"Ty tlčhuba" by sa malo vrátiť do bežného slovníku rovnako ako táborové hry. Tiež som hrala vlajky v lese a priznám sa to mi vtedy prišlo ako rovnaká bojová úloha ako dej druhej knižky. Ja MILUJEM ako Vasilisa si pomyslela na letný tábor a zrazu prostredie fantasy knižky sa ocitne v športovej telocvični, chatkách a v lese. Vedieť vybalancovať temné stránky časodejníckeho sveta s typickou táborovou srandou (neviem čo vymýšľam, z táborov mám svoje zmiešané pocity) je iný talent fakt fakt. (Mimochodom stále nerozumiem niektorým časovým paradoxom, ktoré vysvetľovali, asi by som nebola dobrý časodej...)
Toľkokrát som sa počas tejto knižky usmievala ako malá a cítila príjemne, dokonca mi aj slzy vyhŕkli, keď jej kamoši prišli pomôcť s upratovaním knižnice. Oni sa majú tak radi to je krásne. (Mne stačí tak málo.) Veľmi sa mi páči aký je dôraz na ich každodennosť a interakcie, fungujú ako grupa. A zároveň aj svoje nepriateľstvá, síce schádzajú aj do temnejších zákutí, stále sú to len deti, ktoré sa pobijú tak, že po sebe budú hádzať šišky.
Páčilo sa mi, že Natalja sa nikdy nesnažila zromantizovať Vasilisu a Leška a ich výpadok aktívneho kamarátstva ma síce mrzí ale je veľmi prirodzený, keďže sa im cesty rozchádzajú, páči sa mi ako organicky a postupne je to zachytené. Dobre spracovaná je aj minulosť dospelých, vrátane Lissy a Nortona aj keď som zabudla že obaja sú vlastne len študenti Astrogora, takže na konci dňa fakt im nebolo súdené byť dobrí rodičia a očividne na nič také neboli pripravení. Páči sa mi, že niečo medzi nimi nezaniká, ale to je asi moja obľúbená teória lásky; funguje ako energia, maximálne sa môže preniesť ale nie zničiť.
Keď sme pri láske, ja som vedela že Natalja niečo spravila sakra dobre s Fešilisou, ale myslím, že som to nevedela úplne popísať keď som bola malá. Slovenčina na to nemá asi presné slovo takže použijem "subtlety" - sotva postrehnuteľné? A viete čo, ono to neuveriteľne funguje, najmä taktilnosť toho celého. Neviem či si pamätáte nejaké slow burn sitcom shipy, ale tam vždy vidíte nejakú načrtnutú chémiu, interakcie a pohľady... Tu je to síce v knižnej podobe, ale ten opis toho kontextuálneho chytenia za ruku, komplimentu či iba nejakého povšimnutia je fakt cenný. Myslím, že nejakú inšpiráciu som si odniesla aj od nich (aj keď nie som úplne fanúšik rivali - milenci). O tom sme sa aj rozprávali s mojou prvou "láskou", že Feš a Vasilisa sú si proste svoji a niečo na nich je proste neskutočne nežné.
Síce strana 263 sa stala mojím obľúbeným číslom aj kvôli ich prvému bozku: "možno to tak má byť" je šialená veta a silly me, že som to čítala v jedenástich a čakala kto sa v mojej dvanástke ukáže (spoiler mám 20 a som stále well tak trochu nepobozkaná)... Natalja ich asi nemala spraviť takých malých😭 aj keď je zas pravda, že to nie je potom také seriózne aspoň nie pocitovo a úprimne si myslím, že zo začiatku tam obaja pociťovali aj veľkú lojálnosť cez to priateľstvo aj Fešova obeta vyplýva skôr z jeho šlachetnosti ako nutne už z nejakej hlbokej lásky. Oni sa všetci majú hrozne radi a spravia pre seba veľa, ale to je podľa mňa aj nastavenie sirôt, keď už niekoho majú je to pre nich nepodmienečné. Oni sú vlastne obaja aj poloduchovia, takže sú dokopy duša? Nie ale úprimne na Fešilisu by som fakt mohla napísať litánie, je neskutočné ako sa Natalji vydarili a dokonca aj všetky ich zlomy dávajú zmysel, najmä z Fešovho hľadiska, lebo on si fakt prešiel peklom a to z neho robí už dosť prchkého individuála... na konci dňa treba mať aj v mysli, že oni sú všetci hlavne len deti a síce sú ten typ čo musia dospieť rýchlejšie, hocijaké detinské alebo nelogické správanie im odpúšťam a práve možno ešte viac to cením, lebo je to realistické.
Dvojka je zvyčajným favoritom väčšiny čitateľov a ja tomu úprimne rozumiem, myslím, že prostredím je priam nenahraditeľná a ja som si aj osobne spojila svoje táborové zážitky s ich. Niečo na tomto je aj veľmi slovanské či už ich obedy alebo ich rutina, cítim svoj domov, obohatený domovom ktorý nám patriť nemôže iba knižne.
Asi mám ešte veľa dojmov, ale idem sa už s chuťou pustiť do tretej knižky, ktorú keď som ju čítala poprvýkrát, tak som ju prečítala za jeden deň.