2034: Vojna zúri naplno. Milióny utečencov sú v pohybe. Nie však z východu na západ, ale zo západu na východ. Milióny Nemcov, Francúzov, Švédov či Rakúšanov sa predierajú do relatívne bezpečného Poľska, Česka, Maďarska i Slovenska. Na Bratislavu dopadajú prvé rakety typu Kassám. Slovenská armáda prekračuje hranice Rakúska, aby vytlačila spojenecké moslimské milície a paravojenské skupiny ľavicových extrémistov z pohraničia. Vojna zároveň dáva nacionalistickej vláde v Bratislave zámienku tvrdo zakročiť proti akýmkoľvek odporcom režimu. Ozbrojenci šikanujú obyvateľstvo, telá kritikov, nepohodlných aktivistov i novinárov sa hompáľajú na pouličných lampách... Rok 2084. Svet sa prebúdza do každodennej pochmúrnosti. Na oboch stranách Európy, rozdelenej novou Železnou oponou, sa začína rozplietať príbeh dvoch ľudí, ktorí môžu zmeniť osud zvyšného sveta.
Martin Jurík sa narodil v roku 1973 v Bratislave, jednu dekádu prežil v Nemecku, kde v roku 1997 vydal zbierku "surreálnych, čiastočne fantastických poviedok", ale ako vraví, na prvé miesto vždy kládol myšlienku a nie rámec diela. Pracoval aj ako novinár, no redaktorský chlebíček sa mu zdal príliš hektický, a tak sa uchýlil k pokojnejšej práci prekladateľa (predovšetkým z nemčiny), ktorou sa živí dodnes. Na domácej pôde sa zviditeľnil až v roku 2011 debutovým polit-trilerom Kým nás smrť nerozdelí, nasledovalo pokračovanie Harlekýn a potom už sa kormidlo stočilo smer fantastika - bláznivá fantasy Škoricovník (Zlatá cesta) so spoluautorom Michalom Ružičkom a v roku 2014 steampunková alternatívna história pod názvom Projekt Zenta. Ak to takto pôjde ďalej, donedávna neznáme meno sa nezmazateľne zapíše do análov slovenskej fantastiky.
Výborne napísaná kniha, ktorá ma doslova citovo vyčerpala. Nečudo, že sa pred realitou utiekam ku paranormálnej romantike:)) Tam v skutočnosti nikto netrpí. Všetci sme rovnako obmedzení tým, kde sme sa narodili. Okolie nás formuje. Dubito, ergo sum - toho sa najradšej držím ja.
Recenziu pre Fandom.sk napísala Zdeno "Ash" Mikláš:
Pri prvom pohľade názov knihy priam núka analógiu s Orwellovým románom 1984. V niečom sa podobajú. Obe diela zobrazujú antiutópiu, v ktorej vládne zvrátená moc živená strachom. Orwellova klasika abstrahuje od ideologických detailov, ide k jadru mocenského mechanizmu. Preto, hoci ju zvyčajne interpretujeme ako alegóriu komunizmu, možno v nej vidieť aj kritiku vtedajšieho západného sveta, najmä povojnového smerovania Británie pod taktovkou laboristov. Zásluhou tejto abstrakcie, predovšetkým informačnej a mediálnej moci, zostáva 1984 stále aktuálna, dnes možno viac než kedykoľvek predtým...
Prečítané jedným dychom, skvelé, ale rozhodne to nie je kniha pre citlivé povahy, ktoré pre dobrý pocit z knižky potrebujú happy end. Svet sa zvrhol do rôznych politicko-náboženských systémov, ktoré individuálnemu šťastiu neprajú, práve naopak, z ľudí vyťahujú to najhoršie, čo z nich dokážu vydolovať. Trochu mi vadili dosť časté "filozofické pasáže a vysvetľovačky", mám radšej, keď fakty plynú z dialógov či úvah akosi prirodzene a bez opakovania už povedaného, ale je to len malá daň za dobre napísaný krutý príbeh.