Nočné správy

by Dušan Mitana

Tajomné príbehy v knihe Nočné správy sa nesú v atmosfére ťažko vysvetliteľné. Postavy akoby neverili v pevnú a jedinú pravdu, ktorá by mala všetko vysvetliť. Ak sa tak stane, je pravda až príliš krutá. Autor vytvára výnimočnú atmosféru okolo príbehov, ktorá drží čitateľa v neustálom napätí. Nejde o nijaké bezmyšlienkovité napätie. Čitateľ je neustále aktivizovaný, musí si klásť otázky skôr charakteru „prečo je to tak?“ než, „ako sa to skončí?“. (Ladislav Čúzy)

Genres: Short Stories, Fiction, School, Short Story Collection, Classics

87 pages, Hardcover

First published January 1, 1976

About the author

Do literárneho života sa Dušan Mitana zapojil otvoreným listom básnickej skupine Osamelí bežci, publikovaným v Mladej tvorbe. Debutoval poviedkou Oáza s jabloňami v Mladej tvorbe v roku 1965 a od roku 1967 bol externým redaktorom tohto časopisu. Od roku 1973 pracoval ako redaktor časopisu Romboid, zo „znormalizovanej“ redakcie však v roku 1975 odišiel a odvtedy žije v Bratislave ako spisovateľ „na voľnej nohe“.
Dušan Mitana patrí do súčasnej slovenskej prózy. Ako jeden z prvých písal experimentátorskú postmodernistickú prózu v slovenskej literatúre.
Knižným debutom Psie dni (1970) sa zaradil do silnej generácie spisovateľov, ktorí v tomto desaťročí razantne vstúpili do slovenskej literatúry. Príbehy vychádzajúce z bežných životných situácií obsahujú iracionálny motív, ktorý ich mení na poviedky s tajomstvom. Tajomstvo je prostriedkom gradácie či dokonca ako jeho pointou. Závery poviedok je preto možné interpretovať rôznymi spôsobmi, sú otvorené a nejasné. V novele Patagónia (1972) Mitana nadviazal na druhú líniu svojich debutových próz. Tento ľúbostný príbeh s mnohými autobiografickými prvkami je akoby dokumentom o „ľahkosti bytia“. V Nočných správach (1976) sa opäť do popredia dostáva absurdita a ireálno. Touto knihou zavŕšil Mitana hodnotovo veľmi produktívne obdobie – jeho pripomenutím bolo súborné vydanie poviedok Na prahu (1987). Ešte predtým však po niekoľkoročných odkladoch vyšiel spoločenskokritický román s detektívnou zápletkou Koniec hry (1984), ktorý vyznieva ako kritika morálneho stavu spoločnosti v poslednom desaťročí totalitného režimu. Svojrázne komponovaná kniha úvah, esejí, štúdií, slovníkových hesiel, lekárskych diagnóz a poviedok Hľadanie strateného autora (1991) je ukážkou postmodernej literatúry so všetkými atribútmi, ktoré k takémuto písaniu patria – od použitia princípu žánrovej koláže a medzitextového nadväzovania (príbehové zložky sa striedajú s esejistickými, nájdeme tu texty vložené do iných textov) až po sebareferenčné odkazovanie textu, v tomto prípade odkazovanie na samého autora, ktorý sa vraj stratil. Knihy poviedok Slovenský poker (1993), Patagónia (1994), Prievan (1996) sú tematicky rámcované súčasnosťou. Týmito zbierkami zároveň dokázal, že ťažisko jeho tvorby je práve v tomto žánri. Poviedky ozvláštnil skeptickým humorom. Mitana je aj autorom dvoch kníh poézie Krutohry (1992) a Maranatha (1996). Výber z rozhovorov a spoločensko-kultúrnych úvah z rokov 1990 - 1998 dostal knižnú podobu pod názvom Pocity pouličného našinca (1998). Knihou Návrat Krista (1999) Mitana štylisticky nadväzuje na Hľadanie strateného autora.
Môj rodný cintorín (2000) sa svojho vydania dočkal až po tridsiatich rokoch. Pamäti začal Mitana písať dva roky pred vydaním svojho debutu. Prvý fragment vyšiel v časopise Mladá tvorba v roku 1968 pod názvom “Hrob ako stvorený pre svadobnú noc”. Druhá kapitola mala byť uverejnená v roku 1970 v poslednom čísle Mladej tvorby, ktoré však “vďaka normalizácii” bolo zošrotované. Opisuje v nej kľúčové obdobia života, prežité so svojou rodinou, vo svojej rodnej obci, na svojom rodnom cintoríne, ktoré osudovo poznačili jeho budúci život i tvorbu.
Dušan Mitana je aj autorom básnických zbierok Krutohory (1991) a Maranatha (1997) a scenárov k viacerým televíznym filmom podľa literárnych predlôh iných autorov.

Reviews

[Dominika Hvorková · Rating 5 out of 5]

Mitana by sa mal čítať stále dokola, jeden z najlepších slovenských autorov a hotovo.

[Diana von Dzurilla · Rating 5 out of 5]

Jedna Mitana na raňajky denne a som unesená. Tieto jeho poviedky by som čítala kľudne každý deň dookola a dookola. Pokoj, ktorý z nich plynie je nádherný.
O mužoch, ktorí majú v živote ženu a akosi sa o ňu pokúšajú starať.

[&Rea · Rating 4 out of 5]

Úžasné!!! A občas také divné ukončenie, že jednoducho som sa nemohla nezamilovať.
Nemám slov, lebo stále sa nemôžem prestať smiať na tom jeho výroku: "Boh stvoril človeka v delíriu. Totálne ožratý. Chápeš, nie? To nám vysvetľuje aj siedmy deň, deň odpočinku. Načo by Boh, taký dokonalý, potreboval odpočívať? Potreba odpočinku - to vonkoncom nie je božský atribút. Ale on musel odpočívať - vyspával opicu." Veď hovorím... ako by sa dal nemilovať. :D

[Vladimír Žák · Rating 4 out of 5]

short stories about us

[Naty · Rating 5 out of 5]

Mitanove poviedky sú proste super a nadčasové (až na sloveso ondulovať), akurátne edgy. Nemám čo viac.

[Jana Rajnicová · Rating 5 out of 5]

“Osudový chaos” je to, čo (aspoň podľa mňa) spája tvorbu Dušana Mitanu. Pri čítaní si niekedy prajem knihu zavrieť a nikdy sa k nej nevrátiť - prečo? Pretože niektoré časti muzškého psyché by mali byť pred ženou navždy ukryté. No ja pokračujem čítať, vždy - prečo? Pretože som este nenatrafila na autora, ktorý by mužské psyché zachytil a zhmotnil lepšie. Do čítania ma núti fascinujúca, znechucujúca prirodzenosť a úprimnosť.

[Paulína · Rating 3 out of 5]

Nie veľmi ma autorov štýl zaujal. Viacero krátkych rôznorodých poviedok napísaných z prvej mužskej osoby mi hneď začalo evokovať nepríjemno, aké som pociťovala u Roalda Dahla. Taký ľahký situačný vzťahový hororohumor. Uprostred som sa už nudila a musela sa premáhať, ale zase posledné 3 poviedky boli príjemné zakončenie, ktoré som si už vedela vychutnať. Určite ale cením pisárske remeslo, aj keď mi osobne témy neladili.

[Toolshed · Rating 5 out of 5]

„Po zrútení hviezdy vznikne malé superhusté teleso s nesmiernou gravitačnou silou - čierna diera, ktorá pohlcuje aj svetlo, a preto je neviditeľná, ale stále pôsobí. Čiže duša je nezničiteľná substancia, ktorá trvá po smrti tela ako čierna diera. Chápeš? Duša - čierna diera. Je neviditeľná, ale stále pôsobí. Neexistuje, ale bolí.“

Aj po druhýkrát mám zo zbierky rovnaký pocit - mrazenie. Mitana nie je unikát vďaka svojmu jazyku alebo košatej štylistike, naopak, v tomto ohľade sú jeho texty pomerne nenápadné. Jeho sila tkvie v niečom inom - v spôsobe, ako dokáže do každodenných banalít votkať priam až neurotickú, nástojčivú túžbu človeka-intelektuála po naplnení. Azda v každej poviedke badať nejaký moment iracionálna, ktorý ju celú posúva do úplne inej roviny, na vysvetlenie ktorej nemožno vonkoncom uplatniť rozumové schopnosti; práve tak, ako Mitanovým hrdinom ich racio nepomôže vyznať sa v bežnom živote - v medziľudských vzťahoch, rodinných povinnostiach, zodpovednosti voči potomstvu atď. Najzaujímavejšie sú práve konce poviedok, ktoré nezriedka dostávajú protagonistu do pozície, v ktorej sa všetky jeho neurózy a fixné predstavy zhmotnia do reálnej situácie. Táto situácia sa však, podobne ako životný pocit Mitanových hrdinov, nedá logicky vysvetliť (Nočné správy, Muškáty, Na prahu).

[Zuzana Zet Ľudviková]

“Napokon som predsa len zaspal. Spal som a snívalo sa mi, že sa mi sníva, že spím, no v spánku, o ktorom sa mi snívalo, som si uvedomoval, že sa mi to iba sníva.”

[Marta Adamcova · Rating 5 out of 5]

Ťaživé poviedky. Dokázali ma znepokojiť a pritom sú krásne napísané.

[Quiver · Rating 5 out of 5]

Naravno da nisam bio ludak, ali u ludnicu sam išao sa radošću: oduvek sam žudeo za ovakvim iskustvom. Kad su mi dosadili stalni elektrošokovi, opozvao sam sve svoje teotrije, mada sam bio ubeđen u njihovu istinitost. Pored toga sam postao svestan da nema smilsla na silu ubeđivati ljude u istinitost svojih teorija; mojrau sami da dođu do toga.

Apsurd i paradox, san i java, i suptilno, divno književno ludilo krase priče Dušana Mitane. Malo poput Kafke, ali ipak sažetije i bez daveži, Mitana unosi nemir u situaciju i onako, sa strane, provlači nešto sasvim nemoguće. Teško je razlučiti tačno šta. Često je kritična tačka, gde se spajaju dve niti logike, naznačena ali nedopisana, mutna (recimo, kao na Ešerovim crtežima gde se dve geometrije spajaju pod nemogućim uglom, pa jedna spona u sebi ne bi bila smislenija nego druga.)

Teško je prepričati—apsurd se najbolje da iskusiti.

[A · Rating 5 out of 5]

Beautiful chaos.

[Stano Várady · Rating 4 out of 5]

Stále zvláštne a stále prekvapivé.

[Marcel Otruba]

Niektoré poviedky geniálne, niektoré iba nadpriemerné. Pri čítaní niektorých poviedok sa vnoríte do deja tak silno, až si nevšimnete že vám kradnú batoh.

„Slivovica bola už trojročná, žltkastá, rozplývala sa na jazyku. Po pollitri vyčarila nostalgickú atmosféru Vianoc. Stmievalo sa. Nad sídliskom sa zľahka stlal kyslastý zápach z dimitrovky a vianočnú pohodu rušilo iba kvílenie ženy z vyššieho poschodia, ktorú každý rok o tomto čase mlátil jej manžel, kandidát vied, za to, že aj tento Štedrý večer prežívajú spoločne.“

[Tatiana Jančáriková · Rating 4 out of 5]

Mitana je slovensky Roald Dahl! Kratucke poviedky s absurdnymi zapletkami a necakanymi koncami - po precitani si clovek vravi “dafuq” a po par sekundach, ked mu dopne pointa, pride smiech, znepokojenie ci mierna nevolnost.

[Aquarius Posterboy · Rating 3 out of 5]

I mean, yeah ok.

[Peter · Rating 4 out of 5]

Z poviedky Vôňa húb mi prišlo fyzicky zle.

[Barbora Krištofová · Rating 4 out of 5]

V poradí štvrtá prečítaná poviedková kniha od majstra Mitanu ma nechala na pochybách, či vôbec niekedy budem jeho tvorbou sklamaná. Zatiaľ sa to však nepodarilo.

[kristina · Rating 4 out of 5]

pred par rokmi by som bola byvala nadsenim bez seba; dnes to uz nie je uplne moj styl, ale aj tak sa mi to pacilo. kvalita nesporna.

[Iva Roháčová · Rating 4 out of 5]

"Je mi zima. Zažni slnko."

Požičala som si ju z knižnice, starú, obchytanú knižku, ktorá bola tvorená z väčšej časti lepidlom. Posledné strany chýbali, ale poviedka bola useknutá tak dokonale, že som si musela overovať, či to nebol zámer autora - keďže pri Mitanových poviedkach som si zvykla na podobné vyústenia, otvorené konce a náhle absurdné zvraty. Mám rada jeho zbierky, hltám ich cestou vlakom jednu za druhou.

[Vladimír · Rating 5 out of 5]

Veľmi zvláštne čítanie. Ale skôr v pozitívnom zmysle. Poviedky sú zväčša krátke a tým pádom úderné. Zároveň sú veľmi rôznorodé a som mal tak z každej úplne iné pocity. Znepokojenie, melanchólia, úsmev, mrazenie a mnohé ďalšie vnemy zabezpečili množstvo momentov na zamyslenie. Malá a nenápadná knižka skrývajúca veľmi zaujímavé čítanie.

[Stefan B · Rating 5 out of 5]

Poznáte to - kniha vám vyrazí dych tak, že vôbec neviete čo povedať. Keď sa z tejto dokonalosti trocha spamätám, tak vari tento komentár/recenziu konštruktívne dopíšem. Zatiaľ len môžem toto - ak ste Nočné Správy doposiaľ ešte nečítali, tak si urobte láskavosť. Čím skôr.

[Lazarus-II · Rating 2 out of 5]

2.5/5 or 5/10

[Lukáš Cabala · Rating 4 out of 5]

Najlepšia poviedka zbierky: Zem je guľatá.

[Katarína Gulai · Rating 4 out of 5]

Vyborne napisane, len nemam rada otvorene konce, tak mi to uplne stopercentne nesedelo.
Ale rozhodne jeden z najkvalitnejsich slovenskych autorov.

[jules *:･ﾟ✧ · Rating 3 out of 5]

dušan MIDana

[Roman Psota · Rating 5 out of 5]

Nočné správy obsahujú: Diablov trilok, Ihla, Muškáty, Na prahu, Nočné správy, Prechádzka zimnou krajinou, Tajomstvo Štedrého večera, Vôňa húb, Zem je guľatá.

Všetky sú napísané výborne, ale najviac sa mi páčili Ihla, Diablov trilok a Na prahu (v tomto poradí).

[Suhrob · Rating 4 out of 5]

Short, unsettling, ambiguous, stories lit only by a TV set tuned between stations. Pregnant women, missing children, a single annoying flea, metaphysical theories about the inner-land.

It is an unsettling experience, like having a phantom itch on a limb you 've never lost. Never had.

And yet - also somehow manages to be really funny and in a way very... slovak.

[Damjan · Rating 5 out of 5]

"Nemoć na mrežnjači naći će jezik u slikama što se pomaljaju iz praznine; počinje govor detalja."