nenavidia ciganov a von nejdu bez vreckoveho nozika alebo aj horsie. To su presne ti, ktori vyslovili citovanu vetu z knizky: zaslužil si to. Nie su to moji priatelia, castokrat vsak susedia, ci znami znamych a radsej ich zdravim, aby nam nahodou nepodpalili chalupu... Zijem v bubline plnej inteligentnych, vzdelanych, kulturnych ludi, ktori su vacsinou umelci, alebo sikovni podnikatelia. To ze si ja precitam takuto knizku, znamena, ze sa iba rozculiim a je mi smutno. Ale jej existencie je velmi dolezita. Obdivujem autora, za jeho ochotu sa niektoymi netvormi vobec bavit. Nasa krajina je krasna ale narod sme maly a este sa len ucime spolu zit. Touto cestou vrelo odporucam kratku knizku od Martina M. Simecku - Medzi slovakmi. Hlavne pre nas, ktori sme zduchli do Prahy ( a inam) za lepsim zivotom.

[Maťa Levásovská · Rating 5 out of 5]

Je to prvá kniha od Absyntu o Slovensku. Ale bohužiaľ nie prvá kniha, ktorá mi ukazuje, že Slovensko je naozaj také malé-veľké Kocúrkovo. Je to miesto, kde sa Slováci vedia spojiť pri boji o práva psíka Ťapka, ale často sa nevedia spojiť pri boji o ich práva. A ak sa náhodou spoja, tak až vtedy, keď je naozaj zle. A aj to mám pocit, že len nachvíľu.

[Matej Pavkovček · Rating 4 out of 5]

Kniha sa velmi dobre citala a prisla mi nesmierne zaujimava. Je zbierkou roznorodych pribehov z kutov celeho Slovenska a osobnych svedectiev a dialogov reportera Andreja Bana pocas tridsiatich rokov jeho redaktorskej prace. Myslim si, ze autorovi sa pribehmi, ci uz z historie alebo sucasnosti podarilo naozaj vytvorit uceleny prierez, vzorku, proste taky kolorit zivota bezneho malomestskeho Slovaka so vsetkymi pozitivami aj negativami a problemami, ktore takehoto Slovaka najviac trapia. Kto ma chut spoznat a dozvediet sa nieco aj o totalnych dierach ( zapadnutych dedinkach) zo Slovenska, tak toto citanie ho bude nesmierne bavit.

[Nina · Rating 5 out of 5]

Slon na Zemplíne do každej rodiny!

Kniha mapuje nielen frašky smeráckej mafie, ktorá na východnom Slovensku výraznejšie upútala pozornosť po nájomnej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Reportér Andrej Bán odovzdáva široké svedectvo, ktoré zozbieral za všetky roky svojej novinárskej práce po celom Slovensku. Vyhovalo mi, že obraz krajiny, národa a spoločnosti vysvetlit Bán aj v historických kontextoch, citoval odborníkov a pramene. Pred úplnou depresiou ma uchránila Bánova ľudskosť a tvrdohlavosť, ktorá mu bráni definitívne zanevrieť na všetko a všetých.

[Juraj Béger · Rating 5 out of 5]

Skutočný page-turner. Bánova kniha najskôr pôsobí ako "to najhoršie či najsmutnejšie" čo na Slovensku nájdete, našťastie je to iba jeden z parametrov príbehov, ľudí, miest a udalostí, ktoré opisuje. Napriek tomu, že sa väčšinou jedná o pomerne známe témy, autor ich uchopuje skvelým pisateľským štýlom, ktorý vás núti dočítať načatý príbeh do konca aby ste sa vzápätí pustili do ďalšieho, ešte pútavejšieho. Keď som dal Forróovej Zlatej horúčke 5*, znamenalo by to 90%, toto je jasná stovka.

[Patricia · Rating 3 out of 5]

Čakala som viac. Viac príbehov, viac udalostí, kúsky histórie a prítomnosti poprepájané tak, že budú dávať význam osve, aj ako celok. Pokojne aj na 600 stranách. Slon na Zemplíne nie je zlá kniha, no celý čas akosi len kĺže po povrchu, skáče z témy na tému a končí skôr ako sa stihnete poriadne začítať.

[Tomas Bella · Rating 4 out of 5]

Pestrá kytica príbehov zo všetkých kútov Slovenska a zo všetkých období našej krátkej svojstojnosti s jedným hlavným jednotiacim motívom: všade je všetko nahovno.
Bol by to riadne otravné, keby to nebolo tak presvedčivé.